09/05/2021
Devilpage.cz / sk – Fanúšikovské stránky najväčšieho futbalového klubu na svete – MUFC
Redaktorské správy

Čo znamená „hrať ako Manchester United?“

Je to jeden z hlavných dôvodov, prečo David Moyes svoj job na lavičke United stratil, pričom prvé slová dočasného manažéra Ryana Giggsa, boli presne o tom. 

 

„Je to moja filozofia a tým pádom to je aj filozofia Manchestru United,“ povedal v piatok Giggsy. Avšak, tu sa naskytá otázka, čo to vlastne „hrať ako Manchester United“ znamená, a čo je na tom také mystické, že to manažéra buď môže zlomiť, alebo posunúť do futbalových výšin.

 

Rozprávajúc sa s Bobbym Charltonom o príchode čerstvo 15 ročných hráčov na Old Trafford, manažér United Sir Matt Busby presadzoval podstatu určitého postoja, ktorý sa štadiónom Červených diablov nesie dodnes.

 

 

„Všetci títo chlapi, ktorých vídavaš chodiť do fabriky v Trafford Parku, sa na teba v sobotu prídu pozrieť,“ povedal Busby Charltonovi a ďalej pokračoval: „Ich práca ich nudí, a tak im musíš dať niečo, čím ich rozradostíš.“

 

Niečo podobné sa však nedá dosiahnuť vždy. Po výhre United 6:2 nad Arsenalom 9.februára 1957, prišla o pár týždňov na to bezgólová remíza s Tottenhamom. Po strhujúcom zápase na Highbury, ktorý hráči United vyhrali 5:4 a ktorý bol posledným zápasom Manchesteru United na pôde VB pred tragédiou v Mníchove, prišla porážka na domácom štadióne proti Chelsea, a to v decembri roku 1958.

 

Počas manažérskej kariéry Busbyho nastali obdobia plné pádov a vzostupov, menších zakopnutí, či podnetov veštiacich lepšie časy, kým Busby svoje slovo dodržal. Pointa však zostáva.

 

„Vždy útočíme,“ hovorí Sean Bones, podpredseda MUST-u a pokračuje: „Zápasy sa snažíme vyhrať so štýlom a vkusom nám vlastným. Ak to chcete zaškatulkovať a povedať, že máme v tíme dve krídla a dvoch obrancov, ktorí sa navzájom dopĺňajú, alebo útočných záložníkov… verte mi, je to niečo oveľa viac ako toto. Je to niečo ako stav mysle. Netúžime byť ako niekto iný, ako povedal Moyes o Manchestri City. Mali by sme to byť my, kto bude ostatným určovať ako sa futbal hrá a na koho sa budú chcieť podobať.“

 

Ohliadnuc sa späť do minulosti zistíme, že útočná a krídelná hra bolo vždy to, čo bolo pri hre United vždy tak ľahko badateľné. Pred Mníchovom, túto našu hru zabezpečovali David Pegg a Albert Scanlon. Následne sa jednalo o prestavaný tím, ktorému sa v roku 1968 podarilo vyhrať obdobu dnešnej Ligy Majstrov. V tom tíme v krídelných priestoroch vynikali George Best a John Aston.

 

Tradícia pokračovala aj v nasledujúcich rokoch, kedy v 70 rokoch 20 storočia o krídelnú hru zabezpečovali Steve Coppell, Gordon Gill a Gerry Daly. Taktiež sa dialo aj v skorých rokoch 80tych, kedy útočná krídelná hra ležala na ramenách Gordona Strachana a Jespera Olsena.

 

Pri hľadaní dôvodov prečo to Moyesovi nevyšlo, sa nazeralo hlavne do histórie, pričom najväčšie spoločné znaky, či už z pohľadu úspechov, alebo neúspechov zaznamenal Moyes s bývalým manažérom Davom Sextonom. Sexton bol z United prepustený v apríli roku 1981, a to aj napriek tomu, že sa mu sezónu podarilo zakončiť siedmymi po sebe idúcimi víťazstvami. Rozhodnutie odvolať Sextona padlo pre jeho vtedajší neúčinný a nudný štýl futbalu.

 

Keď sa pozrieme na súpisky bývalých tímov v United, tak zistíme, že v klube pôsobili mnohí kreatívni a ofenzívni záložníci ako Charlton, Duncan Edwards, či Bryan Robson. Pridajte ku tomu ešte hrozbu pre ostatné tímy v podobe krajných obrancov, ktorí útočili, a to aj v dobe, kedy mali iba brániť. Takýmito obrancami boli Roger Byerne, alebo aj Arthur Albiston, ktorý si za Manchester United na pozícii krajného obrancu pripísal 485 štartov. Po prečítaní týchto riadkov je zrejmé, že ako čas plynul, kultúra útočenia sa do DNA klubu vrývala stále hlbšie a hlbšie.

 

„Hrať ako United je niečo, na čo si už všetci fanúšikovia zvykli. Je to naozaj ofenzívny štýl, ktorý je doslova lahôdkou pre oči,“ povedal bývalý hráč Bryan Robson.

 

„V očiach fanúšikov je to presne tento štýl, akým by sa mal United prezentovať. Ak by mi niekto povedal, že hráčov na predvádzanie tohto štýlu nemáme, hádal by som sa. Shinji Kagawa, Antonio Valencia, Ashley Youg, Nani, či Adnan Januzaj sú všetci skvelí hráči a kľúčom k takejto predvádzanej hre, je dostať z nich to najlepšie.“

 

Moyesovi sa to však nepodarilo. Čo jeho situáciu značne skomplikovalo bola skutočnosť, že do klubu nastúpil po manažérovi, pod ktorým hráči predvádzali jedny z tých najlepších výkonov, ktoré fanúšikovia Manchestru United mohli kedy vidieť.

 

Pre motanie hláv krajných obrancov mal Ferguson na ruke krídelné tromfy ako Lee Sharpe, Andrei Kanchelskis, David Bechkam, či Cristiano Ronadlo. Dirigovanie hry mali zo zálohy na starosti Roy Keane, Paul Ince, či Paul Scholes. Ak sa náhodou aj stalo, že protihráč prešiel s loptou cez zálohu, ešte stále tam boli pripravení Denis Irwin, Gary Neville, alebo Patrice Evra.

 

Povedať, že sa Moyes nesnažil útočiť, alebo, že sa Ferguson striktne držal krídelnej hry a že všetko ostatné odmietal, by bolo prinajmenšom pritiahnuté za vlasy. Avšak, keď sa od neho žiadalo, aby tímu vštepil ten za Fergusona typický „drive“, kedy sa hráči do súpera obuli takým štýlom, že ten bol zavretý v šestnástke a odkopával loptu kam bol otočený, pochybil.

 

To, čo vždy fanúšikovia od tímu čakali, sa pod Moyesom jednoducho nedialo, práve naopak.

 

Vo svojich vyhláseniach a krokoch, ktoré urobil bol opatrný, avšak Giggsy ešte ani poriadne nenastúpil a už spravil jeden obrovský. Fanúšikom sľúbil, že im dá to, po čom tam veľmi túžia.

 

„Máme hráčov, ktorí sú vám to schopní poskytnúť. Máme hráčov, ktorí sú rodenými víťazmi, sú na ne zvyknutí a aj oplývajú víťaznou mentalitou. V sobotu vám to dokážu. Hráčom verím a viem čoho sú schopní. Preto od nich chcem, aby v sobotu vyšli na ihrisko a proti Norwichu to ukázali.“

 

 

Zdroj: bbc.co.uk

 


Pre zobrazenie komentárov sa musíte prihlásiť!