Zaujímavosti z histórie #5: Old Trafford časť 1.

9

V dnešnej časti série Zaujímavosti z histórie som si pre vás pripravil prvý diel dejín nášho krásneho Old Traffordu. Tento článok podrobne zachytáva vývoj štadióna v rokoch 1910 až 1974. Poďme sa teda spoločne poohliadnuť za históriu tejto svetoznámej budovy.

old trafford outside

1910-1930

Mnoho mien tvorilo históriu nášho milovaného klubu, ale iba málo ľudí u nás pozná mená dvoch pánov, ktorý sa obrovskou mierou zaslúžili o to, že United ako tím mohol vôbec vzniknúť. Myslím si, že každý z nás si je vedomý toho, že žiaden futbalový tím nemôže existovať bez svojho štadióna alebo aspoň nejakého ihriska, na ktorom by hral svoje domáce zápasy. Páni Davies a Leitch sú práve týmito dvoma mužmi, bez ktorých by najväčší klubový štadión v Anglicku nikdy nebol postavený a my by sme sa spoločne s miliónmi fanúšikov po celom svete nemohli tešiť z množstva krásnych triumfov na ňom. 

john_henry_davies

Príbeh začína pri pánovi menom John Henry Davies. V roku 1902 sa tento pán pripojil ku klubu, ktorý bol v tom čase vo svojich začiatkoch a svoje zápasy hrával na ihrisku Bank Street v Claytone, ktoré malo naozaj ďaleko k názvu štadión. Ihrisko bolo prepožičané nakoľko Newton Heath (ako boli United vtedy známi) bol na pokraji bankrotu. Avšak dokonca aj Bank Street už bolo niečím proti ich bývalému štadiónu North Road v Monsall, ktorého ihrisko bolo permanentne ponorené do chemických výparov neďalekej továrne a šatne boli situované v miestnom neďalekom bare. Zmena prišla až po tom čo pán Davies značne investoval do klubu. Jeho investícia priniesla zmenu názvu klubu na Manchester United, zmenu klubových farieb na bielo červené a neskôr aj spomínané sťahovanie sa na Bank Street. Investície pokračovali a do roku 1906 mal Bank Street prvú krytú tribúnu v krajine s kapacitou niečo nad 50 000 miest.  S prívalom peňazí začali United v lige valcovať a v roku 1908 oslavovali svoj prvý majstrovský titul. V tom čase sa populácia Manchestru zvýšila na niečo cez dva milióny a s príchodom pracovných zmien mali ľudia viac a viac času aj na návštevu futbalových zápasov. Tieto okolnosti vŕtali Daviesovi v hlave, a tak sa rozhodol začať plány na zväčšenie kapacity štadióna na 100 000. Detaily plánov boli predstavené v roku 1909 v čase kedy United kráčali za svojim prvým triumfom v FA Cupe v histórii klubu. Podľa vtedajších výpočtov a cien by štadión stál niečo okolo 60 000 libier. Pozemok, ktorý sa našiel bol niekoľko kilometrov ďalej od Bank Street blízko Manchester Ship Canal a priemyselnému Trafford Parku. Ako architekta si najal Achibalda Leitcha, ktorý mal už za sebou výstavbu Craven Cottage či White Hart Lane. Davies mu dal jednoduchú úlohu aby postavil najkrajší štadión na severe Anglicka. Avšak jeho kapacita musela kvôli financiám a stabilite byť znížená na 80 000. 

Štadión mal 12 000 miest na sedenia, ktoré svojim štýlom pripomínali sedadlá v divadle  a 70 000 miest v otvorenej časti tribúny. Leitch kompletne prepojil otvorené aj uzavreté tribúny a pridal aj telocvičňu, kúpeľne, biliardovú miestnosť, masážne miestnosti či práčovne. Najskalnejší fanúšikovia z radov miestnych robotníkov z Trafford Parku po výstavbe nového štadiónu už nemuseli utekať niekoľko kilometrov na zápas, ale štadión už mali skoro priamo pod nosom. Prvý zápas na novom štadióne odohrali hráči United proti Liverpoolu. Tento zápas prehrali 4-3 napriek tomu, že sa United hrali hviezdy ako Billy Meredith či Charlie Roberts.  Avšak potom trvalo skoro rok aby United našli premožiteľa na svojom novom domácom štadióne. Táto krásna bilancia im veľkou mierou pomohla k zisku titulu v roku 1911. O pár týždňov neskôr hostil Old Trafford jedno zo semifinále FA Cupu. V roku 1915 sa na ňom hralo finále medzi Chelsea a Sheffieldom United, ktoré boli neskôr známe ako „Khaki Cup Final“ pretože okolo 50 000 divákov malo na sebe vojenské uniformy. Prvý medzinárodný zápas, ktorý sa tu odohral prišiel v roku 1926 medzi Anglickom a Škótskom, ktorý škóti vyhrali 1-0. V priebehu rokov 1920 až 1921 zaznamenal štadión dva rekordy.  Prvým bola najvyššia návštevnosť 70 504 divákov (najvyššia predvojnová návštevnosť) a len 13 divákov prišlo na zápas Stockport County proti Leicester City v zápase, ktorý kvôli problémom s divákmi hrali na Old Trafforde. Keď sa neskôr rozšírila Railway Stand začala sa opäť éra mnohých modernizácií, ktoré mohli mnohé tímy United závidieť. V čase kedy sa mnohé tímy sťahovali kvôli priestoru na okraj mesta  dokázal Old Trafford vďaka dômyselnému plánu Daviesa a Leitcha ostať na svojom mieste a rozvíjať sa naďalej v duchu tradícií jeho tvorcov. Ak by sa dnes na štadión títo páni pozreli boli by určite nesmierne radi, že ostal na svojom pôvodnom mieste.

1931-1962

Začiatkom 30-tych rokov priniesol celosvetovú krízu, ktorá zastihla United, ktorí boli opäť na pokraji bankrotu. To postihlo aj výkony klubu, ale aj obnovu Old Traffordu. Už to nebol najkrajší a najmodernejší futbalový stánok v Anglicku nakoľko ostatné tímy dokázali svoje stánky naďalej zveľaďovať. Avšak v ťažkých časoch sa opäť našiel záchranca, ktorý investoval do klubu. Bol to pán James Gibson, ktorý United finančne pomohol. Napriek tomu jeho peniaze nezabránili zostupu Diablov v sezóne 1930/1931. Jeho investície však dopomohli k zastrešeniu United Road tribúny, ktorá dnes nesie názov Sir Alex Ferguson Stand.  

Klub sa pomaly koncom desaťročia skonsolidoval a prešiel na filozofiu výchovy mladých hráčov vo svojej akadémii. United sa vrátili do najvyššej ligy a 76 962 divákov v semifinále FA Cupu proti Wolverhamptonu znamenalo znovuzrodenie Old Traffordu ako moderného futbalového stánku. Avšak temné časy na seba opäť nenechali dlho čakať. Svet vstúpil do druhej svetovej vojny a Manchester ako centrum ťažkého priemyslu nieslo na sebe ťarchu cieľa bombardovaní. Hitlerove jednotky Luftwaffe dvakrát silno bombardovali priemyselnú zónu Manchesteru, neďaleko ktorej stojí aj Old Trafford.  Počas prvého útoku 22.decembra 1940 bol trávnik tak zničený bombardovaním, že United nemohli odohrať svoj tradičný Vianočný zápas. Tieto škody boli pomerne rýchlo napravené a United sa čoskoro vrátili do zápasového tempa. Avšak po druhom nálete 11.marca 1941 to už tak jednoduché nebolo. Väčšina tribún bola zničená, kancelárie a šatne boli zrovnané so zemou. Old Trafford bohužiaľ utrpel najväčšie straty spomedzi všetkých futbalových stánkov v krajine. Manchester United bol po týchto udalostiach v podstate bez domova.  Na pomoc prišiel klub mestských rivalov, ktorý ponúkol United svoj bývalý štadión na Maine Road, ktorý sa stal na osem rokov domovom Diablov. V novembri 1944 komisia hodnotiaca vojenské škody zasadala aby prerokovala škody, ktoré štadión utrpel.  Ellis Smith, zarytý fanúšik United, silno orodoval za Old Trafford, ktorý neskôr získal nenávratný grant na 4800 libier a neskôr dodatočných 17 478 libier bolo investovaných na prestavbu tribún. Mnoho fanúšikov tajne dúfalo, že opravy sa do sezóny 1946/1947 dokončia. Avšak v tom čase sa znovu budovali aj obytné časti mesta a tým pádom bol nedostatok materiálu na opravy. Na štadióne sa v tom čase hrali len zápasy rezervy alebo žiakov. 

Našťastie na hernom fronte sa Diablom darilo. United získali nového trenéra, mladého Matta Busbyho. Ten na seba upútal pozornosť ihneď po nástupe v roku 1945. Charizmatický Škót mal víziu čo všetko by mohol s klubom dokázať a aký futbal by mali hrať. Pod jeho vedením dokázal Manchester United priniesť obyčajným ľuďom akúsi náplasť na srdce po tom čo si museli počas vojny prežiť. Svojou hrou zasievali opäť radosť do sŕdc mnohých ľudí, ktorí trpeli po strašných skúsenostiach z bojov na fronte alebo zo strachu pred bombardovaním. United sa stali jedným z najobľúbenejších tímov v krajine a v roku 1948 vyhrali dych berúcim štýlom FA Cup.  Napriek tomu ešte stále nastupovali na domáce zápasy na Maine Road až pokým sa koncom roka modrá časť Manchesteru nerozhodla upozorniť United, že nastal čas ukončiť túto láskavosť. To inšpirovali fanúšikov United aby napísali petíciu Ministrovi práce, v ktorej požadovali prestavbu Old Traffordu. Ich hlavným argumentom bolo to, že futbal je ich jedinou formou rekreácie po ťažkých týždňoch v práci. Prosba bola viac menej vypočutá a opravy sa začali pomaly uskutočňovať. 24.augusta 1949 nastúpili United na svoj prvý zápas na Old Trafforde po vojne a vyhrali ho 3-0 nad Boltonom Wanderers. V tom čase však štadión nebol stálne úplne zrekonštruovaný.  Busbyho tím prosperoval a pomohli mu k tomu hlavne hráči z päťdesiatych rokov, ktorí svojimi výkonmi dostali United do medzinárodných pohárov. Tieto výkony nakopli opäť aj revitalizáciu štadióna. Jednou z hlavných bola inštalácia osvetlenia, ktoré bolo prvý krát použité v semifinále Európskeho pohára proti Realu Madrid v apríli 1957 (predchádzajúce večerné zápasy boli hrané za poplatok na Maine Road). To čo znamenalo zrod modernej futbalovej éry sa pomaly dostávalo aj na Old Trafford. V septembri 1957 United ohlásili zvýšenie kapacity na 100 000 vďaka vyhraným titulom a účasti v medzinárodných pohároch. Začať sa malo v roku 1958. Avšak udalosť v Mníchove vo februári trošku nahlodali zámery majiteľov, ktorí limitovali vylepšenia len na zastrešenie Stretford End v roku 1959.

V lete 1960 práce na Stretford Ende a susedných častiach tribún zvýšili kapacitu štadióna na 66 500. O rok na to sa pokryla sekcia United Road novou strechou. Tieto výdaje prinútili vedenie aby založili organizáciu Manchester United Development Association (MUDA), ktorá mala dohliadať na financie v prípade potreby budúcej prestavby.  Ich prvým prínosom bolo znovuosadenie 1700 sedadiel na Stretford Ende, avšak ich grandióznejšie úlohy boli ešte len na ceste.

 

1963-1974

Tretí tím Matta Busbyho dokázal postaviť United znovu na nohy po strašnej tragédii z Mníchova. No nielen tím ale aj štadión podstúpil radikálne zmeny. Začali sa nielen zmeny  hracej plochy, ale aj začiatky modernizácie na luxusný štadión svetovej extratriedy.  V roku 1962 zvažovali United veľké rozšírenie a výrazne tomu pohol aj fakt, že FA požiadala Old Trafford o usporiadanie troch zápasov pre blížiace sa Majstrovstvá sveta.  V roku 1964 sa teda pokryla United Road a nad ňu sa pristavali železné konštrukcie, ktoré mali poslúžiť neskôr na výstavbu ďalších miest na sedenie.  Bolo tam 10 500 miest na sedenie a 10000 nových miest na státie pre fanúšikov. Bola to naozaj obrovská prestavba, ktorá krásne symbolizovala rastúcu silu United.  Postavili sa aj nové privátne kabínky, ktoré boli prvými VIP sektormi v britskom futbale. Spočiatku však bolo vedenie klubu skeptické voči tomuto rozhodnutiu nakoľko neverili, že niekto sa bude chcieť pozerať na zápasy spoza skla. Avšak architekti si vášnivo stáli za svojim návrhom a vedenie na tento projekt pristalo. Bolo postavených 34 sektorov, ktoré si záujemcovia mohli prenajať za 250 až 300 libier. Cena tejto výstavby sa vyšplhala na 350 000 plus ďalších 50 000 za obnovenie trávnika. Táto suma dostala klub mierne do straty, čo sa stretlo s nevôľou mnohých fanúšikov.  Tí si mysleli, že pre klub by bolo lepšie investovať ich do hráčskeho kádra. Avšak Matt Busby bol spokojný so svojimi hráčmi, veď kto by nebol keby mal v tíme hráčov ako Bobby Charlton, Denis Law či George Best. 

United začali kráčať s dobou a v marci 1967 experimentovali s TV prenosom zápasu. Sedem obrovských obrazoviek bolo inštalovaných na plochu aby mohli fanúšikovia sledovať zápas proti Arsenalu v Londýne. Viac ako 28 000 ľudí prišlo na tento „zápas“. Bola to vskutku zaujímavá piatková noc a napriek tomu, že jedna obrazovka vybuchla to bolo považované za úspech.  O šesť mesiacov neskôr však prišiel iný významnejší míľnik v histórii Old Traffordu. Po poriadnom zvážení sa vedenie rozhodlo investovať 1000 libier do malej drevenej búdy, ktorá stála pred štadiónom. V tejto búde sa začali predávať suveníry spojené s Manchesterom United. Tento počin bol v podstate začiatkom obrovskej obchodnej epochy v histórii United a takto sa v podstate začal obrovský vplyv na financie United ako moderného klubu.  

Na druhej strane však nebol Old Trafford imúnny voči novému fenoménu rastúcemu medzi fanúšikmi, a to fenoménu Hooligans. Vedenie United bolo z týchto výkyvov tak zhrozené, že po incidente, kedy v semifinále Európskeho pohára niekto hodil svetlicu na hraciu plochu, sa rozhodlo urobiť nemysliteľné- nainštalovať na štadión ochranné prvky. Mnoho ľudí to vnímalo zmiešane, opodstatnenosť tohto rozhodnutia sa ukázala neskôr.  V roku 1970 sa na Old Trafford opäť vrátili semifinále FA Cupu, ktoré sa tu nehrali už od vojny. Prvým takýmto povojnovým semifinále bolo to medzi Leedsom a Chelsea. 

Biznis začal pomaly rásť, ale éra Busby Babes sa pomaly chýlila ku koncu. Napriek tomu, že sila tímu trocha upadala, vedenie United  vynovovalo svoj štadión naďalej.  V roku 1971 sa rozhodlo o rozšírení United Road, ktoré prinieslo 500 nových miest na sedenie a viac VIP lôží a taktiež aj priestory na státie medzi Stretford Endom a United Road. Prestavba sa skončila v roku 1973 avšak počas nej sa správanie fanúšikov zhoršovalo.  Keď bol v zápase proti Newcastlu zo Stretford Endu vhodený nôž na ihrisko, pohár trpezlivosti pretiekol. United dostali pokutu 7000 libier a prvé dva domáce zápasy sezóny 1971/1972 odohrali mimo Old Traffordu.  Ešte horšie udalosti nasledovali v roku 1974. V Apríli tohto roku hrali United zápas proti City a rozhodol ho gólom bývalý hviezdny hráč Denis Law. Tým prilial smolu do rozpálených sŕdc fanúšikov, ktorí boli ako časovaná bomba už kvôli hroziacemu zostupu.  Stovky fanúšikov vtrhli na ihrisko ešte pred finálnym hvizdom. Sezóna 1974/1975 začala s vysokým oplotením za oboma bránkami, ktoré bránilo vo výhľade fanúšikom. Týmto sa vedenie United snažilo bojovať s fenoménom Hooligans. 

Týmto by som ukončil prvú časť špeciálu o našom krásnom futbalovom štadióne, ktorý má za sebou naozaj bohatú minulosť presne ako náš milovaný Manchester Unite. Na druhý diel sa môžete tešiť už v priebehu budúceho týždňa.

 

Zdroj:www.manutd.com

 

ZDIEĽAŤ
Predchádzajúci článokAnder Herrera na adresu Paula Scholesa
Ďalší článokCarrick si poranil členok
Som študentom učiteľstva angličtiny a ukrajinčiny na Prešovskej Univerzite v Prešove. Láska k United bola vo mne pestovaná od detstva, keďže môj ujo bol vášnivým fanúšikom Manchesteru United. Za svoj idol považujem legendárneho Sira Alexa Fergusona.


Pre zobrazenie komentárov sa musíte prihlásiť!