15/06/2021
Devilpage.cz / sk – Fanúšikovské stránky najväčšieho futbalového klubu na svete – MUFC
Redaktorské správy

Blog: In Moyes We Trust or Moyes Out!?

Dlho som čakal na tú správnu chvíľu, aby som dokázal napísať tento príspevok. A myslím si, že som po prehre s Olympiakosom som si vybral práve najlepšie a najvhodnejšie obdobie.

 

Priznám sa, že tento príspevok som mal rozpísaný asi 3 mesiace, ale neustále som s ním vyčkával, aby som mohol čo najlepšie zhodnotiť ,,progres“ tímu a hlavne obohatiť tento príspevok. Pred nejakým časom som napísal blog s názvom ,,STARÉ ČASY VS. MOYESIFIKÁCIA“ https://www.devilpage.cz/2014/01/06/blog-stare-casy-vs-moyes-sifikacia/ v ktorom som sa snažil priblížiť niektoré z hlavných príčin a možných dôvodov slabšej prvej polovici sezóny. Spoločne sme si tu priblížili rôzne veci s tým spojené ako napríklad odchod jedinečného Sira Alexa Fergusona, nenaplnené vízie predchádzajúcich trénerov, odchody legendárnych hráčov ako napríklad Paula Scholesa, alebo Cristiana Ronalda, či slabšiu aktivitu na prestupovom trhu v posledných rokoch. Tým článkom som sa snažil v určitom zmysle podvihnúť morálku fanúšikov, ale zároveň nejakým spôsobom priniesť trochu ,,nového“ svetla na celkovú hernú krízu na Old Trafford. Samozrejme po tomto článku ma podaktorí fanúšikovia začali označovať za populistu s ,,Moyesovou“ maskou na tváre, ktorý hľadá výhovorky v bohatej histórii tohto klubu a za titulkom ,,In Moyes We Trust“ či podobne, ale pravda je úplna iná.

Tí fanúšikovia, ktorí ma poznajú osobne, alebo o niečo viac poznajú dobre vedia, že aký mám na túto situáciu názor. Dával som si na čas, aby som doteraz pozorne sledoval túto sezónu po všetkých stránkach.. a to od formy jednotlivých hráčov, cez výkony celého tímu až po herné štýly a taktiky nových trénerov v každom novoročnom zápase. Nechcel som hodnotiť Moyesov rukopis po dvoch, troch, či piatich mesiacoch, ale teraz je za nami takmer 3/4 aktuálnej sezóny. Aktuálny ročník sa vôbec nevyvíja podľa predpokladov väčšiny fanúšikov červených diablov a sám každý deň pozorujem ako sa mnoho ľudí na sociálnych sieťach, či na tejto stránke dostáva do vzájomných sporov a výmeny názorov kvôli rozličným pohľadom na samotnú hru, alebo kvôli názorom na manažéra Davida Moyesa. Skutočne mi to pripadá, že sa táto československá komunita fanúšikov nepriamo, ale predsa rozdelila na akési dve skupiny. Jedna skupina je zástancom Davida Moyesa a vyzýva ostatných fanúšikov k trpezlivosti a väčšej podpore, druhá skupina si príchod tohto manažéra od začiatku nepriala a s jeho prístupom a herným prejavom nie sú vôbec spokojní. Každý týždeň, každý deň mi píše mnoho fanúšikov a pýta sa ma, že ako túto situáciu vnímam ja a čo si myslím o Davidovi Moyesovi. A keďže niekedy fakt nemám čas, aby som si o tomto dopisoval – podebatoval s každým, tak sám za seba poviem, že ako nástupcu legendárneho Sira Alexa Fergusona som si želal nemeckého ofenzívneho stratéga Jürgena Norberta Kloppa. Páči sa mi jeho vynikajúci skauting, práca s mladými hráčmi, ale hlavne jeho atraktívny herný štýl. Samozrejme, že od začiatku som vedel, že tento príchod nebude možný, pretože ten klub vedie správnym smerom a určite by nechcel odísť od výborne rozbehnutej práce. Mojou druhou a treťou alternatívou bol práve spomínaný David Moyes, prípadne bývalý hráč a legenda klubu Ole Gunnar Solskjaer, ktorý sa v tejto sezóne stal manažérom Cardiffu City. S ním som popravde však moc nepočítal kvôli jeho krátkej manažérskej histórii.

Osobne som mal tú nezabudnuteľnú možnosť byť na rozlúčkovom zápase Sira Alexa Fergusona, kde sa oslavoval 20. majstrovský titul a kde legendárny Fergie vyzval všetkých fanúšikov o dôveru a podporu nového manažéra. Ja osobne som si vzal tieto Fergusonove slová k srdcu a novému manažérovi prejavil svoju dôveru, trpezlivosť a dal mu svoj čas, aby som si pozorne a trpezlivo pozrel jeho rukopis na tíme súčasných šampiónov Anglicka. No je tento škótsky manažér vhodný pre Manchester United? Dokáže tento Škót viesť takýto legendárny veľkoklub a ustáť ten obrovský tlak verejnosti, médií a hlavne fanúšikov? Presvedčí Moyes červených diablov o svojich kvalitách a že na to skutočne má? Alebo naopak vyhorí ako obyčajná zápalka.

Povedal som si, že na tieto, ale aj mnohé ďalšie nezodpovedané otázky nám prinesú odpovede nasledujúce mesiace a tie sa mi popravde vôbec, ale vôbec nepáčia. Tieto riadky nepíšem ako tvorca tejto stránky, ani ako jej šéfredaktor, ale ako fanúšik futbalu a bývalý aktívny hráč, ktorý tomuto športu nejaké tie roky zo svojho detstva venoval aj keď som to na profesionálnu úroveň nedotiahol, no tomuto dianiu venujem každý deň.

 

Nový rok sa začal a hráči Manchesteru United na čele s Davidom Moyesom vstúpili do druhej časti polovici sezóny naozaj veľmi slabo. A to nehovorím len o výsledkoch, ale aj o samotnej hre. Najskôr vypadnutie z FA Cupu s trápiacou sa Swansea a neskôr prekvapujúce vypadnutie zo semifinále anglického ligového pohára po penaltách so Sunderlandom. Po tomto zápase som bol prvýkrát v tejto sezóne naozaj nahnevaný, sklamaný a zlomený. To, že sme vypadli so Sunderlandom, ktorý bol v tom čase na poslednom mieste v ligovej tabuľke ešte ako tak beriem, pretože v Premier League môže skutočne poraziť hocikto – hocikoho a favorit je len predzápasové označenie toho lepšieho tímu, no o víťazstve a bodoch sa rozhoduje na ihrisku. Sklamal ma prístup hráčov, keď na ihrisku najlepší výkon podal škótsky bojovník Darren Fletcher, ktorý bol takmer dva roky mimo hry. O tých zahodených penaltách asi netreba nič hovoriť, ale oveľa horšie bolo, že neskôr nasledovali ligové zápasy v ktorých červení diabli zaváhali a zrazu sa vidina Ligy Majstrov v budúcej sezóne o niečo viac vzdialila. A možno aj z týchto dôvodov som v posledných týždňoch spozoroval väčšiu neistotu a nervozitu aj u fanúšikov, ktorí od začiatku sezóny za Davidom Moyesom stáli a neustále ho podporovali. Ja sám som mu dal moju dôveru a trpezlivosť aj keď som nikdy nevyhlásil, že práve Moyes je ten správny, ale posledné dva mesiace sa pýtam sám seba, či sa mi táto dôvera niekedy vôbec vráti. Nepochybujem o tom, že Moyes je kvalitný manažér, veď v Evertone odvádzal dlhé roky veľmi kvalitnú prácu a dosahoval fantastické výsledky. No sú jeho kvality a skúsenosti dostačujúce na to, aby ustál túto hernú krízu a tlak z každej strany na jeho osobu? Bez pochýb má tú najťažšiu úlohu vo svetovom futbale a zlé výsledky stáli tento klub nielen body v ligovej tabuľke, ale aj zníženie hodnoty klubových akcií na burze vo vyše takmer 200 miliónov libier. 

Ja úplne rozumiem tej obrovskej frustrácii a nervozite fanúšikov, ktorí boli dlhé roky zvyknutí na výborné výsledky, veľké úspechy, ale predovšetkým boli zvyknutý na kvalitný futbal. Je pravda, že už za posledné tri roky éry Sira Alexa Fergusona nehrali červení diabli ten svoj atraktívny ofenzívny štýl, ale v zápasoch kedy sa herne nedarilo bojovali do poslednej sekundy, aby sa pobili o výsledok a cenné body. A zrazu v priebehu pol roka sa všetko zmení v horšie a Manchester United s Davidom Moyesom prekonáva všetky možné rekordy, bohužiaľ všetky negatívne rekordy. Hráči pôsobia odovzdaným dojmom ako keby sa už uspokojili s tým čo dosiahli a čakajú len na svoje výplaty. Kde sa stratil ten bojovný prístup? Odhodlanie a zápal pre samotnú hru? Reči o tom, že David Moyes nemá víťaznú mentalitu osobne odmietam, pretože inak by do tohto klubu neprišiel. V každom prípade ak chce tento Škót potvrdiť, že skutočne jeho trénerské kvality a schopnosti sú schopné viesť taký veľkoklub ako Manchester United, tak mu už veľa priestoru pravdepodobne v srdciach fanúšikov nezostáva, pretože od nového roka ide David Moyes spoločne so svojím trénerským tímom hlavne proti sebe. Hlavne keď počas nevydareného zápasu len zlomene sedia na lavičke náhradníkov namiesto toho, aby ich povzbudzovali, motivovali a kričali na nich spoza čiary. Nechcem vedieť čo si v tej chvíli myslia samotní hráči pri pohľade na lavičku, kde sú rozvalení bezradní, alebo zamyslení tréneri.

Už dávno po nepriaznivých výsledkoch a pohárových vypadnutiach mala prísť nejaká viditeľná zmena, lepšie povedané snaha pre nejakú zmenu. Je fantastické, že sa Moyesovi podarilo presvedčiť Wayna Rooneyho o jeho zotrvaní v klube, že vytiahol na výslnie anglického futbalu talentovaného Adnana Januzaja, či do tímu dokázal pritiahnuť takého svetového top hráča akým je Juan Mata, ale chcem vidieť aj inú zmenu – zmenu v hernej taktike. Zbytočne máme v útoku hviezdnych hráčov, keď pre nich nemáme pripravenú vhodnú taktiku a naplno nevyužijeme ich prednosti, prípadne ich do zápasu ani nepostavíme. To, že sme mnoho zápasov prehrali, remizovali a stratili cenné body je jedna vec, ale druhá vec je s akým staromódnym štýlom, odovzdaným prístupom a s akou predvedenou hrou sme ich stratili. Skutočne sme vyskúšali a obetovali všetko pre úspech v týchto zápasoch? Riskovali sme niečo navyše, aby sme niečo z toho získali? Myslím si, že ani z ďaleka nie! Samozrejme nechcem za toto všetko ukazovať prstom len na jednu osobu a to manažéra, pretože Moyes nemôže za individuálne chyby hráčov, za odrazené lopty ku kopačkám súperov, za šťastné góly v sieti Davida De Geu, ktoré nás stáli v niektorých zápasoch body, ale bohužiaľ to práve manažér môže za všetky ostatné veci spojené so samotnou hrou a to od taktiky až výber základnej zostavy. Ja viem, že to musí byť veľmi náročné v priebehu pár mesiacov nastoliť nový režim, nové tréningové procesy a hlavne hráčom VŠTEPIŤ nové herné myslenie a taktiky po jedinečnom manažérovi akým bol Sir Alex Ferguson. Hlavne starší hráči, ktorí sú v klube dlhé roky sú podľa môjho názoru doslova nasiaknutý ,,Fergusonovými metódami a jeho osobnostnou aurou“ a to tu hovorím o hráčoch, ktorí patrili dlhé roky medzi hlavne opory toho zlatého – víťazného tímu ako napríklad Nemanja Vidič, Rio Ferdiand, Ryan Giggs, Patrice Evra, či Michael Carrick.

Aby si náhodou niekto nemyslel, ja tu nechcem verejne znehodnotiť ich kvality a celkový prínos pre tento tím za posledné roky, alebo ich nejakým spôsobom odpisovať, len porovnávam ich výkony a prínos v našej hre s ostatnými hráčmi iných klubov, ktorých zápasy som za posledné mesiace pozeral a verte mi bolo ich niekoľko desiatok. Podľa môjho názoru do krátkej budúcnosti na ktorej mi teraz potrebujeme akútne stavať a budovať nový tím nám títo hráči už nič nové a nič lepšie neprinesú. Ja viem napísal som to celkom kruto, ale taká je pravda a čas nikto z nás nedokáže zastaviť. Carrick bol v minulej sezóne vyhlásený za najlepšieho hráča sezóny a inými slovami bol jednoducho famózny, kedy ho dokonca fanúšikovia začali porovnávať s legendárnym Paulom Scholesom, ale v tejto sezóne hlavne po zranení z obdobia vianočných sviatkov je tento záložník vo svojom tieni. Jeho defenzívna práca je vynikajúca, ale tým to končí a v tejto dobe už nie je úlohou stredového záložníka len zbierať stratené lopty a brániť, ale naopak aj podporovať ofenzívu a pracovať na rýchlom prechode do útoku, ktorý červených diablov vždy zdobil. Už tu nie je náš futbalov ryšavý génius, ktorý bez problémov aj sám vedel diktovať tempo celej hry a dlhou loptou presne preniesol ťažisko hry aj na 30 či 50 metrov. Ktorý svojimi dlhými loptami dokázal založiť pomocou rýchlych a technicky zdatných krídelníkov nebezpečné a smrtiace protiútoky, či ofenzívne prečíslenia v závere ktorých si krídelný záložník mohol so zatvorenými očami bez problémov vybrať adresáta svojej gólovej prihrávky, či už Nistelrooya, Sahu, Tevéza, alebo Berbatova. Teraz vidím dlhú loptu jedine zo strany Rooneyho, Fletchera, či Evansa *(Juana Matu nepočítam), teda ak nepočítam tie na náhodu kopnuté dlhé lopty od Valenciu, Younga, či Vidiča.

 

Pre Moyesa to musí byť veľmi náročné motivovať týchto hráčov, ale rovnako by to bolo náročné aj pre iného manažéra. V tejto chvíli by tam mohol sedieť Guardiola, Mourinho, či Ancelloti a každý jeden z nich by na tom nebolo nič lepšie, ale stále sú možnosti ako pozmeniť celú tvár hry a tou je spomínaná zmena herného štýlu. Červení diabli stratili šancu obhájiť majstrovský titul, vyhrať FA Cup, či Anglický ligový pohár, ale ešte môžu niečo zachrániť v Lige Majstrov. Myslím si, že také semifinále tejto prestížnej súťaže by bolo v tomto ročníku zmien a hernej krízy veľmi pekným umiestnením, alebo lepšie povedané vykúpením. Ale ako ja sám hovorím človek nikdy nevie a možno sa dostaneme až do samotného finále a možno nás šokujúco vyradí grécky Olympiakos. Súperi si v posledných troch rokoch vrátane tejto sezóny na slávny Manchester United na moje prekvapenie až moc veria a trúfajú. Bohužiaľ presne to isté sa deje aj v tejto sezóne, pretože červení diabli sú svojou ,,profesorskou“ a spomalenou hrou na istotu ľahko čitateľný a súperi sa vďaka mnohým zaváhaniam United z posledných rokoch dokážu na nich kvalitne a efektívne pripravit. Niečo v tomto zmysle povedal v tejto chvíli už odvolaný manažér Fulhamu René Meulensteen, ktorý po remíze 2:2 na Old Trafford prehlásil, že nič iné ako nakopávané lopty na hrotových útočníkov zo strany svojho bývalého tímu Manchesteru United neočakával. Smutné, ale pravdivé, pretože práve v tom zápase prekonali diabli v tomto smere svoj rekord. No je tento tím odkázaný na obyčajnú podľa môjho názoru neefektívne predvedenú ,,krídelnú“ hru s centovanými loptami na Van Persieho a Rooneyho? Pri kvalitách hráčov ako Kagawa, Januzaj, Mata si myslím, že určite nie. A toto sa môže zmeniť, len ak sa manažér David Moyes konečne rozhodne experimentovať v taktike a skúsiť niečo nové. Sám seba sa pýtam, že kedy, keď nie teraz? Manchester United už nemá čo stratiť, pretože aj keby sme vyhrali všetky zostávajúce zápasy, tak sa do budúceho ročníka Ligy Majstrov už pravdepodobne nedostane, ale tak prečo neskúsiť využiť zostávajúci čas a zápasy na niečo nové, niečo čo konečne po rokoch zmení celkovú hru United, ktorý sa v posledných 3 rokoch neprezentoval takým atraktívnym – ofenzívnym futbalom ako v rokoch zlatého ligového ,,hattricku“ a víťazstva v Lige Majstrov.

Sám David Moyes už podľa môjho názoru nemá čo stratiť, pretože bojuje o svoje meno, svoju česť a svoje postavenie v tomto najväčšom klube sveta. Bojuje o priazeň a dôveru svojich fanúšikov. Je pekné, že za týmto manažérom stoja popredné osobnosti klubu ako Bryan Robson, Peter Smeichel, Gary Pallister, Gary Neville, či populárny David Beckham, alebo legendárny Sir Bobby Charlton, ale čo iné by sa od týchto osobností ako je podpora nového manažéra očakávalo. Ako som už napísal teraz je na rade Moyes, aby svojim zástancom, ale naopak aj kritikom dokázal, že môže tomuto klubu priniesť niečo nové. Niečo ako napríklad v ligovom zápase proti Crystal Palace, ktorí červení diabli vyhrali 2:0 a s úsmevom sa radovali aj samotní fanúšikovia. Nové rozostavenie, nová taktika, využitý útočný trojlístok Januzaj – Rooney – Mata. Nehovorím, že to bol najlepší výkon v tejto sezóne, ale konečne prišla spomínaná ZMENA a my musíme ísť teraz na všetko poctivo krok za krokom! Nikto z nás nemôže očakávať, že za pár týždňov sa tu zohrá víťazná mašina, ktorá nás dostane späť na vrchol to určite nie, ale musíme byť radi aj za menšie zmeny a náznaky v taktike našej hry. Samozrejme hráči musia zapracovať na mnohých individuálnych slabinách, ale v tomto zápase som konečne vidieť chuť, dravosť, odhodlanie a kombináciu po zemi s cieľom držať loptu a tlačiť na súperovu obranu. Po tomto optimistickom víkende som sa v utorok večer vrátil do tvrdej reality. Človek sa po náročnom pracovnom dni teší na večerný prvý zápas Ligy Majstrov na pôde gréckeho Olympiakosu, aby si v myšlienkach utvrdil, že po zápase s Crystal Palace sa tím vybral tou správnou cestou a konečne nakopol k lepším výkonom. V mojom prípade som sa tešil aj z dôvodu, že na odvetu osobne s pár známymi a kamarátmi cestujem.

No v mojom prípade si stačilo počkať na základnú zostavu, aby sa moje nadšenie a príjemné myšlienky z víkendového zápasu premenili na neistotu, obavy a doslova šok po pár desiatok minút hry. Aby na povrch opäť vyplávali všetky tie nekonečné otázky mnohých fanúšikov ako napríklad.. Prečo sme sa opäť vrátili k sterilnému rozostaveniu 4-4-2? Prečo sme sa vrátili ku zostave, ktoré nám nepriniesla žiadny úspech a body v zápasoch v ktorých nastúpila? Prečo nastúpil stred zálohy opäť v neefektívnej podobe Carrick – Cleverley? Prečo je kreatívny Shinji Kagawa pri neúčasti Juana Matu len na lavičke náhradníkov? Prečo naopak bez formy a hernej pohody hrajúci Ashley Young s nevýrazným Antoniom Valenciom figurujú v základnej zostave? Nemusím byť profesionálny futbalista, manažér s trénerskou licenciou, či hlásateľ športovej televízie Sky Sports, aby som po pár nevydarených a pokazených zápasoch nespozoroval, že táto zostava v tomto zložení to jednoducho spolu hrať nevie a nič prospešné nám neprinesie! Síce Chris Smalling nastúpil na pravej strane obrany a celá defenzívna bola vyskladaná z veteránov, ktorých odovzdané výkony nám v tejto sezóne stratili už mnoho bodov *(proti Arsenalu zahrali výbore), ale toto rozhodnutie akceptujem, pretože tu David Moyes vzhľadom na zranenia Evansa, Jonesa a Rafaela nemohol toho veľa vymyslieť.

 

Toto je základná zostava, ktorá prehrala s Manchesterom City na Etihad Stadium vysoko 4:1 a okrem Fellainiho vidíme opäť tú istú základnú zostavu, ktorá prehrala v Grécku. Síce v tom zápase červení diabli nastúpili v modernejšom rozostavení 4-2-3-1, ale United nastúpili s defenzívnou taktikou na rýchle protiútoky, ktoré samozrejme skončili maximálne na polovici ihriska, keďže záloha United prehrala väčšinu súbojov so zálohou Citizens. Možno po tomto zápase zostal Moyes zaskočený a neistý v prípade tejto taktiky, ale prečo s odstupom času pošle do tak dôležitého zápasu Ligy Majstrov prakticky to isté, to skutočne nerozumiem.

V prvom momente ma hneď mrzelo, že kreatívna myšlienka a technický impulz zostal sedieť na lavičke, či už v podobe Shinjiho Kagawu, alebo Adnana Januzaja. Pri pohľade na zostavu som bol pripravený na všetko a žiadny úspešný výsledok som neočakával. Celkom smutné vyjadrenie, ale pozerám sa na to triezvymi a reálnymi očami, lebo od začiatku tohto roka bolo toho viac zlého ako dobrého, viac chybného ako prospešného. Mňa po posledných troch rokoch po mnohých šokujúcich prehrách, či doslova tragických výkonoch už nebaví sledovať zápas, v ktorom je tá stará známa obohratá pieseň s názvom 4-4-2 či 4-4-1-1.

 

Je pravda, že Manchester United odjakživa hral rýchlu krídelnú hru v tomto ofenzívnom podaní 4-4-2 s finálnymi prihrávkami na svojich dokonalých útočníkov ako bol Eric Cantona, Andy Cole, Dwight Yorke, Teddy Sheringam, či neskôr Louis Saha prípadne Ruud Van Nistelrooy, ale vtedy boli v zálohe individuálne kvality, ktoré dokázali diktovať tempo hry a využiť celú šírku ihriska. Máte pravdu tým myslím predovšetkým dirigenta zálohy Paula Scholesa, ktorého vynikajúco kryl nekonečný bojovník a vodca tímu Roy Keane. Na krídlach brilantný Ryan Giggs, či s neskutočnou kopacou technikou hrajúci David Beckham, alebo portugalský fenomén Cristiano Ronaldo, ale ktorý z týchto spomínaných hráčov môže byť porovnávaní so súčasnými členmi základného tímu ako je Ashley Young, Tom Cleverley, Nani, či Antonio Valencia? Samozrejme týmto nechcem odpisovať súčasných hráčov United, ale dobre vieme, ktorí z nich svoj potenciál úplne nenaplnili a ktorí neustále bojujú so zraneniami, či kolísavými výkonmi. Aj to jeden z dôvodov prečo sú niektoré popredné európske kluby ďalej za posledné 3 roky ďalej ako United. Väčšina ich nových posíl sa uchytila a rovnako z mladíkov sa dokázali presadiť minimálne 2, či 3 do základnej zostavy vid. Barcelona, alebo Bayern Mníchov.

Takto sa veru tento tím opäť na vrchol anglického a európskeho futbalu nedostane. Preto opäť volám po zmenách a to hlavne v rozostavení a taktike, pretože s týmto hráčskym výberom už nemôžeme hrať to klasické 4-4-2! Nie preto, že je podľa niektorých staromódna, ale hlavne preto, lebo na toto rozostavenie na ktorom som sám pri sledovaní Manchesteru United vyrastal jednoducho nemáme hráčov s potrebnými atribútmi. Je rozdiel hrať defenzívne 4-4-2 so zálohou v podobe Valencia-Carrick-Cleverley-Young, alebo ofenzívne ladené 4-4-2 s hráčmi ako vidíte na obrázku nižšie a práve na to v tejto časti narážam.

Nariekať nad rozliatym mliekom už nemá zmysel a preto tu nebudem riešiť, že prečo viac šancí nedostal neustále rok čo rok zranený Anderson, alebo taký Wilfried Zaha do ktorého všetci fanúšikovia vkladali také obrovské nádeje a už ho videli s magickou sedmičkou robiť technické parádičky ako kedysi milovaného Cristiana Ronalda. Vraj nepristupoval k tréningom tak zodpovedne ako jeho mladý kolega Adnan Januzaj a rovnako všetkému moc nepomohli jeho fotografie z rôznych party, kde si veselo v ženskej spoločnosti fajčil vodnú fajku. Niekto môže napísať, že mňa nezaujíma čo si robí vo voľnom čase, ale na ihrisku, no to sa títo fanúšikovia mýlia, pretože vo veľkosti mena tohto klubu sa jedná o reprezentovanie klubových hodnôt a tradícií. Zaha ešte nedosiahol na Old Trafford také veci ako Rooney, či Giggs, aby si mohol dovoliť dávať sa do partie s otravným anglickým bulvárom. Neverím, že ak by na tréningoch skutočne vynikal, tak by si to nikto nevšimol a neponúkli mu viac herných príležitostí, ale verím, že hosťovanie bude pre neho prospešné a vráti sa silnejší a lepší, pretože ho ešte budeme v blízkej dobe veľmi, veľmi potrebovať. Veľmi som si želal príchod tohto talentovaného Angličana, pretože v Championship preukázal ohromný potenciál.

Skôr ma trápi, že prečo viac šancí nedostal skúsenejší a vyhranejší hráč Shinji Kagawa? Najlepší hráč Bundesligy z pred dvoch rokov, ktorý totálne nechal zabudnúť na Maria Goetzeho a bojovali o jeho podpis kluby ako Real Madrid, Chelsea, aby si napokon vybral Manchester United. Ferguson ho skautoval pozorne minimálne rok a chcel na ňom zakladať budúcu hru červených diablov kvôli ktorej odišiel napríklad mnohými fanúšikmi uznávaný bulharský útočník Dimitar Berbatov. Na hrot sa mal pred Kagawu vysunúť Wayne Rooney, ale tieto vízie prekazil Moyesovmu predchodcovi príchod hviezdneho Robina Van Persieho, ktorý Manchesteru United v minulej sezóne vystrieľal majstrovský titul. Bohužiaľ tým pádom sa na podhrot stiahol Rooney a Kagawovi zostalo len miesto na lavičke náhradníkov. Shinji po svojom príchode na ihrisko v Grécku hneď ukázal, že aké kvality a schopnosti v sebe skrýva. Nebál sa zobrať na svoje plecia zodpovednosť a potiahnuť loptu aj cez dvoch súperových hráčov, aby si ju v tom momente rýchlo vymenil s Rooneym a už sa ponúkal do voľného priestoru pred súperovou bránou do kombinácie, prípadne zakončenia. Niektorí fanúšikovia neveria jeho kvalitám, ale v hre tohto japonského playmakera je myšlienka, kombinácia a impulz, ktorý nášmu tímu resp. podaktorým hráčom tak akútne chýba. Ak sa nepresadí budem rád keď odíde a presadí sa v inom klube.

Ale zbytočne tu o tom budem písať, lebo na toto sú tu iní ľudia a nie ja ani my všetci fanúšikovia červených diablov. Toto musia vidieť hlavne kompetentní ľudia vo vedení a na trénerských postoch, aby sami usúdili, že čo je pre tento tím a celkovú hru potrebné. My tu môžeme donekonečna polemizovať o tom, že aká základná zostava je najlepšia, aká formácia je najvhodnejšia pre tieto typy hráčov, aká taktika je najužitočnejšia a dokáže z týchto hráčov vyťažiť maximum. Do konca sezóny zostáva nám zostáva ešte 12 súťažných zápasov, 11 ligových zápasoch a odveta s gréckym Olympiakosom na Old Trafforde. Práve v týchto zápasoch by mal David Moyes so svojimi asistentmi skúsiť niečo nové, pretože ako som už vyššie napísal nemá čo stratiť. Naopak fanúšikovia, ktorí v tomto momente volajú po jeho odvolaní budú pravdepodobne sklamaní a možno aj nahnevaní, pretože klub ho neprepustí. Americkí majitelia Glazerovci, klubový riaditeľ Sir Alex Ferguson aj väčšina dozornej rady je na strane Davida Moyesa a už pri podpise dlhoročnej 6-ročnej zmluvy mu prejavili dôveru. Jeho vyhodenie z klubu by Manchester United podľa niektorých nepotvrdených zdrojov stálo vyše 20 miliónov libier. Iné zdroje hovoria o zlatom ,,padáku“ vo výške neuveriteľných 36 miliónov libier, ale tomu moc neverím je to veľmi prehnaná suma. V každom prípade v lete môžeme očakávať obmenu hráčskeho tímu a vedenie je škótskemu manažérovi pripravenú ponúknuť prestupový balík vo výške takmer 150 miliónov libier, a podľa posledných oficiálnych správ jednoducho David Moyes dostane šancu aj v budúcej sezóne. Dovtedy buď potvrdí, že na to skutočne má, alebo len posilní neistotu svojich fanúšikov, či naopak posilní hnev a nespokojnosť druhej strany, ktorá s ním nie je spokojná od jeho príchodu na Old Trafford. Dokáže Moyes fanúšikom, kritikom, ale celej futbalovej verejnosti, že má potrebné kvality, aby si zastal svoju rolu?

 

V nasledujúcej časti tohto príspevku by som si s Vami všetkými rád zahral takú menšiu hru. Ja sa vymenujem za nového manažéra, ale potrebujem mať pri sebe skvelých asistentov, tak dúfam, že mi pomôžete. Samozrejme moje názory berte s nadhľadom a rezervou, pretože sa jedná o subjektívny pohľad redaktora, ale vychádzal som z formy jednotlivých hráčov a snažil som sa zvážiť všetky možnosti. Dúfam, že mi v diskusii pomôžete poskladať čo najlepšiu základnú zostavu a zvoliť tú správnu taktiku. 😉

 

 

Rád by som sa pokúsil zo súčasného tímu vytiahnuť maximum a pokúsil sa vyskúšať niečo nové, risknúť to a experimentovať zo základnou zostavou aj formáciou. Za posledné roky porovnávali Manchester United vždy len s tými najlepšími tímami, teda Barcelonou, alebo v poslednom čase s Bayernom Mníchov. V Anglicku sa s United porovnávajú asi všetky tímy z ,,TOP-6“ pretože taký Liverpool nerieši Chelsea, alebo Arsenal nerieši Manchester City, naopak s Manchesterom United sa porovnávajú všetky tímy, či je to Arenal, Liverpool, Manchester City, Chelsea, alebo Tottenham Hotspur, ale tak úspechy sa neodpúšťajú čo je pochopiteľné. Ešte podotýkam, že tu nechcem momentálne porovnávať  – neporovnateľné ani tu nechcem riešiť hráčsky základ a porovnávať kvalitu a možnosti hráčov z Barcelony, alebo z Bayernu Mníchov, pretože tieto tímy majú momentálne veľmi zohraté, doslova zrelé víťazné tímy. Barcelona vždy zakladala na fantastickej činnosti svojej akadémii, naopak Bayern Mníchov budoval tento tím posledných 5 rokov ešte pod taktovkou známeho holandského stratéga Louisa van Gaala. My musíme byť skromnejší v tejto chvíli a pokúsiť sa dohrať túto sezónu čo najlepšie s hráčmi, ktorých momentálne máme k dispozícii. Dokonca som si pre Vás pripravil pekné grafické spracovanie, aby som Vám lepšie priblížil moje pohľady a vízie, tak dúfam, že moju snahu aspoň z časti oceníte a bude sa Vám to páčiť.

 

 

Podľa môjho názoru to najlepšie čo teraz máme a s čím sa môžeme pokúsiť niečo hrať je v tejto základnej zostave: David De Gea, Rafael, Phil Jones, Jonny Evans, Patrice Evra, Marouane Fellaini, Darren Fletcher, Juan Mata, Wayne Rooney, Shinji Kagawa/Adnan Januzaj, Robin Van Persie.

 

Do užšieho zápasového výberu ešte vyberiem ,,náhradníkov“ lepšie povedané hráčov, ktorí by boli pravidelne zapájaní do hry a rotovali s hráčmi v základnej zostave. Prípadne by nastupovali samozrejme podľa kvality a taktík nášho súpera, ale do 16 členného zápasového výberu doplním: Chicharito, Danny Welbeck, Michael Carrick, Antonio Valencia, Chris Smalling a Shinji Kagawa/Adnan Januzaj.

 

Podľa môjho názoru musíme zapracovať na stabilnom výbere základnej zostavy a pokúsiť sa ju čo najlepšie zohrať. V posledných rokoch hlavne Sir Alex zbožňoval niekedy totálne obmeniť zostavu, keď v priebehu pár zápasov dokázal do hry zapojiť bez problémov aj 25 hráčov. Na jednej strane to má svoje výhody, ale na druhej určite aj nevýhody. Výhoda je v tom, že sa využije celková šírka kádra a hráči môžu rotovať, čím sa im dopraje dostatok času na oddych a regeneráciu hlavne v náročnej zimnej časti sezóny. Takéto problémy v Španielsku, alebo v Nemecku kluby nemajú. Ako najväčšiu nevýhodu určite považujem celkovú konzistenciu tímových, ale aj individuálnych hráčskych výkonov. Inak povedané načo nám je najširší káder v Premier League, keď tretina hráčov na to nemá? Niekedy je úplne na škodu, keď hráč v dobrej forme zostane na lavičke náhradníkov, alebo sa úplne zbytočne rozpustí výborne zohratá záloha, prípadne obrana, alebo jednoducho zostava ako celok. Popredné európske kluby majú po väčšine zápasov tú istú základnú zostavu, prípadne až na pár výnimiek. Základná kostra tímu sa bohužiaľ rozpadla, pretože najlepšie časy Vidiča, Ferdinanda, Evry, Carricka sú dávno preč, rovnako ako Giggs a Scholes. Noví hráči určite v lete prídu, ale nech mi teraz nikto nehovorí, že s hráčmi, ktorých vidíme pod týmto odstavcom nedokážeme hrať  atraktívny, ofenzívny, kombinačný futbal!? Samozrejme, že áno, ale to len pri správnej formácii a taktike.

Nová kostra tímu by sa podľa môjho osobného názoru mohla zakladať na hráčoch ako Jones, Evans, Fellaini, Mata, Januzaj, Kagawa a Rooney. Nepočítam talenty na hosťovaniach, teda napríklad Nicka Powella, Michaela Keana, či Jesseho Lingarda s ktorými do budúcej sezóny určite počítam, ale teraz tu hovoríme o tomto ročníku. Okolo vyššie spomínaných hráčov môžeme s kľudným svedomím postaviť Rafaela, skúseného Evru, navrátilca Fletchera a rovnako Robina Van Persieho. Čo sa týka správneho výberu základnej zostavy nie je to len o rozložení hráčov na ihrisku, ale aj o jednotlivých pokynoch a taktikách manažéra. Určite inak vnímajú futbalové taktiky ľudia, ktorí futbal aktívne hrali, ako ľudia, ktorí futbal hrali po športovej stránke zo zábavy pred domom s kamarátmi. My si tu všetky tieto zostavy preberieme len z úplne všeobecného pohľadu. Celý tento proces si vyžaduje v niektorých prípadoch menej v iných zase viac času, viac zápasov, ale práve všetky zostávajúce zápasy do konca sezóny by sa mohli v tomto prípade využiť, keďže horšie to už s United asi byť nemôže.

 

 

1. Model základnej zostavy pri rozostavení 4-1-4-1

 

Ako sympatizant Bayernu Mníchov by som si ako prvý model dovolil načrtnúť súčasnú stratégiu nového španielskeho manažéra Pep Guardiolu, ktorý si po svojom príchode do Bavorska totálne pozmenil celý herný štýl v svoj obraz. Síce osobne sa mi viac páčil ,,total football“  v podaní Juppa Heynckesa, ale Guardiola si dovolil pozmeniť tvár víťaznej mašiny z minulého ročníka Bundesligy aj Ligy Majstrov.

 

V prvom rade by som rád upozornil fanúšikov, že pri týchto moderných taktikách sú dôležité rôzne faktory. Jednou z nich sú úlohy stredových záložníkov a krajných obrancov. Na tento ofenzívny systém potrebujete neustále vyvíjať ,,pressing“ a hráči musia byť väčšinu času v pohybe, aby v každom momente zápasu mali viac možností na kombinácie. Stredový záložník v tomto prípade neplní len úlohu tzv. ,,rozbíjača“ súperových útokov a zberača stratených lôpt, ale hlavne úlohu dirigenta stredovej zálohy, ktorý sa hneď po získaní lopty snaží založiť nový útok.

 

Nie naopak ako napríklad Carrick, alebo Cleverley neustále vracať loptu späť svojim obrancom, ktorých v tom momente ,,attakujú“ útočníci súpera a vyvíjajú na nich zbytočný tlak z čoho vznikajú zbytočné chyby. Bohužiaľ práve po takýchto zaváhaniach dostali diabli mnoho lacných gólov. V tomto prípade som dal šancu Fellainimu, ale bez problémov by ju zvládol aj Fletcher, ktorého stále musíme mať pod dohľadom kvôli jeho posledným zdravotným problémom. Vedľa stredového záložníka by som to riskol s Kagawom. Ani Thiago Alcântara, či Philipp Lahm nie sú typickí stredoví záložníci, ale s touto úlohou sa dokázali vysporiadať a prispôsobiť štýl svojej hry v prospech tímu. Kagawa by mal za úlohu za pomoci Fellainiho rýchlo založiť útok a vyviesť loptu pred súperovu bránu, kde by sa do kombinácie dostával s Januzajom, Rooneym, či Matom. Rooney by plnil úlohu podhrotového ofenzívneho záložníka a keďže v jeho spôsobe hry je sťahovanie sa na polovicu ihriska a výpomoc stredovým záložníkom nevidel by som v tomto záložnom trojlístku žiadny problém. Druhým dôležitým faktorom je úloha krajných obrancov, ktorí v tomto prípade v niektorých momentoch zápasu hrajú ,,falošných“ krídelných záložníkov. A to hlavne v prípadoch, kedy sa krídelní hráči viac sťahujú do stredu ihriska pred súperovu bránu, aby títo krajní obrancovia podporili útoku a vyplnili krídelné priestory no v zápätí sa rýchlo musia vrátiť do obrany plniť si defenzívne úlohy. Na svojich pozíciach by si v krídelných priestoroch vypomáhali so záložníkmi Januzajom a  Matom, ktorých by zároveň podporovali v ofenzívnych akciách a najmä protiútokoch. Takto môžu krídelným záložníkom nabiehať do voľných priestorov, alebo na seba nadväzovať obrancov súpera. Samozrejme sa od nich očakáva vytrvalosť, kondícia a skvelé čítanie hry.

 

Na hrote typicky Robin Van Persie poprípade Chicharito a stredoví obrancovia sú v mojom prípade Evans a Jones s ktorými počítam v krátkej budúcnosti do základnej zostavy. Celá táto taktika je založená na držaní lopty a veľkom ,,pressingu“ celej zálohy, vrátane výbornej kooperácie krídelných obrancov. V tomto prípade by som si na pravej strany obrany dokázal predstaviť ako alternatívu Antonia Valenciu s jeho vynikajúcim fyzickým fondom. Za určitých okolností by v strede okrem Fellainiho mohol nastúpiť Fletcher a podľa potrieb by Kagawu mohol vystriedať Cleverley, ale s ofenzívnymi úlohami. Tom je v tejto sezóne veľmi nevýrazný a na prvý pohľad neistý, ale pri správnych spoluhráčoch by sa väčšina fanúšikov čudovala, že čo tento záložník dokáže, lebo on s kombináciou ani dlhou nahrávkou problém nikdy nemal, len v tejto sezóne mu to nedovoľuje ani taktika, ani spoluhráč v strede zálohy ani jeho ja, keďže sebadôveru má v nulových hodnotách. Ak zhodnotím všetky reálne možnosti a hráčov je to jedna z taktík, ktorá by sa mohla vyskúšať proti tímom s nižším rangom, ale za predpokladu, že by sme chceli v útoku spoločne zapracovať Rooneyho, Januzaja, Matu a Kagawu.

 

V takomto rozostavení som videl v tomto ročníku nastúpiť Bayern Mníchov, Real Madrid, či Manchester City.

 

 

2. Model základnej zostavy pri rozostavení 4-3-3

 

Novodobé moderné ofenzívne rozostavenie 4-3-3 sa dá zohrať v rámci rôznych zaujímavých taktík. Stredoví záložníci môžu nastupovať v strede zálohy vedľa seba s defenzívnejšími úlohami a spoliehajú sa na ofenzívne schopnosti svojich rýchlych krídelných hráčov, pričom hrajú prednostne na protiútoky podobne ako Chelsea za čias Carla Ancelottiho. No nie v takom defenzívnom bloku ako José Mourinho. Ancelotti trval v tomto hernom štýle na aktívnom držaní lopty, ale celá hra tímu sa zakladala na precíznom bránení, keďže Carlo ako pravý Talian vychádzal z klasického talianskeho štýlu tzv. ,,catenaccia“ a to zakladá na týchto aspektoch hry.

 

Ja by som v tomto rozostavení navrhol ofenzívne poňatie hry, ale so špeciálnymi úlohami a pokynmi pre hráčov. V rozostavení 4-3-3 za ofenzívnej taktiky je veľmi dôležitá kooperácia krajných obrancov, ktorí nahradzujú krídelných záložníkov. Tí sa pre zmenu viac sťahujú pred bránu súpera a čakajú na kombinácie s útočníkom, ale predovšetkým pohyblivou aktívnou zálohou. V tomto rozostavení Barcelona porazila dvakrát Manchester United vo finále Ligy Majstrov. Vždy sa tu hovorilo o ,,magickom trojuholníku“ ktorý operuje na 3/4 hracej plochy, keďže v tejto formácii pracuje záloha a útok ako jeden celok. Spoločne sa vysúva do ofenzívy, ale zároveň sa ako defenzívny blok zasúva na svoju polovicu ihriska.

 

Táto taktika a rozostavenie je vhodná pre technicky rýchlych hráčov, ktorí majú radi loptu na svojich kopačkách a rovnako bez problémov dokážu kombinovať na pár dotykov. To je v prípade hráčov ako Kagawa, Rooney, Januzaj, či Mata krásny sen. Mata a Rooney by takticky vyplnili priestor v strede ihriska, pričom Kagawa a Januzaj by operovali v krídelných priestoroch a zbiehali by si do pokutového územia ako tzv. ,,falošní útočníci“ presne tak isto ako kedysi Cristiano Ronaldo v drese United. Svoje miesta by si počas zápasu taký Kagawa, Januzaj a Mata bez problémov mohli vymienať. Zároveň by pri bránení za spolupráci hrotového útočníka ,,pressovali“ na súpera pri jeho prechodu do útoku, kde by sa spoločne ako jeden blok kompaktne zasúvali do defenzívy aj Mata a Rooney. Rolu čisto defenzívneho záložníka by v tomto prípade hral len Fellaini, ale táto úloha by dokonala sedela Carrickovi. Evra a Rafael by sa opäť na čiarach poriadne zapotili, ale to je v tejto dobe moderného futbalu už klasickým poslaním krajného beka, že musí vedieť hrať aj v úlohe krídelného záložníka.

 

Ešte raz zdôrazňujem, že pri tejto taktike a formácii je veľmi dôležitá fyzická pripravenosť hráčov a rovnako vzájomná spolupráca celého spomínaného ,,trojuholníka“ ktorý v tomto prípade zohráva kľúčovú úlohu. Je to skôr o špeciálne prispôsobených tréningových praktikách zameraných na takúto hru. Výhodou tejto formácie je kompaktnosť, keďže taký Kagawa si môže meniť svoje miesto s Matom. Myslím si, že vhodnejšie by bolo vysunúť Rooneyho na hrot útoku za Van Persieho a v zálohe ho nahradiť Fletcherom, prípadne Cleverleym.

 

V takomto rozostavení som videl v tomto ročníku nastúpiť Barcelonu, Chelsea, Atletico Madrid, či PSG.

 

 

3. Model základnej zostavy pri rozostavení 4-2-3-1

 

Dobre stačilo týchto špekulatívnych pokusov zo strany Markyho, ale na čo sa to tu vlastne hrám, že? Ach áno viem na manažéra súčasného Manchesteru United. Na manažéra tímu v ktorom je prvá 1/4 hráčov za svojimi najlepšími rokmi a podáva priemerné výkony, druhá 1/4 hráčov je v tomto ročníku totálne mimo formy a ich kolísavosť výkonov nemá obdoby, ale ešte môžu chytiť v závere sezóny posledný – víťazných dych, tretia 1/4 hráčov je doslova len širším členom tímu, alebo väčšinou času strávia na listine zranených a ako manažéra ma môže zachrániť hlavne tá posledná 1/4 hráčov, medzi ktorými sú hlavné novodobé opory tímu a hviezdni ťahúni červených diablov. Ak chcem z tohto niečo vyťažiť nemôžem na nich vyrukovať s totálne novou taktikou a formáciou ako som napísal vyššie, ale musím sa pozerať na naše hráčske možnosti reálnymi a triezvymi očami. Za určitých predpokladov by sme síce tie formácie mohli vyskúšať proti nejakému špecifickému súperovi, ale na kvalitnú súhru by bolo potreba určite viac zápasov a tým pádom hernej praxe. Preto ako za záchranné koleso označím tradičnú a veľmi populárnu modernú formáciu 4-2-3-1 s ktorou celkom pravidelne nastupuje Arsenal Londýn, Tottenham Hotspur, Manchester City, Borussia Dortmund, AC Miláno, Juvenutus Turín, ale už aj vyššie spomínaný Real Madrid, či Chelsea. Samozrejme tieto kluby prispôsobujú jednotlivé rozostavenie a taktiku podľa nadchádzajúceho súpera, takže nie vždy hrajú v týchto spomínaných formáciach.

 

Ja si pre príklad zoberiem pre mňa osobne dva veľmi sympatické kluby, ktorých zápasy si rád pozriem pomaly aj každý týždeň a tým je Arsenal, či Borussia Dortmund. Pre príklad si pozrieme ich vzájomný zápas zo základnej skupiny Ligy Majstrov.

 

Najväčšou výhodou tohto rozostavenia ja určite skutočnosť, že červení diabli v tejto taktike už nastúpili mnohokrát. Pod taktovkou Sira Alexa Fergusona sa v tomto hernom štýle prezentovali ešte za čias Juana Sebastiána Veróna na ktorom chcel Fergie jedného času stavať celú hru. V súčasnosti máme všetky typy hráčov dokonale stavaných na toto rozostavenie a to za ofenzívnych aj defenzívnych  predpokladov. V tomto obľúbenom rozostavení mnohých manažéroch môžu hráči dokonale využiť svoje schopnosti a prednosti.

 

Pri pohľade na obrázok vidíme opäť vynikajúcu spoluprácu krídelných rýchlych obrancov s technicky zdatnými krídelnými záložníkmi. Podľa môjho názoru ani jeden z týchto záložníkov nie je na tom v tejto sezóne horšie ako taký Ashley Young. Dokonca aj ten ,,malý český fotbalový Mozart“ Tomáš Rosický by bol podľa môjho názoru väčším prínosom. Rovnako nemôžeme porovnávať spoluprácu pri takomto rozostavení od Michaela Carricka s Tomom Cleverleym pri porovnaní s dvojicami ako Sahin – Bender, či v druhom prípade Arteta – Ramsey. V oboch prípadoch sa rozprávame o defenzívnych, ale zároveň kreatívne ladených stredových záložníkov, ktorí dokážu získať stratenú loptu, ale bez problémov ju vyviesť na súperovu polovicu a efektívne založiť útok, prípadne rýchly protiútok, alebo aj zakončiť. Jednoducho nemajú problém za pomoci a hlavne KVALITNEJ spolupráci s podhrotovým, alebo krídelným záložníkom založiť rýchlu kombináciu a nečakane sa dostať do prečíslania súperovej obrany, ktoré v mnohých prípadoch pri kvalitnom strelcovi znamená jednoducho gól. Samozrejme krídelní hráči ako Cazorla, či Reus nemajú problém zobrať zodpovednosť na svoje plecia a skúsiť obísť jedného, či dvoch spoluhráčov a zakončiť, prípadne tým pádom uvolniť iného ofenzívneho hráča, či samotného útočníka. Opäť by som zdôraznil, že podľa môjho názoru nám takéto možnosti záloha v podobe Valencia – Cleverley – Carrick – Young neponúkne!

 

Bez kvalitných resp. vhodných hráčov to proste takto nezahráme a už vôbec nevyhráme. Zbytočne máme na hrote jedných z najlepších útočníkov sveta, keď im nikto zo zálohy neponúkne finálnu prihrávku, alebo sa im neponúkne do nejakej rýchlej výmeny lopty, teda kombinácie. V tomto krásne vynikal Nani, ktorý si rád zbiehal pred bránu, aby uvoľnil spoluhráča, alebo sa sám pokúsil zakončiť. Young a Valencia to samozrejme občas skúsia, ale vyskúšať to raz, dvakrát, či trikrát za 10 zápasov je naozaj veľmi málo. Oni to musia skúšať minimálne trikrát za zápas, ale aj toto hovorí o ich kvalitách a psychickej pripravenosti. A práve z tohto dôvodu podľa mňa v posledných rokoch poľoval Ferguson po hráčoch ako Lucas Moura, Hazard, či Sanchéz.

 

Ako som už spomenul do tohto rozostavenia by pasovalo viacero hráčov zo súčasného trápiaceho sa tímu. Na obrázku som žltou farbou znázornil v akom priestore by približne operovali stredoví záložníci Fellaini – Fletcher. Všimnite si, že ich hra by súvisela ako aj s defenzívnou, tak aj s ofenzívou. Dokonca by sa dostali na dostreľ súperovej brány narozdiel od dvojice Carrick – Cleverley, ktorá v prípade založenia rýchleho protiútoku ,,pre istotu“ zostane čakať na svojej polovici a s nádejou dúfajú, že tam niečo v útoku doslova padne na kopačku našich výnimočných strelcov Van Persieho, či Rooneyho.

 

Navrhol som túto variantu s Van Persiem na hrote útoku, ale samozrejme dalo by sa to postaviť aj za taktiky, že namiesto Van Persieho by sa na hrot útoku postavil Rooney a pozíciu podhrotového playmakera by si na zodpovednosť zobral Shinji Kagawa, či Juan Mata. Poprípade by sa títo dvaja hráči počas zápasu mohli na týchto pozíciach striedať, rovnako ako krídelní záložníci. Týmto by súpera totálne zmiatli a využili tento moment prekvapenia. Ani si nedokážem predstaviť čo by taký ofenzívny trojlístok v podobe Kagawu – Matu – Januzaja na hrote s hrajúcim Rooneym dokázala. Určite by to nebolo o nič horšie ako výkony v zápasoch proti Stoke City, Fulhamu, či Swansea.

 

V defenzíve pre mňa opäť jednoznačný základ v hráčoch ako Evra – Evans – Jones – Rafael. Samozrejme krídelní obrancovia by opäť podporovali svojich krídelných hráčov, ktorí by sa v určitých momentoch a situáciach zápasu sťahovali pred súperovu bránu. Rýchle kombinácie na pár dotykov, nabiehanie si do voľných priestorov, ponúkanie sa svojmu spoluhráčovi na prihrávku, schopnosť obísť protihráča a buď priamo zakončiť, alebo ponúknuť streleckú pozíciu svojím uvoľnením inému spoluhráčovi. Inými slovami technickú všestrannosť týchto hráčov by som premenil v rýchly, ofenzívny, kombinačný futbal, ktorý pred pár rokmi dozadu plánoval aj Sir Alex Ferguson. V tejto formácii by sa vedel bez problémov zapracovať, ale hlavne aj uplatiť Chicharito, Danny Welbeck, Michael Carrick, Antonio Valencia, Chris Smalling, či dokonca kritizovaný Tom Cleverley.

 

Aby som pomaly, ale isto uzatvoril tento dlhý, pre niekoho zaujímavý a možno pre niekoho nudný príspevok, tak len zopakujem to, čo som už napísal vyššie, že všetko je na hlavnom manažérovi Davidovi Moyesovi a jeho asistentoch. Chcel som do tohto príspevku zapracovať aj pár vyhlásení od jeho bývalých kolegov z Evertonu, či Preston North Endu, ktorí ho skutočne označili za výnimočného taktického stratéga. V roku 1996 si v Prestone dovolil ako prvý z manažérov tohto klubu prestavať klasickú anglickú formáciu 4-4-2 na v tej dobe výnimočné ofenzívne rozostavenie 4-3-3. Výsledok nebol vidieť len na Moyesovom poznámkovom bloku, ale hlavne na ihrisku, kde hráči skutočne svojou hrou bavili všetkých fanúšikov Prestonu. Dokonca aj v Evertone podľa uznávaného anglického futbalového experta Pata Nevina urobil značný a viditeľný progres, kedy z defenzívneho charakteru tímu dokázal vybudovať odolný a silný tím v rozostavení 4-2-3-1, ktorý dokázal naozaj potrápiť aj popredné anglické kluby ako Manchester United, Manchester City, Chelsea, či Arsenal. Ale stačí sa pozrieť na Moyesovu vizitku z Evertonu za posledných 10 rokov, kedy sa s minimálnym rozpočtom na prestupy vo výške približne 15 až 25 miliónov libier dokázal pohybovať v ligovej tabuľke na pozíciach do 10. miesta. To musí hovoriť o kvalitách a skúsenostiach tohto manažéra. Bohužiaľ Everton nie je Manchester United, jeden z najväčších klubov sveta s najväčšou fanúšikovskou základňou na svete. Dovolím si tvrdiť, že ak by takto Moyes hral aj o rok so svojím ,,novým“ tímom a v tejto fáze sezóny by zaznamenával takéto nepriaznivé výsledky a vypadol z pohárových súťaží, tak by ho vedenie na čele so Sirom Alexom bez pochýb odvolalo.

 

V tomto klube David Moyes určite nedostane nedostane toľko priestoru a rokov ako v Evertone ak bude pokračovať v takýchto výkonoch a výsledkoch. Červení diabli posledných 20 rokov bojovali o všetky popredné trofeje a takéto zaváhania ako táto sezóna to si jednoducho nemôže takýto slávny klub dovoliť. Moyes musí dokázať svoje manažérske schopnosti a zvyšok tejto pokazenej sezóny využiť čo najefektívnejšie a najlepšie práve na spomínané experimenty v základnej zostave. Za tento čas v klube sa mu už ukázali takmer všetci hráči a sám si dobre uvedomil, že takú kvalitu ako predpokladal v súčasnosti Manchester United nemá a darmo, že vyhrali majstrovský titul. Hlavným strojcom 20. ligového titulu bol hlavne Ferguson a strelecká top forma Robina Van Persieho bez ktorého si s istotou dovolím tvrdiť, že by sme ten titul nevyhrali. Teraz je na rade Moyes, aby svojím kritikom, futbalovej verejnosti, ale hlavne fanúšikom a možno aj sám sebe dokázal, že má na to zastávať funkciu manažéra tohto klubu. Len on sám svojimi rozhodnutiami v posledných 2 mesiacoch priviedol do neistoty, zúfalstva a sklamania mnohých fanúšikov červených diablov, vrátane tých, ktorí ho podporujú a zastávajú. Práve preto teraz z nasledujúcich zápasov očakávam, že vyskúša niečo nové, že konečne nastúpia hráči, ktorí na to momentálne majú a ktorí si to zaslúžia. V opačnom prípade začnem pochybovať o poslednej, ale pritom pravdepodobne najväčšej voľbe môjho milovaného a najviac rešpektovaného Sira Alexa Fergusona. Je jasné, že vedenie v tejto chvíli neodvolá Moyesa a rovnako ho podporí pri plánovanej letnej prestavbe tímu, ale ak chce Moyes pokračovať vo svojom práci takýmto štýlom, tak potom poštve proti sebe celú komunitu fanúšikov na celom svete a namiesto chorálu ,,Come on David Moyes, play like Fergie´s boys“ budeme zo sektora červeného tábora počuť ,,Moyes Out! We want Moyes Out!“


Pre zobrazenie komentárov sa musíte prihlásiť!