Devilpage.cz / sk – Fanúšikovské stránky najväčšieho futbalového klubu na svete – Manchesteru United
Redaktorské správy Rozhovory

Interview: Valenciova cesta do United

Zo zaprášených ihrísk v okolí ekvádorských dažďových pralesov do žiarivých svetiel nabitého Old Traffordu. Prinášame vám príbeh Antiona Valenciu, krídelníka Manchestru United s číslom 25.

V tvojich jedenástich rokoch ťa objavil agent hrať blízko tvojho domova v Lago Agrio. Spomínaš si na ten deň?

Áno, pamätám si, že som vonku pred domom a prišiel tam jeden tréner. Mali sme turnaj s názvom Amazonian Games a hľadal hráčov, ktorý by v ňom hrali. Vybral si mňa a tak som hral v zápasoch na turnaji. Bola to pre nás úžasná skúsenosť.

 

Čo si myslíš o tých časoch teraz a na akej pozícii si hrával?

Pamätám si, že som hrával na pozícii stredného záložníka, hrávali sme v meste zvanom Los Ríos a že sme si to všetci užívali. Ako tím sme týždeň strávili mimo domova a myslím si, že sme vtedy skončili druhí. Mal som vtedy dvanásť alebo trinásť rokov.

 

Neskôr si dostal šancu ísť a hrať za Nacional, ale musel si odísť od rodiny. Aké to vtedy bolo, opustiť rodinu?

Keď máte len 15 rokov a opustíte rodinu, aby ste šli do hlavného mesta a hrali za jeden z najlepších ekvádorských klubov Nacional, je to obrovská skúsenosť, naozaj úžasná. Urobil by som to znova, o tom niet pochýb, pre moju rodinu a pre klub Nacional.

 

Hrával si popri tvojom kamarátovi Christianovi Benitezovi a idole Edisonovi Méndezovi. Usadil si sa už vtedy na pozícii krídla?

Áno, pamätám si, že som hral s Christianom veľmi dlhú dobu. Hrali sme spolu v U16, U18, U20 a taktiež aj v prvom tíme. Tam som zase hral aj s Edisonom Méndezom, ktorý bol v tom čase jeden z najznámejších ekvádorských hráčov. Boli to úžasné časy, pretože sme v roku 2006 vyhrali turnaj Clausura. Potom som klub opustil, ale mali dostatočne silný tím a vyhrali v roku 2007 Clausuru opäť. Myslím si, že to boli skvelé časy, hlavne pre fanúšikov.

 

Mal si už vtedy ambície hrať niekde v Európe?

Spočiatku bolo mojim hlavným cieľom hrať za reprezentáciu a potom, kto vie? Ale aby som bol k vám úplne úprimný, neprišlo mi vtedy na um ísť do Európy v blízkej budúcnosti, ale Boh ma požehnal a spravil som veľký krok, že som odišiel a pridal sa ku Villarealu na jeden rok.

 

Povedz nám niečo viac o tvojom pôsobení vo Villareale a o hosťovaní v Recreativo de Huelva.

Ocitol som sa v krajine, ktorá mala iné clo, ako má Ekvádor, opustil som moju rodinu, priateľov a bola tam veľká zima. Takže zo začiatku to bolo ťažké. Bol som tam šesť mesiacov a potom som šiel do Recreativa de Huelva na ďalších šesť mesiacov. Myslím si, že vtedy to boli najťažšie časy ale ešte raz ďakujem Bohu, pretože mal so mnou dobré plány a myslím si, že mi dal všetko, čo som si prial.

 

Keď ti zavolal Wigan Athletic, trvalo ti rozhodovanie dlho nad týmto prestupom na hosťovanie?

Nie, nebolo to až také ťažké rozhodovanie. Bol som vtedy na Majstrovstvách sveta v roku 2006 a myslím si, že manažér (Paul Jewell, pozn. red.) bol na zápase Ekvádor – Kostarika, takže videl moju hru a povedal, že ma chce do jeho tímu. Villareal ma chcel predať a ja som mal skvelú príležitosť stráviť tri fantastické sezóny s Wiganom.

 

Bolo pre teba Anglicko ešte väčším kultúrnym šokom ako Španielsko?

Áno bol, pretože keď som sem prišiel, tak som zistil, že jazdíte na druhej strane cesty! Prvé mesiace to bolo naozaj ťažké. Opustiť domov len tak a ísť úplne inde je naozaj ťažké a pre mňa naozaj bolo. Ale postupne som si na všetky veci zvykol, našťastie som už v Anglicku ôsmy rok a dúfam, že ich bude ešte viac.

 

Pomohol ti čas strávený vo Wigane na to, aby si sa vyvíjal ako hráč?

Áno, veľmi pomohol. V tom čase som bol trošku chudý a nebol som zvyknutý na časté posilňovanie. Takže keď som prišiel do Wiganu, povedal som si, že ak chcem zostať v Premier League, musím makať v posilňovni, trénovať a správne sa stravovať. Potom už išlo všetko tak, ako malo.

 

Kedy si sa prvý krát dozvedel o záujme Manchestru United a aká bola tvoja reakcia?

Bol som vtedy na dovolenke, keď som sa dozvedel, že Manchester United má o mňa záujem. Môj agent mi povedal, že tam musíme odcestovať, pretože s nami chceli rozprávať a ja som tomu nemohol uveriť. Pamätám si, že som vtedy volal s mojou mamou a otcom a boli z toho nadšení. Sú to momenty, na ktoré nikdy nezabudnete.

 

Bol si z toho nervózny, alebo si vždy cítil, že práve toto je ten level, na ktorom by si mal byť?

Pamätám si, keď som bol v Ekvádore a tam som bol nervózny. Bol to Manchester a musel som sa uistiť, že som hodný hrať za United. Musel som si byť istý, či som fit a dobre pripravený. Keď som tu prišiel, bol som nervózny, ale bol som so svojimi priateľmi, ktorí mi povedali, že všetko bude nakoniec dobré.

 

A podpísal si ihneď kontrakt?

Myslím, že ako mladý chalan som bol taký horlivý a nadšený hrať za tento klub, že som sa na žiadne čísla ani na nič nepozeral. Jediná vec, ktorú som chcel, bola obliecť si dres United a hrať za tento tím.

 

Zdroj: manutd.com

Mohlo by vás zaujať

Fotoreport z tréningu pred duelom s Juventusom

Marky

Review&Hodnotenie: Chelsea – Manchester United 2:2

matej_5

VIDEOpreview: Chelsea – Manchester United

Moro


Pre zobrazenie komentárov sa musíte prihlásiť!