Adrian Doherty – Bob Dylan v drese s číslom 7

5

Skupinu šiestich chlapcov s názvom “Class of 92“ určite všetci poznáte. Ryan Giggs, Paul Scholes, David Beckham, bratia Nevillovci a Nicky Butt. To sú všetko futbalisti, na ktorých fanúšik Manchestru United nedá nikdy dopustiť. Príbeh, ktorý však možno nepoznáte, bude o ich rovesníkovi, ktorému mohol futbalový svet ležať pri nohách – Adrianovi Dohertymu.

Adrian Doherty sa narodil 10. júna 1973 v mestečku Strabane. Toto miesto v tomto období nebolo veľmi vhodné na život. Bombové útoky a prestrelky boli v ani nie 20 000 meste na dennom poriadku. A práve v pozadí týchto problémov vyrástol jeden z najtalentovanejších futbalistov Severného Írska vôbec.

Futbalové začiatky

Adrianov futbalový talent spozoroval ako prvý Bob Crilly – tréner školského tímu. Crillybral svoju pozíciu trénera veľmi zodpovedne. Vytvoril si dva tímy najlepších futbalistov na škole, ktoré postupne dopĺňal o nových hráčov. “Scouting“ vykonával cez obedňajšiu prestávku, kedy bolo ihrisko plné detí. Práve cez prestávku spozoroval 7-ročného chlapca, ktorý svojou rýchlosťou a technikou ďaleko vyčnieval aj nad staršími spolužiakmi. Keďže bol Adrian veľmi hanblivý, musel byť presviedčaný, aby sa pripojil k školskému tímu. Netrvalo dlho a z druhého tímu sa prebojoval medzi školskú elitu, kde bol hviezdou. John Farell, miestny rozhodca, opísal kvality mladého Dohertyho veľmi odvážne: „S loptou na kopačke bol ako kúzelník … Johan Cruyff“

Hranie za miestne kluby mu prinieslo ďalšie skúsenosti. Rýchlosť, akou predbehol svojich spoluhráčov naznačovala, že sa Adrian musí posunúť vyššie. Spolu so svojími najlepšími spoluhráčmi sa upísal tímu Moorfield Boys Club, ktorý viedol Matt Bradley. Tento muž, ktorý sa dlhé roky venoval futbalu, robil skauta v Celticu a iných anglických kluboch, ho prirovnal k najlepšiemu:

„Bol najbližšie k tomu aby sa stal druhým G.Bestom.“

Fantastické výkony mladučkého futbalistu nezostali len v Severnom Írsku. Takýto talent nemohol skautom zahraničných klubov, zvlášť tým anglickým, preletieť pomedzi prsty.

Ako prví si vyhliadli Adriana skauti z Nottinghamu Forest a Arsenalu. Zaujal ich natoľko, že bol blízko k tomu, aby sa jednému z týchto klubov dokonca upísal. V týchto mužstvách absolvoval aj skúšku a všetko nasvedčovalo tomu, že sa upíše Arsenalu. Matt Bradley síce bol pyšný, že jeho chlapec zrejme prestúpi ku “kanonierom“, no ako veľký fanúšik United nemohol dopustiť, aby ďalší George Best nehral za Červených Diablov. Všetko sa udialo tak rýchlo a Adrian Doherty, Brendan Rodgers a Michael Nash, všetko chlapci zo Severného Írska, už boli na ceste do Manchestru.

Na skúške zaujal svojou rýchlosťou, vynikajúcou technikou a schopnosťou strieľať góly. Hráč s tak obrovským potenciálom, ako mal Adrian Doherty, nemohol uniknúť pozornosti Sira Alexa Fergusona, ktorý osobne zavolal jeho rodičom a zdelil im, že sa o ich syna zaujíma. Z trojice Rodgers, Nash a Doherty nakoniec uspel iba jediný – budúci George Best.adrian-doherty-2016-006

Iný ako ostatní

Adrian nebol rovnaký ako ostatní. Už odmala vynikal vo futbale, no nebol jeho veľkým fanúšikom. Nesledoval ho v TV, dokonca sa o ňom aj málo rozprával. Rád hral na gitare, písal piesne, poéziu, čítal a dokonca aj meditoval.

Nikdy si nepotrpel ani na svojom vzhľade. Nebol to ten „beckhamovský“ chlapec. Materiálny svet ho tiež nezaujímal. Stačila mu jeho gitara.

„Bol iný. Ak sa v klube nedokážete prispôsobiť ostatným, myslia si, že nie ste normálny. On vedel že je iný, no myslím si, že sa cítil pohodlne vo svojej koži. Nezmenil sa aby zapadol. Keď sme hrali snooker, on čítal. Asi miliónkrát som sa ho pýtal, či je OK. Stále ukázal, že je. Mohol hrať skvelé karty. Nikdy by ste nevedeli nad čím premýšľa,“ povedal Mark Bosnich.

Doherty mal svojich priateľov, nebol samotár, no hráči Manchestru United o ňom veľa nevedeli. Poznali akurát jeho talent. Osoby jemu bližšie ho považovali za veselého, vtipného chlapca, ktorý sa rád rozprával o hudbe, poézií a literatúre. Jeho gitara ho sprevádzala celým jeho životom. V Strabane, v Manchestri, kde vyhrával svojim spoluhráčom a aj na dovolenke v New Yorku, kde sa počas kariéry v United zo dňa na deň vybral.
adrian-doherty-2016-002

Vystúpenie Adriana:

Doherty skrátka nebol klasickým futbalistom. Bol to Bob Dylan, ktorý nosil číslo 7.


Manchester United

Prvé týždne v Manchestri United neboli zrovna optimálne. Neustále behanie na tréningoch a podpichovanie od starších spoluhráčov, nebolo zrovna to, čo svojský Adrian očakával. O tom, že sa Doherty necítil v Manchestri najlepšie, dokazuje aj list, ktorý poslal svojmu priateľovi:„Tá denná rutina je odporná a nudná…“

„Tréningy nie sú veľmi ťažké, no neviete sa dočkať kedy skončia. Dnes sme len behali a potom sme robili niečo hlúpe. Na záver sme hrali proti starším hráčom z akadémie, ktorí nás porazili asi 5:0. Je to normálne, všetci budú mať zachvíľu 18.“

Ďalej v liste opisoval, ako omylom vošiel do inej triedy, ako zmeškal autobus a ako jeho všetci spoluhráči počúvajú U2 a nemôže si s nimi ani len vyraziť von. Z listu bolo jasné, že nežije svoj sen.

Netrvalo dlho a 16-ročný supertalent kráčal v šľapajách svojho slávneho krajana G. Besta. Aj on sa totiž rozhodol opustiť Manchester a vrátiť sa domov. Adrian nebol odhodlaný vrátiť sa do Manchestru. Ruch veľkomesta, tréningy a osamelosť “Doc“ zjavne nezvládal. Rodina sa za každých síl snažila tento problém vyriešiť. Neúspešne. Až nápad s náhradnou rodinou zabral na 16-ročného tínedžera natoľko, že sa po štyroch mesiacoch od príchodu, vracal naspäť.

Po príchode do novej rodiny sa začalo akosi všetko zlepšovať. Síce sa stále radšej venoval čítaniu kníh a gitare, no aspoň nebol sám. Neustále lepšie výkony a talent si začali všímať aj jeho starší spoluhráči a dokonca aj hráči A-tímu.

„Všetci hovorili o jeho talente. Ak také veci počujete, idete sa po tréningu pozrieť, či sú tie reči pravdivé. Keď som ho videl, pomyslel som si: Ten chlapec dokáže veci, ktoré iný smrteľník nedokáže,“ spomína Gary Pallister.

Druhá polovica sezóny bola oveľa lepšia v porovnaní s tou prvou. Adrian sa stal hráčom A-tímu (akadémie) a prebojoval sa do zostavy v FA Youth Cupe, kde dostal možnosť hrať s hráčmi ako Ferguson, Costa a Tonge, ktorí boli už starší a vyspelejší. Dokonca sa objavoval aj na súpiske rezervy. To bol len začiatok. Po výborných výkonoch, ani nie rok od svojho príchodu, už dokonca trénoval s A-tímom po boku Hughesa, McClaira, Pallistera, a to všetko vo veku 16 rokov. Jim Leighton, bývalý brankár Manchestru United v rokoch 1988-1991 dodal: „ Fergie a Archie Knox ho milovali“.
adrian-doherty-2016-003Keďže Manchester United bol známy svojou prácou s akadémiou a zdravotne na tom hráči A-tímu neboli zrovna najlepšie, Sir Alex sa rozhodol, že s nimi len 16-ročný Adrian Doherty, pocestuje na zápas A-tímu. Šanca, že nastúpi v základnej zostave nebola veľká, no na lavičku to stačiť mohlo. Nakoniec sa Adrian na súpisku nedostal, keďže pred zápasom Webb a Wallace úspešne prešli prehliadkou, ktorá potvrdila, že sú pripravení na zápas.

Trápiacemu Manchestru sa podarilo zápas vyhrať a Adrian si na svoj účet pripísal odmenu za víťazstvo. A ako ju minul? Kúpil si písací stroj, čo dokonale vystihovalo jeho charakter.

Akadémií sa podarilo dostať až do semifinále FA Youth Cupu, v ktorom podľahli Tottenhamu v dvojzápasovej bitke. Mladíkom Manchestru United nepomohli k víťazstvu ani dvaja supertalentovaní krídelníci – Wilson (Giggs) a Doherty. Na záver sezóny, v ktorej sa Sirovi Alexovi podarilo vyhrať svoju prvú veľkú trofej (FA CUP), dostal 16-ročný mladík zo Severného Írska ponuku na nový 5-ročný kontrakt. Takáto dlhodobá zmluva nebola hráčovi, ktorý nedovŕšil 17 rokov, nikdy ponúknutá. Navýšenie týždenného platu z 29.50 libier na 200 libier (+ bonusy) bolo tiež unikátne. Čo však urobil svojský Doherty? Tento kontrakt odmietol a dohodol sa len na trojročnom kontrakte. Prečo? Nebol si istý, či to bude chcieť robiť až 5 rokov.

Novú sezónu začal “Doc“ v rezerve, no neskôr sa opäť porúčal o level nižšie. Slabšie výkony a hráči z A-tímu, ktorí naberali kondíciu, ho zo zostavy vytlačili. Osamostatnený Adrian sa na jeseň sezóny 1990/91 opäť dostal do formy. 19. januára 1991 sa prepracoval na súpisku A-tímu, no na zápas proti QPR nenastúpil. Celé stretnutie presedel spolu s D. Fergusonom na tribúne Loftus Road. Nikto však nepochyboval o tom, že je len otázkou času, kedy 17-ročný pravý krídelník nastúpi na svoj prvý zápas.adrian-doherty-2016-004Zadný rad z ľava do prava: Mark Bosnich, Ryan Wilson (Giggs), Darren Ferguson, Paul Sixsmith, Jason Lydiate, Sean McAuley.
Predný rad z ľava do prava: Mark Gordon, Craig Lawton, Lee Costa, Alan Tonge, ADRIAN DOHERTY

Osudové zranenie

Banner: Giggs tearing you apart since 1991 ste už určite všetci videli. Na fotografiách alebo priamo na Old Trafford. Debut “Čarodejníka z Walesu“ prišiel 2. marca 1991 v zápase s Evertonom. Kde bol vtedy jeho kolega z opačného krídla, nemenej talentovaný, Adrian Doherty? Na tribúne. To znie ešte ako tak dobre, no Adrian tam sedel so zranenými krížovými väzmi. Zranenie, ktoré prakticky ničí futbalové kariéry, ho postihlo v tom najnevhodnejšom čase, len týždeň pred zápasom s Evertonom, v ktorom by zrejme zažil svoj debut za A-tím.
adrian-doherty-2016-005Množstvo zranení, náročný program, obrovský talent – všetko hralo v prospech hráča, ktorý mal najbližšie k tomu aby sa stal novým G. Bestom.

Adrian po dva a pol mesiaci síce zvládol turnaj v Zürichu, no jeho koleno nebolo stále v poriadku. Po príchode do Manchestru, začiatkom sezóny 1991/1992, sa odhalila ďalšia komplikácia jeho zranenia a to mu zabraňovalo vstup do novej sezóny. Comeback sa konal až v decembri 1991. Návrat však nedopadol najlepšie. Zápas, v ktorom nováčik Paul Scholes strelil 4 góly, poznačilo aj jeho opätovné zranenie. To už bolo vážne. “Doc“ sa v tomto prípade nevyhol ani operácií, ktorá sa konala rok po prvom zranení. Po množstve cvičení, hudobných vystúpení a dovolenke v Amerike, bol ďalší comeback naplánovaný na január 1993.

Išlo o zápas B-tímu akadémie po boku nováčikov Manchestru United. Kariéra v Manchestri nevyzerala ružovo. Ryan Giggs hviezdil v Premier League a ďalší hráči ako Scholes, Beckham, Butt a Gillespie boli na míle vzdialení od navrátilca Dohertyho. Do konca sezóny stihol odohrať zápasy za rezervu aj akadémiu, no ani to ho nezachránilo a musel sa na konci svojho kontraktu z Manchestru porúčať. Jeho rýchlosť a forma nebola optimálna, no odstaviť jeden z najväčších talentov a nedopriať mu potrebnú dávku zápasov, nebolo zrejme tiež šťastné rozhodnutie. Futbalový svet sa však s nikým nemazná.

Čo ďalej?

Po neúspešnom účinkovaní v Manchestri United, ktorý začal v tomto období zbierať jeden úspech za druhým, sa “Doc“ vrátil domov. Po presviedčaní začal trénovať s Derry City a v prípade, že sa mu nebude dariť alebo ho nebude poslúchať koleno, môže okamžite skončiť. Už na tréningoch bolo jasné, že Doherty na tento level nepatrí. Bol suverénne najlepším hráčom tímu a tak súhlasil s mesačným kontraktom. Netrvalo však dlho a Adrian nadobro na futbal zanevrel.

„Už predtým, ako som bol prepustený Manchestrom United, moje srdce nepatrilo tejto hre. Aby som bol čestný, dúfal som, že mi jedna sezóna v Derry City vráti môj hlad po futbale späť, no nestalo sa. Prepáčte, no moja budúcnosť nebude spojená s futbalom“

Z Manchestru United do továrne na čokoládu

Každú sezónu sa vo svete futbalu objaví futbalista, ktorý ohúri futbalovú spoločnosť svojím príbehom. Naposledy ním bol Jamie Vardy z Leicesteru City, ktorý sa z pracovníka v továrni, cez “horskú“ ligu, prebojoval až do Premier League, kde sa mu podarilo získať anglický titul. Obrátenú postupnosť mala kariéra, futbalistu zo Strabane, Adriana Dohertyho. Po definitívnom ukončení futbalovej kariéry sa natrvalo presťahoval do Prestonu, kde si našiel prácu v továrni na čokoládu. Nie ideálna práca pre bývalého futbalistu, no s povahou a hodnotami “Doca“ to bolo vhodné riešenie. Úplne sa vytratil z futbalového prostredia a venoval sa svojim aktivitám.

Po dva a pol roku sa presťahoval do Galway. Pracoval na rôznych miestach, bol nezamestnaný ale stále rovnaký. Množstvo jeho bývalých kolegov ani len netušilo, že bol bývalým futbalistom. Nezmieňoval sa o tom. Adrian si svoj život neplánoval a ak nadišiel čas, zo dňa na deň zmenil svoje pôsobisko. Po vyše štyroch rokoch sa sťahoval do Holandska.

„Once a Red always a Red“

Krátky pobyt v krajine “tulipánov“ sa stal pre Adriana Dohertyho osudným. 7. mája 2000 priviezli bývalého hráča Manchestru United do nemocnice vo vážnom stave. Pád do kanála mu spôsobil ťažké poranenia, s ktorými bojoval vyše mesiaca. Svoj boj prehral 9. júna, deň pred svojimi 27.narodeninami. „Once a red, always a red“. Nezabudneme.

Zdroj: Forever Young – The Story of Adrian Doherty, football’s lost genius – Oliver Kay

Napísal: Samuel Vilkovský

ZDIEĽAŤ
Predchádzajúci článokZlatan očakáva získ titulu s United
Ďalší článokFergie: Pravda o „féne“
Marky
Mám 29 rokov a pracujem v oblasti veľkoobchodného a reklamného manažmentu. United sledujem od roku 1998 a medzi mojich najobľúbenejších hráčov patrí zlatá generácia z Class of 92 na ktorej som od detstva ešte ako mladý futbalista vyrastal, ale aj Wayne Rooney, Rio Ferdinand, Nemanja Vidič, či Patrice Evra. Mojím veľkým vzorom v mnohých veciach a životných skúsenostiach je legendárny manažér Sir Alex Ferguson. United obdivujem kvôli bohatej histórii, slávnym legendám a klubovým tradíciam. Fanúšikovskej činnosti spojenej s vedením fanstránky, organizáciou zrazov a výjazdov na futbal do Anglicka sa venujem približne od roku 2007, pričom od roku 2010 prevádzkujem svoj vlastný projekt Devilpage.cz & Devilpage.sk, ktorý chcem neustále posúvať na vyšší level. Mojou najväčšou výzvou je spájať komunitu českých a slovenských fanúšikov Manchesteru United a podporiť tak základňu fanúšikov slávneho klubu z Old Trafford.


Pre zobrazenie komentárov sa musíte prihlásiť!