Ako dlho ešte môže hrať Carrick? Šesť kľúčových bodov z jeho rozhovoru pre MUTV

45

Michael Carrick poskytol pre MUTV rozhovor, v ktorom vysvetlil, ako jeho severovýchodná výchova a presun do Londýna vo veku 15 rokov z neho urobila osobnosť a futbalistu akým je v súčasnosti – dirigent záložných radov v Manchesteri United a nedocenený vice – kapitán.

carrick

Carrick, ktorý má 34 rokov premýšľa nad tím čo mu prinesie budúcnosť a rozpráva o práci, ktorú vykonáva mimo ihriska aby sa udržal fit, svieži a sústredený na dĺžku svojej kariéry…

1. „Jediné čo som kedy chcel robiť, bolo hrať futbal.” Je to známy refrén od detí zo severovýchodu, ’parenisko začínajúcich mladých futbalistov’, a mladý Carrick nebol výnimkou. Mama hovorila, že jedinú vec, ktorú som chcel ako batoľa bola lopta. Ak sme prišli do hračkárstva, prvú vec, ktorú som sa snažil nájsť, dostať bola lopta. Už na začiatku to bolo vo mne.”

2. Prvý krát keď som vybehol na ihrisko som plakal.” Bolo to v klube Wallsend Boys v Newcastli (klub, ktorý vyprodukoval takých hráčov ako Steve Bruce, Peter Beardsley, Lee Clark a mnoho ďalších). V tú sobotnú noc bolo aj zasadnutie trénerov – o to viac bolo vzruchu. Deti vo veku od štyroch alebo piatich až ôsmich alebo deviatich rokov hrali  na menšom ihrisku. Môj otec a starý otec tam boli a stáli hneď niekoľko krokov od ihriska, vyzeralo to tak trošku ako aréna. Bolo to vtedy tak trochu na mňa veľa! Potom čo som sa dostal na ihrisko, som bol v pohode.”

3. Môj otec hral za Middlesbrough.” Hral za ich rezervu – ľavý obranca, takže inde ako ja. Middlesbrough nebolo na prvý pohľad tak ďaleko od Newcastlu, ale otec chcel byť doma, takže to vzdal a hral za lokálny klub. Povedal mi, že bol dobrý hráč. Istú dobu mi dokonca hovorieval, že bol lepší ako som ja, no po určitom období to vzdal – hovoril som mu ’Ale prosím ťa, otec!’”

4. Presťahovať sa do Londýna v pätnástich bol boj, ale tá najlepšia vec akú som kedy urobil.” Po pätnástich skúškach v rozličných kluboch sa Carrick pripojil k West Hamu. Prvé tri alebo štyri mesiace boli ťažké. Futbal bol skvelý, ale keď ste sa z neho vracali (na miesto, kde ste sa zdržiavali) nemali ste tam nikoho. Vtedy neboli mobilné telefóny aby ste mohli zavolať, riešilo sa to telefónnou búdkou (aby ste zavolali domov). Veci ako tieto sú teraz samozrejmosťou, ale vtedy to bol veľký problém. Ale pomohlo mi to dospieť. Vytvarovalo ma to oveľa rýchlejšie, než keby som zostal v Newcastli a nechal sa hýčkať. Musel som rýchlo myslieť, ’O tom je veľký svet a ty musíš rýchlo rásť.’”

5. Nikdy by som za nič nevymenil futbal… možno s výnimkou byť jazdcom formuly 1.” Môže Carrickova náklonnosť k motorizmu byť práve tým, čomu by sa venoval, keď ukončí svoju futbalovú kariéru? Rád by som do toho šiel. Milujem ten šport, som veľkým fanúšikom. Absolvoval som pár tratí a užíval som si to, ale nič sa nevyrovná sledovaniu F1. Som na tom závislý. Futbal je práca a je to oveľa viac ako to. Je to všetko o tom, dosiahnuť vyrovnanosť vo vašom živote kedy sa stávate staršími.”

6. Ak máte na krku 33 alebo 34 neviete ako vaše telo bude reagovať.” Predĺženie jeho kariéry nezačalo teraz, ten proces už prebieha. Žiť správne a starať sa o seba mi dáva väčšiu šancu. Cítim sa tak dobre a tak fit ako ešte nikdy predtým. Netvrdím, že budem hrať tak dlho ako Giggsy, Scholesy a Gaz Nev. Je to vec posilňovni, yogy, správneho jedla a života… všetko spolu súvisí a to vám dodáva šancu hrať ešte extra pár rokov navyše.” A stále sa usmievať? “Stále, eh?” dodal s nezameniteľným Geordie brnknutím.

Zdroj: manutd.com

 


Pre zobrazenie komentárov sa musíte prihlásiť!