Manažéri

Alfred Harold Albut (1892 – 1900)

Všeobecne známy ako A. H. Albut je známy predovšetkým tým, že bol prvým zamestnancom na plný úväzok v Newton Heath. Pracoval ako klubový sekretár a z tejto pozície prevzal zodpovednosť za všetky záležitosti klubu. Zostal vo svojej funkcii až do roku 1900, kedy jeho pozíciu prevzal James West. Pred pôsobením v Newton Heath pracoval aj v Aston Ville, no nevie sa na akej pozícii.

 

James West (1900 – 1903)

Nahradil Albuta a stal sa druhým manažérom klubu i keď sa pojem manažér začal používať až v roku 1914. West bol svedkom finančného kolapsu Newton Heath, ktorý 28. apríla 1902 klub takmer doviedol do bankrotu. Počas jeho vedenia sa klub premenoval na Manchester United. Pred pôsobením v Newthon Heath pracoval v Lincoln City. V Newton Heath/Manchestri United odtrénoval 113 zápasov a vyhral 46 z nich, čo mu prisudzuje 40,71% výhier.

 

James Ernest Mangnall (1903 – 1912)

Svoje manažérske začiatky si odbil v Burnley, kde nastúpil v roku 1900. V klube, ktorý pôsobil v Second Division mal dobré výsledky, keď sa mu podarilo skončiť na treťom mieste hneď v prvej sezóne. V októbri 1903 sa však porúčal ku konkurentom tiež zo Second Division – Manchestru United. Tu sa stal vôbec prvým “manažérom“, ktorý s tímom vyhral trofeje a tretím najúspešnejším manažérom histórie Manchestru United. Počas necelých deviatich rokov dokázal získať 2 tituly vo First Division, 1 FA Cup a dvakrát vyhral Charity Shield (predchodca Community Shield pozn. red.). V septembri 1912 sa však z klubu porúčal, aby mohol nastúpiť do rovnakej pozície v rovnakom meste, no v inom klube. Jeho meno vám netreba predstavovať. Počas pôsobenia v United odkoučoval 373 zápasov, z ktorých vyhral 202 a má 54,16% vyhraných zápasov.

 

John Bentley (1912 – 1914)

Trénerskú kariéru začínal v Boltone, kde s ročnou prestávkou trénoval 10 rokov, aby sa potom mohol na 13 rokov stať trénerom Turtonu. Počas jeho pôsobenia v klube sa mu podarilo odvrátiť ďalší bankrot klubu a klub pozdvihol na dobrú hospodársku úroveň, ktorú si držal dlhé roky. Taktiež sa počas jeho pôsobenia klub presťahoval z Claytonu do jedného z najpôsobivejších štadiónov sveta – na Old Trafford. Avšak jeho pôsobenie v klube nebolo z hľadiska titulov také úspešné, ako u jeho predchodcu a to malo za následok jeho odvolanie a presun do klubovej administratívy, kde pôsobil až do roku 1916, kedy odstúpil kvôli zdravotným problémom. V klube odtrénoval 82 zápasov, z ktorých 36 vyhral a % výhier sa zastavilo na 43,90.

 

Jack Robson (1914 – 1921)

Jack bol vôbec prvým manažérom v klube, ktorý jednak dostal pomenovanie manažér a jednak nebol Angličan, ale Škót. Trénerskú kariéru začínal V Middlesbrough. Po šiestich rokoch zmenil pôsobisko a prišiel do Crystal Palace a po dvoch rokoch následne do Brightonu.  Tu sa mu podarilo vyhrať Charity Shield a v roku 1914 prišiel do Manchestru United. Počas necelých siedmich rokov tu však nedokázal vyhrať jedinú trofej a jeho výsledky boli skôr podpriemerné. Z klubu odišiel koncom októbra 1921 kvôli zdravotným problémom a 11. 1. 1922 zomrel na zápal pľúc. Zo 139 zápasov dokázal vyhrať iba 41, čím si vyslúžil iba 29,50% úspešnosť vyhraných zápasov.

 

John Albert Chapman (1921 – 1926)

Najskôr pôsobil 15 rokov v Airdrieonians, aby sa následne mohol stať v poradí už šiestym mužom na lavičke United. Hneď v jeho prvej sezóne skončil s tímom na chvoste ligy a porúčal sa do Second Division, no hneď v ďalšej sezóne skončil na druhom mieste a vrátil sa opäť medzi anglickú elitu. 7. 10. 1926 FA oznámila, že Chapmanovi bola pozastavené pôsobenie vo futbale kvôli nevhodnému správaniu sa ako manažéra United. Žiadne ďalšie vysvetlenie k tomuto prípadu nebolo vydané. S klubom odtrénoval 223 zápasov, vyhral 87 z nich a má 39,01% výhier.

 

Lal Hilditch (1926 – 1927)

Od roku 1916 do roku 1932 si ako hráč pripísal na svoje konto 301 zápasov v drese United. Pôsobil ako ľavý útočník či polovičné krídlo. Po Chapmanovom odchode sa stal vôbec prvým hrajúcim manažérom v drese United aj napriek tomu, že si pripísal iba 33 trénerských štartov. Vyhral 10 z nich a percento výhier 30,30.

 

Herbert Bamlett (1927 – 1931)

Zaujímavé povolanie sprevádzalo Herberta v počiatkoch jeho spojenia s futbalom – bol rozhodca. Medzi jeho najväčší úspech sa radí odpískanie finále FA Cupu medzi Liverpoolom a Burnley v roku 1914. Potom sa však začal venovať manažérstvu a jeho prvým klubom bol Oldham. V klube pôsobil 7 rokov, aby sa potom mohol presunúť do Wiganu a následne do Middlesbrough. V roku 1927 prišiel na Old Trafford, kde zo 182 zápasov vyhral 57 a % výhier sa ustálilo na 31,32.

 

Walter Raymond Crickmer (9. 11. 1931 – 13. 7. 1932, 9. 11. 1937 – 15. 2. 1945)

Už v roku 1926 sa stal klubovým sekretárom a dvakrát si počas tohto pôsobenia “odbehol“ do manažérskeho kresla. Spolu s vtedajším vlastníkom klubu, Jamesom W. Gibsonom začali budovať a zdokonaľovať mládežnícky systém v Manchestri United. Po 32 rokoch služby klubu Crickmer zomrel počas Mníchovskej katastrofy 6. 2. 1958. Stihol odtrénovať 119 zápasov. Vyhral 47 z nich a úspešnosť vyhraných zápasov mal 39,50%.

 

Scott Duncan (1932 – 1937)

Scott si najskôr užil úspešnú kariéru ako futbalista, keď pôsobil v kluboch ako Newcastle, Rangers či Celtil, aby sa v roku 1923 vydal na dráhu manažéra. Prvým zamestnávateľom neskúseného manažéra sa stal Hamilton Academical, ktorý po dvoch rokoch opustil a išiel do Cowdenbeathu. Tu pôsobil 7 rokov a od roku 1932 sa stal manažérom Manchestru United. Vďaka zlému hospodáreniu v klube sa Manchester United prepadol až do Third Division. Našťastie Scott obrátil klub na dobrú stranu a o 2 sezóny opäť klub bojoval v Second Division. O rok neskôr ale opäť zostúpili a v novembri 1937 rezignoval, aby sa mohol stať manažérom Ipswichu, ktorý viedol 18 rokov. Odtrénoval 235 zápasov, z ktorých vyhral 92. Úspešnosť výhier mal 39,15%.

 

Sir Matt Busby (1. 10. 1945 – 4. 6. 1969, 29. 12. 1970 – 8. 6. 1971)

Muž, ktorý sa stal jedným z najúspešnejších manažérov v Anglicku sa narodil 26. 5. 1909 v Škótsku, v dedine Orbiston, Lanarkshire. Ako hráč pôsobil v dvoch anglických kluboch. Do Manchestru City prišiel 11. 2. 1928 a jeho debut prišiel nasledujúci rok proti Middlesbrough. V marci 1936 prestúpil do Liverpoolu za sumu 8 tisíc libier. Manažérom United sa stal hneď po 2. svetovej vojne, keď odmietol prácu asistenta manažéra v Liverpoole, pretože túžil po práci na Old Trafford.  Funkciu prijal 19. 2. 1945, ale ku klubu sa pripojil až po úplnom skončení vojny v októbri 1945. Obsadil tak voľnú stoličku po odstúpení Scotta Duncana v roku 1937, ktorú dočasne zohrieval klubový sekretár Walter Crickmer, ale ten bol len krátkym zastúpením. Ambiciózny Busby mal svoje vízie a plány spojené s United.Matt-Busby_2108909cMattova prvá vec v klube bola investovanie 15 000 libier do Nemcami zbombardovaného štadióna Old Trafford. Prvý prestup bol Jimmy Murphy, ktorý sa stal jeho asistentom manažéra a v klube pôsobil až do roku 1971. Spoločne vytvorili prvý veľký povojnový tím postavený okolo defenzívnych hráčov ako Johnny Carey, John Aston alebo Allenby Chilton a taktiež útočníkov ako Charlie Mitten, Jack Rowley či Stan Pearson. Prvá trofej prišla už v roku 1948, kedy United porazili vo finále FA Cupu Blackpool 4:2. Titul víťaza Premier League prišiel na Old Trafford až v roku 1952. Manchester-United-Sir-Matt-Busby croppedBusby s Murphym sa nedali oslniť úspechom a predvídali, že ich súčasný tím bude treba niekedy vymeniť. Klubový skauting bol rozšírený a reorganizovaný na začiatku roku 1950. Nová politika mládeže priniesla svoje prvé ovocie v podobe Jeffa Whitefoota, Jackieho Blanchflowera a Rogera Byrneho. V roku 1953 bol prvý tím tvorený iba z odchovancov ako Bill Foulkes, Mark Jones, David Pegg, Liam Whelan, Eddie Colman a Duncan Edwards, či o nejaký krátky čas neskôr mladý Bobby Charlton, ktorí všetkých porážali bez pohľadu na meno súpera. Netrvalo dlho a prišiel ďalší úspech v lige a tím bol čoskoro prekrstený na „Busby Babes“. Busby Babes dokázali vyhrať ligový titul v rokoch 1956 a 1957 a dostali sa do finále FA Cupu v roku 1957. Busby však stále hľadel do budúcnosti a ukázal anglickým klubom ďalšiu cestu, keď sa v roku 1956/57 zúčastnil Európskeho pohára. Tu Busby Babes dosiahli semifinále, keď vypadli s neskorším víťazom – Realom Madrid. Sezóna 1957/58 mala ukázať boj United na všetkých troch frontách a očakával sa veľký úspech. 6. februára 1958 leteli Busby Babes z Belehradu domov a pri medzipristátí v Mníchove prišla najväčšia katastrofa v dejinách klubu. 23 ľudí zomrelo vrátane 8 hráčov – Geoff Bent, Roger Byrne, Eddie Colman, Duncan Edwards, Mark Jones, David Pegg, Tommy Taylor a Billy Whelan. Zomreli aj traja zamestnanci klubu – sekretár Walter Crickmer, tréner Tom Curry a tréner Bert Whalley.

munich2Busby takmer zomrel tiež. Dvakrát mu bolo udelené posledné pomazanie, keď ležal smrteľne chorý v nemeckej nemocnici. Našťastie prežil a vrátil sa do Manchestru 71 dní po nehode. Medzitým sa o klub staral Jimmy Murphy, ktorý sa vyhol Mníchovskému nešťastiu, pretože pôsobil ako tréner reprezentácie Walesu. Murphy viedol aj emočne nabité finále FA Cupu v tej sezóne. Hráči United nastúpili v dresoch s Fénixom na hrudi (pretože klub dokázal podobne ako Fénix vstať z popola pozn. red.) proti Boltonu Wanderers a z Wembley si odniesli prehru 2:0.

article-0-01D05B0800000578-662_634x497Busby opäť usadol do manažérskeho kresla v auguste 1958 a investoval veľké peniaze do nákupu nových hráčov. Koncom 50-tych a začiatkom 60-tych rokov do klubu prišli Albert Quixall, Noel Cantwell, Denis Law a Pat Crerand. Títo hráči dosiahli finále FA Cupu v roku 1963, kedy porazili Leicester City 3:1 a získali prvú trofej od katastrofy v Mníchove.  Víťazstvá v lige prišli v rokoch 1965 a 1967, čo dalo Busbymu šancu opäť bojovať v Európe. V sezóne 1965/66 prešli United až do semifinále, rovnako ako v sezónach 1956/57 a 1957/58. Avšak v sezóne 1967/68 išli ešte ďalej – išli až do finále vo Wembley, kde sa stretli tvárou v tvár s portugalskou Benficou. Sir-Mat-BusbyPočas ďalšej noci plnej emócii United vyhrali 4:1. Bol to vzdaný hold hráčom a zamestnancom, ktorí zomreli 10 rokov pred týmto kolosálnym triumfom a bol to vrcholný úspech pre Busbyho ako manažéra United. V nasledujúcej sezóne mali tiež najvyššie ambície, ale v semifinále sa museli skloniť pred AC Miláno.  Busby skončil na konci sezóne 1968/69, ale ostal ako všeobecný manažér až pokiaľ neprišiel Wilf McGuinness. Nový manažér sa ohrial len rok a pol a Busby bol požiadaný majiteľom, aby klub viedol do konca sezóny. Busby bol rešpektovanou osobnosťou počas svojej kariéry, čo mu prinieslo cenu CBE v roku 1958 a v roku 1968 bol menovaný manažérom roka a bol povýšený do šľachtického stavu za svoje zásluhy na európskej scéne. V roku 1980 sa stal prezidentom klubu , v roku 1982 sa stal viceprezidentom Footbal League. V roku 1993 bola Warwick Road North – cesta, ktorá vedie okolo prednej časti Old Trafford premenovaná na Sir Matt Busby Way na počesť mužovi, ktorý je opisovaný ako „Pán Manchestru United“.  Okrem pôsobenia v United viedol Busby aj britský olympijský futbalový tím až do semifinále na Olympiáde v roku 1948 a v roku 1958 bol aj manažérom Škótska, keď dal šancu 18-ročnému neznámemu mladíkovi menom Denis Law. Soccer - Football League Division One - Manchester United v BurnleySir Matt Busby zomrel 20. 1. 1994 v nemocnici v Cheadle po krátkej chorobe. Jeho pohreb, ktorý sa konal o týždeň neskôr videli tisíce ľudí lemujúcich ulice Manchestru, keď išiel jeho sprievod z Chorltonu na Old Trafford a nakoniec na južný cintorín v Manchestri. Pocty pre Sira Matta prišli z celého sveta a fanúšikovia rôznych klubov posielali tisíce dresov, vencov, obrázkov a šatiek pre vytvorenie mnohofarebného pamätníka. Bronzová socha Sira Matta bola odhalená 27. 4. 1996 na Scoreboard End na Old Trafford, kedy si United uctili muža, ktorý stelesňoval klub. Päť rokov po smrti Busbyho dosiahli United najväčší úspech od víťazstva PMEZ v roku 1968. V deň triumfu v Lige Majstrov nad Bayernom Mníchov, 26. mája 1999, by sa Sir Matt Busby dožil 90. narodenín.

 

Wilf McGuinness (1969 – 1970)

V letech 1955 – 1959 byl hráčem Manchesteru United. Do Manchesteru příšel ,ale už v 16 letech a byl jeden z Busbyho „dětí“. Měl ohromné štěstí , že se zranil a proto neodcestoval do Bělahradu jak už všichni víme letadlo ,které přepravovalo hráče zpátky domů spadlo. Opět se do hry vložila smůla a tak McGuinness vlivem svého zranění skončil kariéru už ve 22 letech. V Manchesteru poté působil jako trenér mládeže. Nakonec roku 1969 byl překvapivě oznámen jako nástupce Busbyho. Bohužel to pro něho bylo až moc velké břemeno to mu bylo pouhých 31let což je na trenéra velice mladý věk. A tak po 6 měsících byl zbaven své funkce. Do roku 1971 působil jako trenér rezervního mužstva , poté se rozhodl , že odejde z Manchesteru. Odešel do Řecka kde trénoval Aris Saloniki a následně Panachaiki Patras. Po 4 letech se vrátil do Anglie a převzal tým York City poté Hull City a nakonec Bury.  S fotbalem definitivně skončil v roce 1992.

 

Frank O´Farrell (1971 – 1972)

Tento Irský manager měl být opět nástupcem Matta Busbyho. Poté co dovedl Leicester City k úchvatnému 2 místu v divizi se zdálo , že O Farrell bude výborná volba. Při převzetí utratil velký peněžní obnos za nové hráče ,ale pozornost se spíše obracela k jeho svěřenci George Bestovi, který způsobil velkou mediální pozornost svými výstřelky. Z počátku dělal v klubu výbornou práci , protože tým byl z náskokem 5 bodů na špici tabulky to bylo o vánocích roku 1971! Druhá půlka sezony, ale byla katastrofální.. tým procházel těžkým obdobím a nezadržitelně klesal. Na konci z toho bylo až 8 místo. Ani druhá sezona pro něho nebyla šťastná, katastrofální vstup do sezony znamenal v roce 1972 jeho vyhazov. Jako další tým trénoval Torquay a poté působil ve Arabských Emirátech (SAE).

 

Tommy Docherty (1972 – 1977)

Kariéru začal v Prestonu následovali kluby Arsenal a Chelsea. Odehrál také 25 zápasů za Skotské národní mužstvo. Měl hodně zkušeností a bylo jasné, že z něho může být dobrý manager. Zkušenosti z trénováním sbíral v Chelsea, Aston Ville, Quens Park Rangers a také si zkusil trénovat Skotské národní mužstvo – to bylo v roce 1971. Konečně v roce 1972 dostal angažmá v Manchesteru United a bylo to krátce před sestupem do druhé divize – rok 1973 . Věděl ,ale jak přivést znovu na Old Trafford slávu a úspěchy , které by alespoň částečně mohli navazovat na úspěchy Matta Busbyho. Přišel vzestup a rok 1975 znamenal vítězství v 2 divizi a toužebný návrat! V sezoně 75/76 se Manchester dostává do finále FA Cupu, ale proti Southamptonu není úspěšný. O to radostnější je sezona 76/77,  United se opět probojovali do finále FA Cupu a porazili v něm Liverpool 2:1. Mezi hráče , které si za dobu svého působení v klubu přivedl patří George Graham, Lou Macari, Jim Holton, Stewart Houston, Alex Forsyth. I přes všechny úspěchy se rozhodl 3. června 1977 klub opustit.

 

Dave Sexton (1977 – 1981)

Pro Manchester se rozhodl v roce 1977 měl výborné reference a měl několik velkých úspěchů z týmem Chelsea. Proto se zdálo , že bude dokonalím managerem v United. Kuriozitou je , že už po několikáté „dědil“ klub po Dochertym , který vedl před ním Manchester. Před United si takto podobně vyměnili Chelsea nebo Queens Park Rangers. Chtěl navázat na své úspěchy u jiných klubu a mohlo se to podařit v roce 1979 ve finale FA Cupu bohužel Manchester United prohrál proti Arsenalu 3:2. Roku 1980 se stal Manchester vicemistrem před ním skončil jeho rival Liverpool. Pod Sextonem udělal mladý talent Gary Bailey skok do 1 mužstva a mimo to přišel z Chelsea Ray Wilkins. Dave Sexton byl prvním managerem , který v jednom přestupovém období nakoupil za 1 milion liber. Za takové peníze ,ale vedení čekalo velkých úspěchů, které se nedostavili. Proto byl Sexton v roce 1981 propuštěn.

 

Ron Atkinson (1981 – 1986)

Svojí trenérskou kariéru započal v klubu Witney Tlen a následně v Kettering Town. Jeho vůbec první fotbalová ( placená práce ) kariéra začala ,ale v klubu Cambridge United. Poté přikývl na nabídku WBA a dostal se do 1. divize ! V tomto klubu strávil 3 roky. Fanouškové mu přezdíval Big Ron vzhledem k jeho vystupování na veřejnosti. Zdálo by se ideální trenér pro United. V době kdy trénoval Manchester byla v Anglii spíše nadvláda Liverpoolu ovšem Atkinson dělal dobré výsledky. V sezoně 1982/83 vedl Atkinson United do finále FA Cupu a byl úspěšný. Tento úspěch  zopakoval z klubem i v sezoně 1984/85 kdy ve finále porazil Everton. V následující sezoně udělal úžasnou šňůru 10 vítězství za sebou. Bájnou hranici 1 milionu liber vydanou za posily překročil Big Ron pouze 1x za celou dobu působení v klubu. Asi nejznámější hráč , který přišel do United za vlády Atkinsona byl Bryan Robson. Další hráči, kteří se v té době objevili v dresu United: Gordon Strachan, Peter Davenport, Alan Brazil, Jesper Olsen a Peter Beardsley. Špatné výsledky v sezoně 86/87 vedli k tomu, že byl Ron Atkinson 6. listopadu 1986 propuštěn. Nastává dlouhá éra Alexe Fergusona.

 

Špeciál: Sir Alex Ferguson (1986 – 2013)

Špeciál: David Moyes (2013 – 2014)

Špeciál: Louis Van Gaal (2014 – 2016)