Zaujímavosti z histórie #1: Ole Gunnar Solskjaer

13

V prvej časti tejto rubriky Vám prinášame náhľad do kariéry Zabijaka s detskou tvárou, Oleho Gunnara Solskjaera.Ole Gunnar Solskjaer

Tento nórsky superstrelec sa narodil 26. februára 1973 v meste Kristiansund. Svoju futbalovú kariéru začal ihneď po absolvovaní ročnej vojenskej prípravy v Nórskej národnej armáde. Ako sedemnásťročný podpísal kontrakt s treťoligovým tímom Clausenengen. V tomto tíme sa mu nesmierne darilo. Už ako sedemnásťročný sa zaskvel v súťaži Otta Cup kde v šiestich zápasoch vstrelil sedemnásť gólov. Za svoj prvý klub hral 5 rokov a na svoje konto si pripísal v priemere jeden gól na zápas. Napríklad v roku 1994 vstrelil 31 gólov zo 47 gólov svojho tímu. Za Clausenengen odohral 109 zápasov a vstrelil neuveriteľných 115 gólov. Tieto skvelé výkony v nižších súťažiach prilákali záujem prvoligového Molde FK. Pred začatím sezóny 1995 ho podpísal Age Hareide za 200 000 nórskych korún. Vo svojej prvej sezóne v drese Molde vstrelil 20 gólov. Celkovo dal za Molde 31 gólov v 38 zápasoch, čo opäť prilákalo lepšie kluby, tento krát sa už ale jednalo o tímy z iných líg v Európe. Spočiatku o neho javili eminentný záujem Cagliari a Hamburger SV, ale manažér Molde ponúkol Solskjaera za 1,2 milióna libier Evertonu a Manchesteru City. Avšak oba kluby nechceli riskovať investíciu do málo známeho hráča z Nórska a medzitým záujem Cagliari a Hamburgu opadol. Potom počas Eura 1996 prišiel s ponukou United, ktorú Molde akceptovalo a Solskjaer tak poslednýkrát v hráčskej kariére menil klub. 

Do United prestúpil 29. júla 1996 za 1,5 milióna libier. Pre veľa ľudí bol tento prestup veľkou neznámou nakoľko bol Solskjaer málo známy mimo Nórska. V čase jeho prestupu sa United zaujímali aj o Alana Shearera, ktorý neskôr prestúpil za rekordnú čiastku 15 miliónov libier do Newcastle United. Ole bol teda jediným útočníkom, ktorý posilnil Diablov v lete 1996, a preto sa počítalo s tým, že svoju prvú sezónu strávi ako náhrada za Cantonu a Colea. Avšak už pár týždňov po jeho príchode bolo jasné, že sa stane plnohodnotnou súčasťou A tímu a stane sa jedným najlepších prestupov danej sezóny.

V United dostal dres s číslom 20, ktoré mal až do konca svojej kariéry. Vo svojom debute proti Blackburnu Rovers skóroval ihneď po šiestich minútach od svojho príchodu na ihrisko ako striedajúci hráč. Vo svojej prvej sezóne dokázal 18-krát rozvlniť sieť súperov a svojimi gólmi pomohol k zisku majstrovského titulu. Britské média mu ihneď vymysleli prezývku „Baby-faced Assassin“ (Zabijak s detskou tvárou), za ktorú by sa dnes nehanbil ani slávny Jo Nesbo.

Mnohí z nás si ho však hlavne budú pamätať ako supernáhradníka, ktorý predstavoval pre súperov obrovské problémy. Sir Alex Ferguson povedal, že Ole má unikátnu schopnosť sledovať hru z lavičky tak, aby keď nastúpil vedel ihneď zavariť súperovej obrane. Sám Solskjaer sa k tomuto svojmu aspektu hry vyjadril nasledovne:

Na lavičke som musel často rozmýšľať o sebe, o svojich schopnostiach, ako dokážem čo najviac znepríjemniť zápas súperovi keď nastúpim? Sedával som na lavičke a študoval som hru. Nesledoval som však útočnú fázu hry, ale naopak všímal som si súperových obrancov a ich chyby.“

Jedným z takýchto pamätných lavičkových zápasov bola aj výhra 8-1 nad Nottinghamom Forest v sezóne 1998-1999. Ole v tomto zápase nastúpil na posledných 12 minút za stavu 4-1  a štyrmi gólmi dorazil súpera. O sezónu neskôr vstrelil štyri góly v zápase s Evertonom, ktorý United vyhrali 5-1. V lete 1998 ho obletovali rôzne iné zahraničné kluby no Ole sa rozhodol zotrvať v United. Odmietol kontrakt od Tottenhamu potom čo United prijali ich ponuku na jeho prestup. Ako všetci vieme United môžu byť nesmierne radi, že nakoniec neodišiel nakoľko v roku 1999 výrazne pomohol Diablom k zisku titulu v Lige Majstrov, v Premier League a v FA Cupe. V tejto sezóne sa neoddeliteľne zapísal do folklóru, ale aj histórie United. Ďalšou zaujímavou udalosťou v jeho kariére bola červená karta v poslednom ligovom zápase proti Newcastle United v roku 1998. Za stavu 1-1 United potrebovali minimálne remízu aby si zabezpečili majstrovský titul pred Arsenalom. Hráč Newcastlu Robert Lee sa z protiútoku dostával do sľubnej pozície keď trielil sám na brankára United. Avšak v pätách mal Solskjaera, ktorý prebehol za ním celé ihrisko a pred šestnástkou ho chladnokrvne poslal k zemi, a tým zabránil Newcastlu aby skórovali víťazný gól. Útočník pridobre vedel, že rozhodca ho za tento zákrok vylúči a tým pádom nebude hrať v najbližších zápasoch. Mnoho fanúšikov si ho za tento počin cenilo ešte viac, nakoľko Solskjaer ukázal ako si cení klub viac ako osobné záujmy.

 

Po pár rokoch na poste supernáhradníka dostal Ole šancu v sezóne 2001-2002 vytvoriť útočné duo s Ruudom van Nistelrooyom. Tejto šance sa chopil na jednotku a postupne posadil na lavičku Yorka a Colea. Nasledujúcu sezónu obaja útočníci opustili United a Ole tak mal v útoku za partnerov už iba Ruuda a Diega Forlána. Avšak v tom čase hral Sir Alex väčšinou na jedného útočníka, ktorým bol zväčša van Nistelrooy. Neskôr dostal Solskjaer priestor na pravej strane zálohy namiesto zraneného Beckhama. Aj na tomto poste dokázal pokračovať v strieľaní gólov, ktorých bolo 16, a zároveň sa ukázal ako úspešný centrujúci hráč. Dôkazom toho bolo aj jeho zaradenie do štvrťfinálového zápasu proti Realu Madrid v Lige Masjtrov, v ktorom nastúpil od začiatku a David Beckham ostal sedieť na lavičke náhradníkov. V tejto sezóne sa mu dostalo rovnako aj inej pocty, a to takej, že viedol tím v niektorých zápasoch ako kapitán.

 

Tieto dobré výkony na pravom krídle znamenali, že v sezóne 2003-2004 bol Ole hlavným kandidátom na tento post. Avšak veľa zápasov na tomto poste neodohral kvôli zraneniu kolena, ktoré si privodil 16. septembra 2003 v zápase proti Panathinaikosu Atény. Zo zranenia sa vrátil až vo februári 2004. Sezóna bola už v plnom prúde no napriek tomu odohral zopár naozaj vydarených zápasov. V auguste 2004 podstúpil rozsiahlu operáciu kolena, ktorá ho úplne vyradila z budúcej sezóny. Po uzdravení to pre neho nebolo ľahké dostať sa späť do zápasového rytmu v skvelo rozbehnutej mašine United. Fanúšikovia však fanaticky chceli vidieť návrat Oleho na trávniky o čom svedčí aj banner na Stretford Ende : „20 LEGEND“. 

Svoj dlho očakávaný návrat si vydobyl 5. decembra 2005, kedy nastúpil za rezervu United v zápase proti Liverpoolu. Za prvý tím hral o 23 dní neskôr ako striedajúci hráč proti Birminghamu. Ďalší zápas na svoje konto si pripísal skoro až o rok neskôr v FA Cupe proti Burton Albion. Až do sezóny 2007-2008 zažíval Ole chvíle ako na hojdačke. Striedal operácie so zápasmi za prvé mužstvo, ale jeho problémy s kolenom pretrvávali naďalej a tak sa Ole rozhodol ukončiť svoju kariéru. 27. augusta 2007 oznámil koniec svojej kariéry a 4. septembra počas zápasu so Sunderlandom vyšiel na ihrisko a zožal standing ovation. Ole drží v United rekord za najviac gólov striedajúceho hráča, a to konkrétne až 28 gólov. V červenom drese odohral Ole krásnych 366 zápasov a vstrelil úctyhodných 126 gólov vo všetkých súťažiach čo ho radí na 16.miesto v celkovom poradí strelcov United. 

Po skončení aktívnej hráčskej kariéry dosal Ole Gunnar Solskjaer možnosť dokončiť si svoje trénerské licencie a klub mu ponúkol miesto trénera rezervného tímu Manchesteru United. Ako tréner rezervy dokázal svojich zverencov doviesť k víťazstvu v Lancashire Senior Cupe a Manchester Senior Cupe. V novembri 2010 podpísal štvorročný kontrakt so svojim bývalým klubom Molde FK. S týmto tímom sa mu podarilo vyhrať ligu ihneď vo svojej prvej sezóne. V máji 2012 dalo Molde povolenie rokovať Aston Ville so Solskjaerom o ich prevzatí. Ole sa však rozhodol ostať v Molde kvôli rodine, ktorá sa už v Molde usadila. V tej istej sezóne dokázali Molde pod vedením Solskjaera obhájiť titul v nórskej Tippeligaen. Sezóna 2013 Molde veľmi v lige nevyšla a jeho tím sa umiestnil na 6. mieste. Úspechom bol aspoň zisk nórskeho pohára. V januári 2014 sa stal manažérom Cardiffu City. Svoj prvý zápas dokázali jeho zverenci vyhrať 2-1 nad Newcastlom v FA Cupe. Trochu kontroverzie na svoju osobu získal Ole po tom čo, na pozápasovom interview odpovedal na otázku respondenta, že či považuje Liverpool ako ašpirantov na titul odpoveďou „Couldn’t care less“ čo by sa voľne dalo preložiť ako „Vôbec ma to nezaujíma“. Zaujímavosťou je, že tieto slová boli odvysielané v priamom prenose tesne po zápase a komentátori v štúdiu ostali prekvapení. Solskjaer prišiel do Cardiffu aby pomohol tímu udržať sa v Premier League, ale to sa mu však nepodarilo a Cardiff skončil na 20.mieste. Ako manažér Cardiffu skončil v Septembri 2014 po nie veľmi úspešnom štarte v Championship. Ole-Gunnar-Solskjaer-007

Ole Gunnar Solksjaer je bezpochyby jednou z významných postáv manažérskej éry Sira Alexa Fergusona. Ako hráč bol Ole často nenápadný a pre niekoho možno nevýrazný, ale jeho štatistiky hovoria samé za seba. Manchester United v tomto hráčovi získal za dnes už smiešnych 1,5 milióna libier naozaj skvelého hráča, ktorý zo seba dal vždy maximum a právom sa môže zaradiť medzi klubové legendy.

You are my Solskjaer,
My Ole Solskjaer,
You make me happy,
When skies are grey,
Oh Alan Shearer,
Was fuc***g dearer,
So please don’t take,
My Solskjaer away…

Zdroj:www.manutd.com;en.wikipedia.com;trulyreds.com

 

ZDIEĽAŤ
Predchádzajúci článokMladí diabli chcú viac
Ďalší článokShaw: Měli jsme plán, jak porazit Barcu
Som študentom učiteľstva angličtiny a ukrajinčiny na Prešovskej Univerzite v Prešove. Láska k United bola vo mne pestovaná od detstva, keďže môj ujo bol vášnivým fanúšikom Manchesteru United. Za svoj idol považujem legendárneho Sira Alexa Fergusona.


Pre zobrazenie komentárov sa musíte prihlásiť!