Prestupový seriál: Ako som prestúpil do United

5

V šiestom dieli letného „Prestupového seriálu” nám ôsmi hráči Manchestru United priblížia svoj jedinečný pohľad nato, ako sa udial ich prestup na Old Trafford.

prestupovy serial

Louis Saha:Počul som niektoré povesti keď som bol vo Fulhame o tom, že sa Sir Alex Ferguson o mňa zaujíma. Mal som pár dobrých zápasov proti United a možno mi to trošku trvalo aby som mu dal motiváciu podpísať so mnou zmluvu, ale nakoniec bol jasne presvedčený, že ma chce mať vo svojom tíme. Musel som tiež bojovať s Fulhamom pretože sa snažili vyjednať čo najlepšiu zmluvu, čomu rozumiem. V niektorých chvíľach som si pomyslel, že čo je veľa to je veľa, tak som sa do toho zapojil a stalo sa.”

Dwight Yorke: „Bolo tu veľa špekulácii o tom, či ostanem, alebo odídem z Aston Villy. Nakoniec, 20.-teho augusta 1998 sa tak aj stalo, dostal som správu, v ktorej bolo: „Zober si niektoré veci a zamier do Manchestru, prestup sa uskutoční.” Bol som nadšený a konečne sa mi uľavilo, pretože vyjednávanie bolo zdĺhavé a Aston Villa hrala tvrdú hru.”

Bryan Robson: „Hral som sa za West Bromwich Albion a manažérom bol Ronnie Allen. Skončili sme tréning, šiel som domov a hneď na to mi zavolal a povedal, že akceptoval ponuku od Manchestru United a mohol som začať s nimi rozprávať. Ale najprv ma chcel vidieť vo svojej kancelárii. Tak som vošiel dnu a povedal mi: „V poriadku, máš svoje prianie, môžeš rozprávať s United, ale kľúče od auta nechaj na stole.” Vo West Brom som mal klubové auto a kľúče od neho som mu musel odovzdať ešte predtým, ako som vôbec podpísal zmluvu s Manchestrom United. Tak to boli prvé slová, ktoré som počul.”

Denis Law: „Bol som v Turíne rok a v Taliansku sa mi veľmi páčilo. Bol som slobodný, ženy boli nádherné, víno výborné, jedlo takisto a ľudia príjemný. Počasie nebolo veľmi prívetivé. Myslel som si, že tam bude slnečno ale Turín sa nachádza blízko Álp – akoby som bol späť v Aberdeene. Futbal bol príliš defenzívny a neužíval som si ho. Bol som šťastný, že som sa vrátil do Manchestru a do United, pretože som poznal filozofiu manažéra, ktorá mňa baví.”

Steve Bruce: „Môj prestup z Norwich city v decembri v roku 1987 sprevádzalo zdĺhavé vyjednávanie, pretože pán Chase (riaditeľ Kanárikov) chcel príliš veľa peňazí. Obidva kluby sa nakoniec dohodli na čiastke 800 000 libier. Tottenham a Chelsea sa o mňa takisto zaujímali, ale akonáhle som započul o United, existoval len jeden klub kam som chcel prestúpiť.”

Mikael Silvestre: „Bol som na reprezentačnom zraze s Francúzskom 21-ky. Rozprával som s manažérom Liverpoolu Gerrardom Houllierom rovnako ako aj so Sirom Alexom, ale United práve vyhrali „The Treble,” takže to bolo pre mňa veľmi jednoduché rozhodnutie. Na letisku ma vyzdvihol Sir Alex a zaviezol ma do hotela „The Mariot” vo Worsley a tam sme sa porozprávali. Predtým som s nim rozpával cez telefón, ale pre mňa s mojou angličtinou bolo lepšie s ním rozprávať priamo tvárou tvár. Alebo by som mal povedať s mojou škótštinou!”

Jesper Blomqvist: „V zápase Ligy Majstrov v roku 1994 proti United za Gothenburg som si viedol veľmi dobre. Aj napriek tomu, že sa o mňa zaujímal United som prestúpil do AC Milána v roku 1996. Potom ako zmenili manažéra som si začal hľadať nový klub a prestúpil som do Parmy. Našťastie o mňa v roku 1998 United obnovili záujem, ale ja som nebol presvedčený, že to je správny krok. Mal som dlhý rozhovor so Sirom Alexom, v ktorom ma uistil, že ja aj Ryan Giggs, ktorý hrával na rovnakej pozícii ako ja môžeme nastupovať spoločne. Povedal mi, že svoj čas na ihrisku dostanem.”

Willie Morgan: „Bol august 1968 a Sir Matt Busby práve vyhral Európsky pohár. Mal som namierene do Leedsu – odmietol som ponuky od Arsenalu a Chelsea. Don Revie mi poradil aby som počkal, takže celé leto som strávil na golfovom kurze, pretože môj klub Burnley mi zakázal trénovať. V poslednej minúte sa mi ozval Manchester United. Bol som na golfe, keď chlapík menom Jeff Mitten ku mne prišiel. Práve sa zotmelo a on mal na sebe dlhý plášť a plochú čiapku – myslel som si, že si ide po mňa. Držal som v ruke palicu a povedal: „Čo chceš?” Povedal mi, že Sir Matt chce so mnou rozprávať. Tak sme sa stretli a Sir Matt sa ma opýtal či existuje niečo čo by som chcel. Ja som povedal dres s číslom 7. On mi odvetil: „OK, George Best môže nosiť aj číslo 11.” A bolo to.”

Zdroj: manutd.com


Pre zobrazenie komentárov sa musíte prihlásiť!