Legendárna jedenástka: Bryan Robson

14

Po trocha dlhšej odmlke sa Vám opäť prihovárame v novom diely Legendárnej jedenástky. Ako ste si v hlasovaní pod posledným článkom zvolili, dnes budete čítať o hráčovi menom Bryan Robson. Netreba to teda dlhšie naťahovať, ale poďme sa spoločne pozrieť na futbalovú kariéru tohto velikána. 

 

Bryan Robson sa narodil 11.januára 1957 v mestečku Chester-le-Street. Bryan sa narodil ako druhé dieťa po sestre Susan a pred dvoma bratmi Justinom a Garym, ktorí boli zhodou okolností tiež futbalistami.  Do svojich šiestich rokov žil spolu aj s rodinou vo Witton Gilbert, ale neskôr sa presťahovali do miesta jeho narodenia. Ako chlapec bol fanúšikom Magpies (Newcastle United) a jeho vzorom bol útočník Wyn Davies. Už odmalička sa bavil futbalom, a preto nikoho neprekvapilo keď sa pridal k miestnemu klubu Cub Scout. Bryan navštevoval školy Birtley South Secondary Modern School a neskôr Lord Lawson of Beamish comprehensive school. Obe tieto školy reprezentoval aj vo futbale a bol v oboch prípadoch aj ich kapitánom. Ako dorastenec mal ponuky od rôznych klubov ako napríklad Burnley, Coventry City, Sheffield Wednesday, Newcastle United či West Bromwich Albion. Vo svojom poslednom roku medzi žiakmi prijal ponuku Albionu a podpísal dvojročnú mládežnícku zmluvu s platom 5 libier na týždeň.

West Bromwich Albion

 Ku koncu svojej druhej sezóny ako člen mládeže si pripísal debut za rezervný tím WBA. V roku 1974 podpísal svoj prvý profesionálny kontrakt, ktorý mu platovo výrazne prilepšil, a to na 28 libier týždenne plus 250 libier ako poplatok za podpis zmluvy. V sezóne 1974/75 sa stal základným členom rezervného tímu avšak miesto v A-tíme si získať nedokázal  pokiaľ tím trénoval Don Howe. Ten bol tri zápasy pred koncom sezóny odvolaný a na jeho miesto nastúpil Brian Whitehouse, ktorý dal Robsonovi šancu. Debut v profesionálnom futbale si odbil na ihrisku York City vo veku 18 rokov. V nasledujúcom zápase na domácom ihrisku strelil svoj prvý profesionálny gól, a následne v poslednom zápase sezóny pridal ďalší do siete Nottinghamu. Napriek raketovému štartu  v novej sezóne nedostával Robson až toľko šancí. V prípadoch kedy však do hry zasiahol dokázal preukázať svoju univerzálnosť a hral na rôznych postoch. WBA v sezóne 1975/76 postúpili späť do najvyššej anglickej ligy.

Sezóna 1976/77 bola pre Robsona spočiatku dobrou až pokým si nezlomil nohu v zápase proti Tottenhamu. Po dvoch mesiacoch bez futbalu sa Robson vrátil do rezervného tímu, avšak šťastena pri ňom opäť nestála. Pri nepríjemnom strete s Denisom Smithom zo Stoke si opäť zlomil nohu v tom istom mieste ako v zápase predtým. To že Robson je veľký bojovník dokázal aj jeho návrat na trávniky už v decembri. V tomto mesiaci strelil aj svoj prvý profesionálny hetrik do siete Ipswichu. Január však bol opäť mesiacom bolesti pre mladého Bryana. Tento krát si zlomil pravý členok v zápase proti Manchesteru City. Nasledujúca sezóna bola sezónou zmien na trénerskom poste pre Albion a to zastihlo aj Robsona. Rôzni tréneri mu dávali priestor podľa svojho uváženia. Avšak v sezóne 1978/79 sa Robson napevno usadil v prvom tíme a odohral 41 z 42 zápasov. V tom čase sa stal kľúčovou postavou stredu zálohy WBA a pomohol tak tímu k tretiemu miestu v tabuľke. To im zabezpečilo postup do UEFA. Nasledujúca sezóna už nebola pre WBA tak úspešnou ale Bryan pokračoval v kvalitných výkonoch. V roku 1981 opustil manažér Ron Atkinson WBA aby sa stal trénerom Manchesteru United a tak ako veľa ľudí očakávalo prestup Robsona bol na spadnutie. V septembri 1981 sa tak aj stalo a Bryan vymenil zamestnávateľa.

Manchester United

 

Robson prestúpil do United za rekordnú čiastku na britských ostrovoch, a to konkrétne za 1,5 milióna libier. Táto suma bola rekordnou až do roku 1987 kedy ju prekonal Liverpool. Pri prestupe odkázal všetkým neprajníkom zopár slov: „Peniaze neboli mojou motiváciou. Jednoducho som chcel byť víťazom.“  Jeho debut prišiel 7.októbra v prehratom zápase na ihrisku Tottenhamu. Jeho ligový debut na domácom trávniku prišiel o tri dni neskôr v bezgólovej remíze proti mestským rivalom City. Tento zápas bol aj jeho prvým zápasom s ikonickým číslom 7 na chrbte, s ktorým vystupoval v United skoro počas celej svojej kariéry.  Prvý ligový gól vstrelil do siete Sunderlandu presne o mesiac od svojho debutu v červenom drese.  Svoju prvú sezónu ukončil s 32 odohratými zápasmi a piatimi gólmi na svojom konte. Jeho medzinárodná kariéra sa prestupom do United a dobrými výkonmi rozbehla naplno, čo mu vynieslo aj pozvánku na Majstrovstvá sveta.

V sezóne 1983/84 si natrhol väzy v členku v semifinále Ligového pohára proti Liverpoolu. Dal sa však rýchlo dokopy, a preto v FA Cupe nechýbal. Robson naskočil do semifinále proti Arsenalu a skóroval, a tým pomohol United k výhre 2-1. Finále proti Brightonu skončilo nerozhodne 2-2, a preto sa musel zápas opakovať. V odvete mohol vstreliť hetrik, ale penaltu prenechal tradičnému exekútorovi Arnoldovi Muhrenovi. Toto víťazstvo znamenalo pre Robsona prvú trofej ako kapitána United. Zaujímavosťou je, že Robson bol po Charliem Robertsovi (1909) len druhým kapitánom anglickej národnosti, ktorý dvíhal nad hlavu túto trofej ako kapitán. V ďalších troch dovtedajších víťazstvách boli kapitánmi Íri alebo Škót. V ďalšej sezóne pomohol United k vynikajúcim výkonom v Pohári víťazov Pohárov keď dvakrát rozvlnil sieť Barcelony vo štvrťfinále. Semifinále proti Juventusu však vynechal kvôli zraneniu stehenného svalu. Počas zápasu v Turíne dostal od vedenia povolenie k rokovaniu ohľadom prípadného prestupu do Juventusu. Nakoniec však z toho nič nebolo a Robson podpísal nový kontrakt s United, ktorý ho mal v klube udržať až do roku 1991. V roku 1985 s kapitánskou páskou na ruke opäť doviedol Červených Diablov k triumfu v FA Cupe.

Sezóna 1985/86 vyzerala zo začiatku pre United s kapitánom Robsonom veľmi sľubne. United dokázali vyhrať prvých desať zápasov sezóny a veľa ľudí si už začínalo myslieť, že United získajú svoj prvý titul od roku 1967. Avšak prišiel pokles formy a United v danej sezóne skončili až na štvrtom mieste. Kvôli vykĺbenému ramenu odohral Robson iba 21 zápasov zo 42, ale dokázal v nich vstreliť sedem gólov. V roku 1986 prišla zmena na trénerskej stoličke a Atkinsona nahradil Sir Alex Ferguson, ktorý vedel oceniť Robsonove kvality. Avšak až do roku 1990 sa Robson spolu s United bohužiaľ netešili zo zisku žiadnej trofeje.  V roku 1990 sa stal prvým kapitánom United, ktorý dokázal trikrát dvihnúť trofej víťaza FA Cupu nad hlavu. Počas nasledujúcej sezóny 1990/91 odohral len 17 zápasov kvôli problémom so zraneniami ešte z letných Majstrovstiev sveta. Sezóny 1991/92 a 92/93 už začali pomaly znamenať pokles herných príležitostí pre Robsona. Na jeho miesto sa pomaly tlačili hráči ako Paul Ince, Neil Webb či Andrei Kanchelskis. V sezóne 1993/94 prepustil svoj ikonický dres s číslom 7 inému hráčovi, a to Ericovi Cantonovi.  Napriek tomu ešte dokázal nazbierať dostatok štartov aby mu bola udelená medaila pre víťaza Premier League. Svoj posledný 99 gól v drese United vstrelil do siete Oldhamu.  Po trinástich rokoch v drese United tak na konci sezóny prestúpil do FC Middlesbrough. Svoj posledný zápas ako profesionálny hráč odohral proti Arsenalu 1.januára 1997 desať dní pred svojimi 40-tymi narodeninami. 

Ako tréner pôsobil Robson v Middlesbrough, Bradforde, West Bromwich Albion, Sheffield United či pri reprezantačnom výbere Thajska.  Od 8.júna 2011 pracuje ako oficiálny ambasádor Manchesteru United.

 

V ďalšom diely sa chystáme na pravý kraj zálohy. Do hlasovania teda posúvame tieto mená: Nani, Park Ji-Sung  a Charlie Mitten.

 

Zdroj: www.manutd.com; en.wikipedia.org;  

ZDIEĽAŤ
Predchádzajúci článokČo si myslí Nemanja Vidič o Mourinhovom United?
Ďalší článokMkhitaryan: Hodně lidí mi nevěřilo
Som študentom učiteľstva angličtiny a ukrajinčiny na Prešovskej Univerzite v Prešove. Láska k United bola vo mne pestovaná od detstva, keďže môj ujo bol vášnivým fanúšikom Manchesteru United. Za svoj idol považujem legendárneho Sira Alexa Fergusona.


Pre zobrazenie komentárov sa musíte prihlásiť!