26/02/2021
Devilpage.cz / sk – Fanúšikovské stránky najväčšieho futbalového klubu na svete – MUFC
Blog

Blog: Staré časy vs. MOYESIFIKÁCIA

Ani neviem ako začať písať tento príspevok, keďže v hlave sa mi bije mnoho myšlienok a pohľadov na túto zložitú situáciu, ktorá momentálne v Manchesteru United panuje. V tomto príspevku chcem prísť na niektoré pravdepodobné dôvody posledných neúspešných výsledkov, alebo inak povedané nalejme si konečne pohár čistého vína a okrem „BELIEVE“ a „InMoyesWeTrust“ si rozoberme súčasný stav tímu. V tomto článku som sa snažil využiť všetky dostupné informácie z posledných rokov, zaujímavosti z prečítaných Fergusonových kníh, klubovej histórii posledných rokov ale aj osobných skúseností a postrehov spojených s futbalom, ktorý v prípade Manchesteru United v posledných 10 rokoch aktívne a pravidelne sledujem. Tento príspevok nie je napísaný na základe bulvárnych správ, či číselnom hodnotení tzv. „overalle“ hráčov vo videohre FIFA, ale sú v ňom zohľadnené dôležité skutočnosti posledných rokov, ktoré majú v mnohých prípadoch spojitosť s dnešnou krízou na Old Trafford. V každom prípade celý príspevok je len subjektívnym názorom redaktora s ktorým nemusíte súhlasiť.

Pred asi dvomi mesiacmi som napísal úvahu o tom, že fanúšikovia by mali byť z počiatku trpezliví a dali novému manažérovi dostatok času na usadenie sa. No ani sme sa nenazdali a polovica aktuálnej sezóny je pomaly za nami. Kým v Liverpoole, ktorý je 5 bodov pred červenými diablami oslavujú najlepší štart do novej sezóny za posledné roky, tak na Old Trafforde sa fanúšikovia búria a s nepriaznivými výsledkami (mnohí zabúdajú na vyradenie Liverpoolu z anglického pohára a 1. miesto v skupine Ligy Majstrov a to Moyesa odpisovali, pretože „vraj“ nemá skúsenosti v tejto prestížnej súťaži..) prichádza aj určitá neistota, obavy a hlboký pesimizmus. Samozrejme nikomu z fanúšikov, či mladých, či starých, či tých najstarších, alebo tých verných(?), vášnivejších, búrlivejších, či samozrejme „gloryhunterom“ sa nepáči, že aktuálny anglický šampión sa v ligovej tabuľke nachádza až za všetkými svojimi najväčšími rivalmi v boji o majstrovský titul a rovnako ani vyradenie z pohára FA Cup po domácej prehre so Swansea City výsledkom 1:2 nikomu určite nevyčarilo úsmev na tvári. Náš milovaný Old Trafford za posledné 3 roky utrpel naozaj pár veľmi zahanbujúcich prehier, ktoré uškodili dominancii a slávnemu „Divadlu Snov“ no aj takéto neslávne predstavenia sa píšu do stránok histórie tohto veľkoklubu. Samozrejme kto zo súperových hráčov by sa nechcel ukázať proti jednému z najväčších klubov na svete! Z niektorých domácich prehier nás naozaj doslova boleli oči, vlastne nie oči, ale to srdce zapálené pre tento klub a hlavne keď vidíte presne tú istú neistotu, čo majú v nohách niektorí hráči v drese United.

Aké sú skutočné dôvody týchto zlých výsledkov a nevýrazných výkonov Manchesteru United? Veď Sir Alex Ferguson v minulej sezóne vyhlásil, že momentálne trénuje asi jeden zo svojich najlepších tímov, ktoré kedy na Old Trafford zohral, tak ako je možné, že nový manažér David Moyes nevie z tých istých hráčov dostať to najlepšie a bojovať o čelo ligovej tabuľky? Alebo v tom čase, kedy Sir Alex narozdiel od fanúšikov už vedel o svojom plánovanom ukončení kariéry psychicky dopoval svoj tím pred nadchádzajúci náročnými zápasmi s Realom Madrid. Fanúšikovia sa ale vždy upierali o slová legendárneho bossa a preto to teraz mnohí dávajú za vinu práve Moyesovi. Podľa môjho názoru si mnoho fanúšikov neuvedomuje jednu veľkú vec a to je práve celkový dopad odchodu Sira Alexa Fergusona.

 

I. FAKTOR – FERGUSON.

 

Odišiel líder, osobnosť, víťazná autorita a persona, ktorá tento klub viedla dlhých takmer 27 rokov tvrdou rukou, prácou a prísnymi pravidlami ako na ihrisku, tak aj mimo neho, ktorý bol pre mnohých hráčov obrovskou podporou a vodcom počas ich kariéry na Old Trafford. Z môjho pohľadu nie je žiadnym veľkým tajomstvom, že „papierovo“ najlepší káder v Premier League má zbohatlícky Manchester City, ktorý za posledné roky zohral naozaj veľmi kvalitný káder plný preplatených hviezd ako Aguero, Touré, Silva a spol., ale čo by sme očakávali od vyše 650 miliónov libier vysokým „šejkovým“ investíciam za posledných 5 rokov? Rovnako neustále zbrojí ruská Abramovičova mašina z Londýna, takže hrozby zo strany rivalov sa neustále zvyšujú.

Ferguson bol obrovský motivátor, ktorý zo širokého kádru United dokázal v správnej kombinácii starších – skúsenejších a mladších talentovaných hráčov zohrať silného tímového ducha, ktorý na ihrisku neúnavne bojoval a makal pre úspech a víťazstvo tohto klubu celých 90 minút. Bývalý boss hráčom vždy tvrdil, že počas zápasu si chlapci hrajte svoju hru, ale od 75. minuty chcem vidieť drať kopačky pred bránkou súpera a bolo jedno za akého výsledku. Zmena prišla v spomínaných posledných sezónach, kedy Ferguson začal s pribúdajúcimi rokmi hráčov stavať základnú zostavu na istotu, ale tím vždy potiahol silný tímový duch, bojovnosť a odhodlanie. V mnohých zápasoch sa ukázali individuálne kvality hráčov, ktorí potiahli tento tím. Stabilné výkony zo strany Ferdinanda, Vidiča, Evry, Carricka, Fletchera, či Rooneyho. A samozrejme nemôžem zabudnúť na obrovské osobnostné tímové opory Scholesyho a Giggsyho. Možno United neboli papierovi silní ako ich hluční a podľa mnohých hviezdni susedia z Etihad Stadium, ale Ferguson z nich dostal to najlepšie a z tímu vytvoril nezlomnú partiu hráčov túžiaciu po ďaľších a ďaľších úspechoch. Partiu hráčov, ktorá aj keď sa v zápase nedarilo, dala do toho všetko a niekedy vyhrala podaktorími už dopredu odpisované a prehraté zápasy. Všimli ste si niečo na menách, ktoré som napísal? Všetci majú jednu spoločnú vec a to je fakt, že tu hovoríme pomaly o oporách, o stabilných hráčoch základnej zostavy, ktorí sú pomaly, ale isto nezabudnuteľne úspešnou a slávnou minulosťou tohto klubu. V takom prípade musíme začať hovoriť o ich budúcich nástupcoch a tými určite hráči ako Jones, Rafael, Evans, Welbeck, Smalling, De Gea, Chicharito, Kagawa, Cleverley môžu byť, ale aj oni potrebujú svojich tímových vodcov a na túto úlohu je presne stavaný práve spomínaní Evans, Jones, či predovšetkým Rooney. A keď zoberieme do úvahy aj obrovské talenty ako Januzaj, Zaha, Powell, či rovnako úspešne hosťujúci hráči ako Lingard, M. Keane tak tu hovoríme o celkom dosť slušnom základe hráčov na budúci nový víťazný tím. Práve Rooney by mal byť týmto mladým hráčom veľkým príkladom a prevziať postupne úlohu skúseného hráča, ktorí bude pre tých ostatných oporou. Takže keď som to všetko takto úplne všeobecne zhrnul, tak nový manažér David Moyes má solídny základ na vybudovanie svojej vlastnej ríše v Divadle snov. Ale v tejto chvíli to má Moyes pri zranených oporách ako Van Persie, či Rooney a nevýrazných výkonoch niektorých hráčov veľmi náročné a bez pochýb má tu najťažšiu prácu vo futbale! Na Fergusonovi tu tento tím dlhoročne stál a starší hráči majú v sebe jeho identitu, ktorá sa nezmení za tých pár mesiacov a hlavne Sir Alex vedel narozdiel od Davida z týchto hráčov dostať výhru aj v zápasoch, kedy sa tímu v zápase totálne nedarilo, alebo museli dobiehať skóre súpera, no United vo vačšine týchto prípadov vybojovali všetky tri body za spomínaných nepriaznivých okolností. Takúto osobnosť, vodcu doslova futbalového diktátora v dobrom slova zmysle v tak obrovskom klube len tak za rok nenahradíte! Hlavne keď sa na Vás upiera tlak a záujem stovky miliónov ľudí na celom svete, takže všetky budúce kroky musia byť poctivo naplánované a pripravené. Sir Alex sa na to pripravoval dlhšie, keď mal neustále na očiach Davida Moyesa, aby ho napokon zvolil za svojho nástupcu a teraz z pozície riaditeľa rozhoduje o ďaľších dôležitých veciach vo vedení klubu a celkovým smerovaním Manchesteru United. Za posledné prehry a zlé výsledky môže každá jedna osoba v kabíne United a nielen David Moyes, ktorého zožierajú média, neutrálni fanúšikovia, či dokonca vlastný červený tábor, ale zodpovednosť za túto situáciu musia prevziať predovšetkým aj samotní hráči. Darren Fletcher po pohárovej prehre so Swansea prezradil pocity zo samotnej kabíny. “V šatni je naozaj cítiť sklamanie. Je to veľký úder, bol to zlý výsledok. Cítiť veľa hnevu, ubolených hráčov a máme pocit, že sme nechali manažéra a fanúšikov klesnúť.”

A tento nekonečný škótsky bojovník má pravdu, pretože niektorí hráči skutočne nechali manažéra a fanúšikov klesnúť. Od začiatku sezóny sa viac než polovica tímu nedostala ani do svojej priemernej lepšej formy, podaktorých (bohužial v prípade United takmer väčšinu hráčov) samozrejme postihla rôzne zranenia, ale hráči, ktorí by nás mali za iných okolností ťahať na ihrisku (Nani, Youg, Rafael) sú neustále mimo formy, alebo teda hry. Moyes začal svoju kariéru na Old Trafford tým, že urobil za Fergusonov érou veľkú červenú čiaru a všetkým hráčom (niektorým aj vzhľadom na ich minulé spory s bývalým manažérom) dal v tíme novú šancu. Vo včerajšom zápase dostali od Moyesa pri neúčasti kľúčových hráčov v pozmenenej zostave mená širšieho kádru, doplnení o pár hráčov základnej zostavy, ale tento zápas sa nakoniec červeným diablom nevydaril a po domácej prehre z pohára FA Cup vypadli. Pre fanúšikov bolestná skutočnosť, ale Moyesovi sa opäť ukázali mnohé slabiny u hráčov v zostave United. Pri týchto prehrách ma ani tak nemrzí samotný výsledok ako predvedený výkon, aj keď je jasné, že niekedy v niektorých zápasoch je treba sa do výhry nutné doslova dokopať aj na úkor krásy a atraktivity futbalu. No aj pri včerajšej prehre bolo opäť vidno, že niektorí hráči v tomto zápase ako keby nemali ani motiváciu a chuť zabojovať o najstaršiu trofej na ostrovoch. Bez Rooneyho, Carricka, Giggsa a Scholesa myšlienka hry a obetavosť pre výhru žiadna a sám síce šikovný Kagawa a na hrote hrajúce talentované duo Chicharito s Welbeckom, či neistý Cleverley to veru nezmenia. Bez týchto vyššie spomínaných veľkých osobností súčasnému tímu na ihrisku chýba v niektorých zápasoch, či dôležitých momentoch líder, osobnosť, alebo inak povedané impulz, ktorý dokáže potiahnuť tím a dokonca rozhodnút zápas. Nemožno uprieť bojovnosť a snahu zo strany Welbecka, Chicharita, Valencii či Januzaja, ale v poňatí dlhoročne známej, duchom bojovne silnej tímovej hry United je to naozaj nemožné porovnať. Niektorým ako keby chýbala dostatočná motivácia a chuť zobrať zodpovednosť na svoje plecia a zahrať, zabojovať o úspech tohto tímu. Samozrejme v tejto sezóne sa ukazuje, ktorí hráči si zaslúžia miesto v budúcom novom tíme Davida Moyesa a ktorí budú musieť opustiť v krátkej budúcnosti Old Trafford. Dúfam a verím, že keď sa do hry vrátia hlavné opory Van Persie a Rooney, tak sa podvihne celková psychika a mentalita tímu. Netreba celú sezónu zahadzovať kvôli týmto prehrám a treba sa zamerať na reálne ciele, teda dobehnúť v ligovej tabuľke veľkú štvorku a sústrediť sa predovšetkým na Ligu Majstrov! Moyes pravdepodobne nedokáže (aj keď bodaj by som sa chcel v tomto mýliť) obhájiť majstrovský titul, ale z tejto náročnej sezóny môžeme v budúcich rokoch ešte toho mnoho získať. Moyes si v tomto momente už určite takmer celkou váhou uvedomil veľkosť, hodnotu a očakávania tohto slávneho klubu z Old trafford. David priznal, že v tomto zimnom prestupovom období bude získať vyhliadnuté nové posily a možné to bude až v lete, takže musíme počkať, kým sa tieto jeho plány a tým pádom aj nové zmeny uskutočnia. Zbytočné budú podaktorí ľudia šíriť paniku, pretože v klube majú jasne stanovené ciele, ktorých sa držia a bez pochýb musí Manchester United aj v budúcej sezóne hrať Ligu Majstrov, pretože je to otázka peňazí, reklamy a celkovej prestíže postavenia tohto klubu. Média, nezávislí ľudia, či dokonca fanúšikovia môžu volať po odvolaní Davida Moyesa, ale vedenie tak neurobí, pretože Sir Alex Ferguson a Sir Bobby Charlton stoja za novým Škótom v pozícii manažéra Manchesteru United.

A teraz po tomto všeobecnom zhrnutí by som konečne rád dal priestor niektorým skutočnostiam a faktom, ktoré majú možno za následok tento menší herný úpadok zo strany červených diablov. Ako prvý som už spomenul FAKTOR – FERGUSON, ktorý je bez debaty jednou z hlavných príčin nevýrazných výkonov a niektororých bodových lúpežných prepadnutí zo strany súperov na Old Trafford. Určite jedným z významne ovplyvnených faktorov je úplna zmena trénerského personálu a vedenia na čele s Edom Woodwardom.

 

II. FAKTOR – NENAPLNENÉ VIZIE

 

Tento nárazový doslova prehráčov až šokujúci odchod celého trénerského personálu v kombinácii s odchodom Sira Alexa Fergusona sa jednoducho odrazila na psychickej nepohode a nerovnováhe podaktorých hráčov v A-tíme, takže hlavne na toto v tejto chvíli dopláca hra Manchesteru United, ktorý sa bez neúčasti kľúčových hráčov jednoducho v niektorých zápasoch nedokážu podvihnúť na svoju úroveň, level hodný Manchesteru United. Túto zmenu, ale hodnotím pozitívne, pretože Ferguson si svoj odchod jednoducho naplánoval v správnej chvíli a predovšetkým David Moyes chcel začať na Old Trafford úplne od začiatku, teda vrátane nového trénerského personálu s vlastnými futbalovými taktikami a víziami. Fanúšikovia si musia uvedomiť tento fakt a ten sa okamžitým vyhadzovom nevyrieši, ale tak to v tomto klube ani nikdy nebolo.

 

Z tejto hernej krízy, ktorá sa po takmer 10 rokoch v určitej podobe vrátila na Old Trafford nemôžem viniť len Davida Moyesa, ale vrátim sa na nejaký čas do krátkej histórie. Presnejšie do roku 2002, kedy vizionár Sir Alex Ferguson priviedol do tímu portugalského asistenta Carlosa Quieroza, ktorý nahradil v tej pozícii známeho Stevena McClarena. Síce následne na rok odišiel do španielskeho Realu Madrid, ale po neúspechu sa vrátil na Old Trafford. Ferguson mu dal opäť šancu stať sa jeho asistentom a mala to byť zároveň reakcia na hernú krízu v tej dobe, kedy Ferguson dokonca verejne zvažoval ukončiť svoju trénersku kariéru. A krátko na toto prišiel do Premier League ambiciózny Roman Abramovič, takže pred United stála naozaj veľká výzva a mnohí ľudia už červeným diablom vôbec neverili. Aká náhoda, že? Queiroz bol v tej dobe veľmi uznávaným človek z prostredia portugalského futbalu, veď pod ním vyrástli takí hráči ako Rui Costa, či Luis Figo. V tých rokoch priniesol do hry United veľké oživenie, nové prvky moderného futbalu, ktoré si aj samotný Ferguson rýchlo obľúbil. V pozitívnym smere chválil portugalského asistenta aj skúsený Gary Neville. „Queiroza sme si všetci rýchlo obľúbili. Bol to skvelý chlap a výborný tréner, ktorý nám priniesol mnoho výnimočných tipov pre našu hru. Napríklad pred semifinálovým zápasom proti Barcelone v roku 2008 prišiel na tréning a všetkým hráčom pomocou rozlišovacích dresov presne na veľkom ihrisku ukázal, že kde majú presne stáť a ako sa majú pohybovať. Chodil s loptou v ruke od rozlišováku k rozlišováku a hovoril čo máme robiť. United vtedy postúpili cez Barcelonu bez obdržaného gólu.“ dodal Neville.

Po Carlosovom príchode sa začali diať na Old Trafford veľké veci. Odišli mnohí hráči na čele s Juanom Sebastianom Verónom a postupne do klubu po roku 2002 prišiel Cristiano Ronaldo, Kleberson, Gerard Piqué, Giuseppe Rossi, či za vyše 27 miliónov v tej dobe len 18 ročný Wayne Rooney. Portugalský asistent sa do hry červených diablov snažil vložiť štipku novej futbalovej moderny a hrať atraktívnejší ofenzívny futbal. V týchto ťažších rokoch dominovala po neporaziteľnom Wengerovom tíme „The Invincibles“ ruská Chelsea z Londýna, ktorá dvakrát s Mourinhom vyhrala ligový titul a Manchester United v tej dobe každý odpisoval. Fergusonove zmeny za priamej spolupráci s Queirozom pokračovali aj naďalej, aby obaja menovaní postupne rozhodli o odchode Davida Beckhama, Ruuda Van Nistelrooya, Phila Nevilla, Nickyho Butta, či Roya Keana.

Po týchto veľkých odchodoch, ktoré možno hlavne mladším fanúšikom teraz pripomínajú nedávne odchody Cristiana Ronalda a Carlosa Tevéza sa po roku 2006 hráčske rady rozšírili o Edwina van der Sara, Park Ji-Sunga, Nemanju Vidiča, či Patrica Evry. Síce si v tej dobe prešiel klub veľkými zmenami v podobe nových amerických majiteľov Glazerovcov, vedenie neustále finančne podporovalo Sira Alexa Fergusona a jeho trénerský tím. Preto v roku 2006 priviedli za 13 miliónov libier Michaela Carricka a o rok neskôr viaceré posily ako napríklad Owena Hargreaves (17 miliónov libier), Andresona (19 miliónov libier) a Naniho (21,5 miliónov libier). Tím rovnako doplnil mladé talenty o Manucha, Rodriga Possebona a Davide Petrucciho.

Ferguson v tých rokoch ustál obrovský tlak a rozhodol sa pokračovať vo svojej kariére ďalej, takže média si ako nový terč jeho kritky vybrali slabú úspešnosť na európskej scéne. Práve preto sa začali všetky tie personálne zmeny nielen u asistentov hlavného trénera, ale aj v kabíne United. Rovnako sa ukázal hlavný rozdiel medzi McLarenom a Queirozom, že pod druhým menovaným trénerom začal Manchester United dominovať svojou atraktívnou ofenzívnou hrou aj v Európe. Popri stálych a skúsených hráčoch ako Ferdinand, Neville, Scholes a Giggs vybudovali nový tím doplnení o super talenty ako Ronaldo a Rooney. Veď taký Queiroz stál v roku 2006 za vyhadzovom Nistelrooya, ktorý sa na tréningu pustil do v tej dobe mladého Ronalda, pretože mu neskoro prihral loptu. Carlos pozorne dohliadal na týchto talentovaných mladíkov a spoločne s Fergusonom na nich nedali dopustiť. Ronaldo sa v tej sezóne následne odmenil 23 gólmi vo všektých súťažiach, čo bolo viac ako za všetky 3 jeho predchádzajúce dokopy v drese United.

Evolúcia celej hry stála na tom, čo som neraz napísal do komentárov na túto stránku. Queiroz dal zabudnúť na tradičný anglický štýl futbalu v rozostavené 4-4-2 či 4-4-1-1 a hru viac roztiahol do krídelných priestorov na taktike 4-3-3 alebo 4-2-3-1 so širokými krídlami, pretože chcel vidieť dynamickejší pohyb po krídlých stranách v štýle progresívnej hry v tej dobe holandskej Barcelony. Od hráčov chcel viac rýchlych kombinácií na jeden dotyk, aby sa v krídelných priestoroch zbavili protihráčov a rýchlo efektívne podporovali hráčov na hrote útoku. Preto sa Queiroz snažil do tímu zlanáriť Ronaldinha, či Arjena Robénna, ale ako sme mnohí zažili Ronaldo do tejto hry vynikajuco zapadol a jeho prínos bol neuveriteľný. Inak povedané Carlos po rokoch tvrdej práce, po príchodoch viacerých južanských technických typov hráčov dodal hre Manchesteru United modernejšiu myšlienku hry. Ronaldo za pomoci skúsených hráčov a skúsenej obrany, vrátane nových posíl postupne zapracoval s Queirozom a Fergusonom úspešný víťazný štýl, ktorý sa budoval od roku 2002 takmer do majstrovského roku 2006. Manchester United následne vyhral 3 ligové tituly a spolupráca Fergusona s Queirozom do roku 2008 priniesla dohromady:

 

3x majstrovský titul Premier League
2x Anglický ligový pohár
2x Pohár Community Shield
1x Pohár Ligy Majstrov

 

Pred príchodom tohto Portugalčana sa United tešili po roku 2000 len z 1 majstrovského titulu. Queiroz bol fantastický futbalový architekt, ktorý zakladal na solídnej defenzvíe a kreatívnej ofenzívnej – krídelnej hre.

 

Základná zostava v spolupráci Carlosa Queiréza a Sira Alexa Fergusona

Základná zostava vo finále Ligy Majstrov proti Chelsea Londýn

Neviem koľko fanúšikov prišlo až k tejto časti, ale tí, ktorí tak neurobili teraz prídu o hlavnú moju myšlienku v tomto špeciálnom príspevku. V roku 2008 napokon po všetkých týchto úspechov odišiel Carlos Queiroz na lavičku reprezentácie Portugalska a o rok neskôr z klubu odišiel aj v tej dobe najlepší hráč planéty – Cristiano Ronaldo do Realu Madrid za rekordných 94 miliónov eur. Ferguson prezradil, že v týchto rokoch dokonca uvažoval o tom, že by portugalskému asistentovi prenechal svoje miesto, ale odchod Luiza Felipe Scolariho v júli 2008 všetko zmenil a Queiroz z United nadobro odišiel. A podľa mnohých odborníkov, či dlhoročných fanúšikov mal Ferguson vynaložiť viac úsilia, aby si Carlosa udržal, pretože jeho odchod znamenal viditeľný úpadok z pôvodných výkonoch a štýlu hry, ktorý Manchesteru United získal toľko trofejí v posledných rokoch. Po odchode Queiroza, Ronalda a neskôr aj Tevéza prišiel na miesto asistenta sypatický pracovitý Mike Phelan. Ten veril, že United si môžu udržať vysoké postavenie v Európe, ale rímske finále s Barcelonou ukázalo pravý opak a červení diabli presne po nevýraznom výkone prehrali so španielskym klubom 0:2.

Prečo Barcelona dokázala ustáť odchod Ronaldinha, alebo Manchester United Cristiana Ronalda úplne nie? Pretože hlavný architekt tejto hry odišiel a nové príchody hráčov ako Gabriel Obertan, Michael Owen, či Antonio Valencia neboli dostatočnými posilami. Samozrejme myslím to s nadsádzkou, pretože za takého Valenciu som osobne veľmi rád a svoje miesto v tíme si určite momentálne zaslúži. Phelan nepokračoval v modernom štýle ako Queiroz a po roku 2009 začal vývoj samotnej hry stagnovať. Ferguson síce neustále pocitvo sledoval akadémiu, mladých hráčov a rovnako skauting United pracoval na výbornú (Chicharito, Rafael, Evans, Welbeck, Cleverley, Jones), ale z pôvodných hráčov ako Nani, či Anderson sa podľa predpokladov neuchytil ani jeden. Nikto z tých mnohých posíl nenaplnil očakávania tak, ako hviezdne duo Ronaldo a Rooney. Absencia Carlosa Queiroza v tíme sa totálne poznačila na hráčoch ako Anderson a Nani.

Ferguson s Phelanom zaznamenali úspechy na domácej pôde, ale nemôžeme nevidieť obrovský pokrok Barcelony, Realu Madrid, či Bayernu Mníchov. A v Anglicku nebolo treba zabúdať na zbohatlícke kluby Chelsea a hlučných susedov z Manchesteru City. Aj cez všetky tieto okolnosti sa kvalitná a moderná hra United z Queirozových rozostavení vrátila na taktickú a menej kreatívnu hru 4-4-1-1 aj keď v niektorých zápasoch sa Ferguson rozhodol pre 4-2-3-1, ale v oveľa defenzívnejšom štýle na spomínanú istotu. Táto taktika sa neosvedčila v roku 2010 v Bayerne Mníchov, ani proti Barcelone v roku 2011, či proti Manchesteru City v roku 2012. A preto som vyššie napísal zbytočné domáce prehry na Old Trafford s Blackburnom Rovers, s Newcastlom United, či Wiganom. Pretože ak by sa Manchester United prezentoval agresívnejším a ofenzívnejším štýlom hry ako za čias Carlosa, tieto tímy by si nedovolili natoľko vysunúť svoje defenzívne rady vyššie, vrátane celej zálohy a ofenzívy na polovicu ihriska červených diablov.

Základné zostavy Manchesteru United sa po odchode Queiroza a následnom príchode Phelana pri Fergusonovi vrátili k tradičnej pretaktizovanej a viac defenzívnej zostave 4-4-2.

V niektorých zápasoch nastúpila síce ofenzívnejšia zostava, ale hra nebola ani z ďaleka taká atraktívna ako pod Queirozom, pretože útok v podobe tria Valencia-Berbatov- Nani nebol tak ofenzívne efektívny ako trio Rooney-Tevéz-Ronaldo. Samotná hra začala byť o niečo pomalšia, bez rýchlej kombinácii a prechodu do útoku. A oveľa viac sa prejavovala závislosť na hráčoch ako Carrick Giggs, Scholes a Rooney. Teda tých, ktorí dokáže s loptou niečo vymyslieť, podržať ju prípadna založiť nový útok.

Queiroz zakladal na organizovanej defenzíve a efektívnom prechode do útoku pomocou rýchlej ofenzívy. No Phelan a Meulensteen tieto Portugalčanove pôvodné plány úplne zmenili. Pretože ak chcete útočiť s 5 hráčmi (Rooney, Ronaldo, Tevez, Giggs, Park), tak musíte mať silný stred a stabilitu v obrannej rade. Vysoká domáca prehra s Manchesterom City v pomere 6:1 presne ukázala ako by to Queiroz nikdy neurobil! A práve na týchto detailoch Carlos vždy zakladal a preto Manchester United nikdy nestratil svoju tvár a identitu predvádzanej hry. Bez servítky môžem povedať, že Ferguson tu nezanechal svoj najlepší tím a svojimi slovami v danej chvíli hlavne pumpoval hráčom potrebnú sebadôveru a motiváciu pred zápasmi s Realom Madrid. Legendárny hráč dekády Paul Scholes ukončil svoju kariéru a Ryana Giggsa čoskoro čaká to isté a hráči ktorí ich mali pôvodne nahradiť (v zmysle slova nepriamo nahradiť len na svojom poste, pretože takých hráčov vo futbale ako Giggs a Scholes už nevidíme veľa) to práve najlepšie nezvládli. Hovoríme tu o hráčoch ako Anderson, či Young, ale kľudne môžeme spomenúť aj Cleverleyho, či Naniho. Všetci títo hráči boli neustále poznačení zraneniami, alebo výraznými výkyvmi formy a doteraz sa ani jeden z nich za tie roky pôsobenia v United nedostal do pozície, aby si poctivo výkonmi zaslúžil Scholesove, či Giggsove miesto v základnej zostave.

Prečo si myslíte, že Ferguson tak silno v posledných 2 rokoch hľadal talent svetového formátu? Myslím tým lanáranie Lucasa, Edena Hazarda, či Alexisa Sanchéza? Pravda je, že títo hráči neprišli a ja som možno nakoniec aj rád, pretože dali prednosť iným hodnotám a na druhej strane Ferguson priviedol Shinjiho Kagawu, ktorý mal byť novým motorom ofenzívy United. Rooney sa mal podľa plánov Fergusona a Phelana vysunúť na úplny hrot, aby jeho miesto v pozícii playmakera prevzal japonský reprezentant, ale nečakaný príchod hviezdneho Robina Van Persieho všetko zmenil. Robin vystrieľal Manchesteru United rekordný 20.majstrovský titul a jeho prínos ocenil každý fanúšik červených diablov, ale na druhej strane legendárny Sir Alex nestihol dokončiť rozrobené a vízia s názvom Kagawa, ktorú tak dlho poctivo skautovali sa vzhľadom na okolnosti pozmenila, pravdupovediac nenaplnila. Rovnako sa Manchesteru United narozdiel od talentovaného brankára, obrancov a útočníkov nepodarilo získať nejaký väčší talent do záložnej rady. A tento problém sa po odchode Paula Scholesa ešte viac prehlbil. Talentovaný Paul Pogba sa nepohodol so Sirom Alexom, pretože si už o sebe pravdepodobne už myslel niečo viac ako asi mohol a rovnako Ravel Morisson nespravil všetko preto, aby sa prebojoval do prvého tímu a základnej zostavy, takže hráči do ktorých sa dlhú dobu vkladali nádeje nakoniec neuspeli. Verím, že v prípade Januzaja, Zahy a Powella to bude úplne iný príbeh, pretože títo hráči snívajú o tom, že budú budúcami futbalovými hviezdami práve na Old Trafford.

Rovnako taktika červených diablov sa zastavila niekde v medzivývoji na nevýraznom rozostavení 4-4-1-1, defenzívne ladenom 4-2-3-1, či experimentálnom „diamante“ 4-1-2-1-2, ale ani jedna z týchto taktík nebola dostatočne zohratá v tej najlepšej možnej variácii pre budúceho manažéra United. Hlavne, keď do úvahy musíme brať blížiaci sa koniec kariéry dlhoročných najdôležitejších opôr, základnej kostry tímu – Ferdinanda, Vidiča, Evru, Carricka, ale predovšetkým Scholesyho a Giggsyho. Sir Alex Ferguson odovzdal Davidovi Moyesovi tím, ktorý ani zďaleka nebol taký zohratý ako napríklad v prípade Barcelony, či Bayernu Mníchov. Mám tým na mysli hlavne zmeny manažérov v prípade Franka Rijkaarda za Pepa Guardiolu, či v druhom prípade Louisa van Gaala za Juppa Heynckesa. Tieto tímy mali narozdiel od Manchesteru United vštepené ako také úspešné základy a taktiky budúcej hry, pričom svoje tímy každou sezónu vhodne doplnili o mladé talenty a rovnako nové posily. Samozrejme aj oni si počas tejto náročnej cesty prešli ťažkým obdobím. Taký Roberto Martinéz vyšiel z tejto situácie asi najlepšie, pretože ten od Moyesa dostal do rúk stabilizovaný, zohratý a tiež skúsený tím Evertonu. Niektorí fanúšikovia môžu argumentovať, veď Moyes dostal tím aktuálnych anglických šampiónov, áno dostal, ale bez potrebného bojovného a víťazného ducha, ktorý odišiel spolu s Fergusonom. Moyes si u hráčov najskôr vytvoriť svoju autoritu, aby mohol začať na niečom stavať svoj nový tím a tú si získa predovšetkým hráčskou obmenou. Tak hráči pochopia, že keď nebudú nadovšetko makať a podávať 100% výkony len v každom treťom zápase, tak sa s dresom United môžu nadobro rozlúčiť.

 

III. FAKTOR – MOYES-SIFIKÁCIA

 

O tom, že či je David Moyes správny, alebo nesprávny, skúsený, alebo neskúsený, víťazný, alebo nevíťazný typ manažéra teraz písať nebudem, ale opäť sa zameriam na jeho doteraz polročne pôsobenie na Old Trafford. Ako som už vyššie napísal, začiatok každej novej éry potrebuje svoje mená, nové osobnosti a ako som už v tomto príspevku napísal – potrebuje impulz. Po roku 2003 to bol hlavne Ronaldo a Rooney, takže podobnú víziu musíme a dokonca aj môžeme vidieť v klube aj dnes. Potrebuje šikovných kreatívnych hráčov, vrátane technicky zdatných individualít. David Moyes hneď po príchode zapracoval na mládeži, ktorú posilnil skúsený Nicky Butt a dokonca legendárny Paul Scholes. Jeho asistentom sa stal hrajúcei tréner Ryan Giggs a bývalý hráč Phil Neville, ktorý v tomto polroku vytiahli do zostavy mladého Januzaja. Prečo svoju šancu nedostal taký Zaha neviem ani ja, ale oni v zákulisí to podľa mňa určite dobre vedia, pretože táto skúsená skupina trénerov zložená z bývalých hráčov vidí tento tím narozdiel od nás na tréningu každý deň. Pozorne sledujú hráčov na hosťovaní ako Powella, Lingarda, či M. Keana. Nový trénerský personál si dobre uvedomuje vážnosť tejto situácie a podľa mňa aj samotný Moyes vie, kde je hlavný problém. Dal šancu všetkým pôvodným hráčom, ale nevyplatilo sa mu to, takže teraz je na rade on, aby ukázal čo s tým urobí. Ak chceme pokračovať v najlepších výsledkoch nielen v Anglicku, ale aj v Európe musíme pokračovať v adaptácii na nové trénerské prvky a moderné herné štýly. Moyes a jeho trénerský tím majú vyhliadnuté možné posily, ale v zimnom prestupovom okne vzhľadom na ich dôležitosť v kluboch a hlavne kvôli blížiacim sa Majstrovstvám sveta vo futbale v Brazílii teraz určite nebudú riskovať zmenu herného prostredia v ktorom sa im darí a vďaka ktorému sa dostanú do nominácie na tento vrcholný šampionát.

Nový manažér chce s istotou priviesť krídelného obrancu, kreatívneho záložníka a technicky zdatného krídelníka. Nikto z fanúšikov nemohol od Moyesa očakávať, že tieto úlohy stihne vybaviť v jeho premiérové mesiace na Old Trafford a postupne sa s vedením zameral na udržanie Wayna Rooneyho a získanie nejakého stredopoliara, keďže Scholes ukončil kariéru a Fletcher bol stále mimo hry. Manchester United sa s novým klubovým vedením na čele s v tomto smere neskúseným nováčikom  Edom Woodwardom márne snažili získať Fabregasa, Khediru, či De Rossiho. V poslednej chvíli už kluby nechceli prísť o svoje opory a Moyes nakoniec, keď už vedenie nesplnilo svoje ciele, priviedol ako záchranu na poslednú chvíľu pre neho dobre známeho Marouane Fellainiho, ktorý mal nastupovať vedľa skúseného Michaela Carricka.

 

Moyesova taktika s Fellainim proti Manchesteru United

Moyesove plány s Fellainim v Manchesteri United

Počkať skončite s tymi predsudkami hneď teraz! Nikto tu netvrdí, že Fellaini prišiel, aby nahradil nenapodobiteľného Paula Scholesa, či sám nejakým spôsbom zmenil Phelanom a Meulensteenom za tie posledné roky stagnujúcu záložnú hru United. Nie, prišiel hlavne pre svoje kvality a skúsenosti z Premier League. Preto, aby jedného dňa nahradil možno už teraz 32-ročného Carricka a zúročil Davidovi Moyesovi jeho investovanú dôveru a takmer 27 miliónov libier. Veď vo vzájomných zápasoch tento Belgičan doslova sám ničil obranu červených diablov, ale zrazu je podľa niektorých fanúšikov neschopný a pre diablov kvalitami nedostačujúci. Je pravda, že svoju kariéru v United nezačal práve najlepšie a jeho vylúčenie vrátane potrebnej operácie  tento smutný fakt ešte viac potvrdili. Moyes-sifikácia Manchesteru United začala bez strachu veľmi rýchlo a výrazne, keďže David si so sebou priniesol aj skúsených trénerov Jimmyho Lumsdena a Steva Rounda, ktorí spoločnými silami v Evertone stavali na zaujímavom systéme 4-1-4-1, ktoré má falošne blízko ku tradičnému rozostaveniu Manchesteru United pred rokom 2001, teda ku taktike 4-4-2. Prečo som napísal falošne? Pretože Moyes a jeho asistenti nechcú v United zachovať Phelanove vízie s tradičným pretaktizovaným anglickým vyčkávacím štýlom 4-4-2. Práve Fellaini v Evertone plnil úlohu veľmi kompaktného stredového záložníka, ktorý si v strede poľa plnil defenzívne úlohy – rozbíjal súperove útoky a zbieral stratené lopty, ale zároveň dokázal za krátku chvílu rýchlo a efektívne preniesť loptu do ofenzívy a založiť rýchly útok podobne ako taký Bastian Schweinsteiger, či ešte lepšie prirovnanie Javi Martinéz v Bayerne Mníchov. Moyes chcel týmto ťahom ušetriť od týchto povinností Wayna Rooneyho, ktorého ako som už vyššie napísal môžeme považovať za totálny motor ofenzívy United. Moyes chcel od Rooneyho, aby sa vrátil na svoje miesto v útoku, síce o niečo stiahnutejší za Robinom Van Persiem, ale Wazzovi táto pozícia stredového centrálneho útočníka chutí podľa jeho slov najviac. Možno aj preto sa nakoniec rozhodol zotrvať na Old Trafford, pretože mu Moyes dal túto šancu a možnosť stať sa opäť obávaným útočníkom a prekonať strelecké rekordy legendárneho Sira Bobbycho Charltona o ktorých Moyes neustále v súvislosti s Rooneym od svojho príchodu na Old Trafford hovorí. Práve Fellaini mal za úlohu v tejto sezóne podľa Moyesa vyplniť nevýraznú hru v zálohe a dodať tímu ten mnou už spomínaný impulz v strede poľa a rovnako lídra záložnej rady. Tieto vízie mali platiť aj za podpory rýchlych krídelných hráčov a táto plánovaná ofenzíva priniesť mnoho gólov, ale vtedy Moyes ešte nepočítal s tak slabým prínosom zo strany niektorých krídelných záložníkov, čo som spomenul a oplakal už v riadkoch napísaných vyššie. Bohužial, toto Moyesovi na začiatok nevyšlo, pretože Fellaini túto úlohu nezvládol a dokonca sa vyradil z hry. Jediným hráčom, ktorý má v tejto sezóne viac kľúčových nahrávok ako Patrice Evra je Wayne Rooney! Síce Evra v niektorých defenzívnych úlohach v tejto sezóne horí, určite má pre hru United obrovský prínos a to nielen na ihrisku, ale aj v kabíne no vzhľadom na jeho vek sa Moyes pomaly rozhliada po hlavne skúsenej náhrade a to v podobe Leightona Bainesa, či Fabia Coentraa.

Je neskutočné a zarážajúce ako sa z hry Manchesteru United vytratilo toľko osobností, aby sa to nakoniec premietlo do takéhoto meradla, že najlepšími rozohrávačmi je krídelný obranca a podhrotový útočník. Aby som pochválil Davida Moyesa tak môžem napísať, že Manchester United mal v minulej sezóne dvanástu najvyššiu percentuálnu úspešnosť v počte kľúčových nahrávok. V tejto sezóne si červení diabli polepšili a posunuli sa na piate miesto v celkovom poradí. Skutočne v minulom roku sa pod všetky úspechy podpísala hlavne fantastická strelecká forma Robina Van Persieho, ktorý aj z tak mála šancí dokázal vystrieľať čo najviac gólov, ktoré v konečnom dôsledku znamenali úspechy. Svoje šance na góly si rovnako podelilo mnoho hráčov širšieho kádru ako napríklad Jonny Evans, Patrice Evra, či Rafael. Ironické, že opäť nie hráči ako Anderson, Young, Nani, či Cleverley, ktorí mali pôvodne naplniť tieto očakávania, ale nestalo sa tak. Rovnako hráči širšieho kádru nenaplnili všetky predpoklady, dôležití hráči sú momentálne mimo hry a tak sa David Moyes dostal pod obrovský mediálny tlak a bez debaty má v tejto chvíli určite tú najťažšiu prácu vo futbale! Samozrejme, že Moyes potrebuje čas, aby napravil a zmenil všetky tie zaváhania, možno nesprávne rozhodnutia a nesplnené vízie predchádzajúcich osobností na trénerských postoch, ale na to všetko potrebuje čas. S tímom sa už zoznámil a ten mu v niektorých prípadoch ukázal, že podaktorí hráči na to asi nemajú, iní o svoju šancu v jeho novom tíme poctivo bojujú. Rooney, Valencia, Welbeck, Chicharito, Kagawa, Evans, Jones, De Gea a niektorí ďaľší. No tá druhá polovica to má v poslednej dobe výrazne nahnuté a to berme do úvahy pokročilý vek u niektorých hráčov. Ferdinand, Vidič, Evra a Carrick. Takže zmeny určite prídu a prídu už po tejto sezóne na to sa môžeme všetci spolahnúť. Ja viem je to teraz veľmi náročné a pre niektorých neznesiteľné, ale to vie aj sám David Moyes. Môžeme ho odpisovať, môžeme nadávať na vedenie, môžeme hovoriť o priemernom Manchesteri United a jednoducho odpisovať tento slávny klub, nič tým nezmeníte, pretože tí hore vedia kam smerujú tento veľkoklub a ako povedal sám Gary Neville, vedenie na čele s Fergusonom a Charltonom podporia Moyesa za každých okolností. Aj v prípade, že by musela nastať viacnásobná hráčska obmena.

 

“Ak si spomínate aj Sir Alex Ferguson dostal svoj čas a priestor, aby sa realizoval vo svojich plánoch. V prvých troch, či štyroch rokoch prežil náročné obdobie, kedy bol vystavený obrovskému tlaku To isté platí teraz u Davida Moyesa, ktorý sa stále učí nové veci v tomto veľkoklube a hlavne sa zoznamuje s novým hráčskym kádrom. Najskôr ich musí dokonale spoznať a oboznámiť sa s kultúrou klubu, aby mohol dosahovať potrebné výsledky. Ak by chcel niekto po tomto nevydarenom úvode sezóny poukázať na jeho vyhadzov, tak potom nemôže zabúdať na jednu dôležitú vec a to je tá, že za Moyesom stojí Sir Bobby Charlton a Sir Alex Ferguson. Vedenie je neustále v kontakte aj s Davidom Gillom, takže David Moyes sa najbližšie roky určite nechystá odísť. Dostal približne tri až štyri roky, aby vybudoval nový víťazný tím podľa jeho predstáv. Všetko chce svoj čas a on ho dostane, podobne ako taký Arsene Wenger v Arsenale, ktorého už posledné sezóny dokonca odpisovali aj vlastní fanúšikovia. S týmto boli oboznámení aj hráči. Inak povedané vedenie je radšej pripravené prečistiť hráčsky káder ako keby mali nechať odísť Davida Moyesa, pretože on svoj čas určite dostane.” naznačil Gary pripravované budúce hráčske zmeny v tíme Davida Moyesa, takže tymito slovami by som pomaly ukončil tento dlhý príspevok. Nechcem to samozrejme ukončiť tým už pomaly pre nás známym, že dajme Davidovi Moyesovi čas, ale hlavne chcem upozorniť na všetky dôležité fakty a skutočnosti, ktoré sa týkajú tejto hernej krízy na Old Trafford. A tieto skutočnosti siahajú až do roku 2009, kedy vedenie na čele s Glazerovcami možno z uspokojenia z veľkých úspechov zaspalo dobu a dostatočne neinvestovalo do nových hráčov, kedy sa pod všetko výrazne podpísal odchod fanúšikmi uznávaného Carlosa Queiroza, pretože potom už pár rokov starší Sir Alex Ferguson nestihol s Phelanom dokončiť svoje všetky pôvodné plány s novým tímom pre budúceho manažéra United. Davidovi Moyesovi tu zanechal hviezdne duo v najlepších rokoch – Rooneyho a Van Persieho. Rovnako výborné základy precíznej obrany v podobe De Geu, Rafaela, Smallinga, Jones a Evansa. A taktiež tu zanechal pár zaujímavých individualít a veľkých profesionálov ako Antonio Valencia, Danny Welbeck, či Chicharito, alebo spomínané talenty Januzaja a Zahu. No pre napodobenenie úspechov z posledných 10 rokov to bude chcieť ešte niečo oveľa viac a to vie aj samotný Moyes.

Tento článok som napísal na základe mojich skúseností a pohľadov siahajú ich do poslednej hernej krízy z rokov 2001 až 2004, kedy som už poctivo sledoval dianie v tomto klube ešte ako aktívny hráč. V tomto špeciálnom príspevku som sa to snažil priblížiť vo všeobecnosti trošku z toho trénerského pohľadu a ostatných okolností v klube, cez majiteľov, investície, až po trénerské a hráčske zmeny v kabíne Manchesteru United. Verím, že tí fanúšikovia, ktorí dlhodobo a pozorne sledujú dianie na Old Trafford sa v tomto článku v mnohých názoroch nájdu a tí ostatní, napadnú ma hlavne niektorí veční negativisti (Touto cestou sa nechcem nikoho dotknúť ani ho nejakým spôsobom uraziť!) ako napríklad Grahf, Mirecek, hajzelcierny, sundin, George Best, andrew, či OT_ToD sa zamyslia do tejto problematiky o niečo viac, o niečo hlbšie a pochopia, že nový manažér nemohol a ani absolútne nemal šancu reagovať na všetky tieto zmeny a problémy okamžite! Každý z nás tu môže po zápase nadávať, hodnotiť a súdiť aktuálnu hernú krízu United na čele s Moyesom, ale náprava ani zmena nepríde hneď a túto zmenu na zodpovednosť dostal práve spomínaný David Moyes.

 

Tento článok je moja reakcia na posledné nevýrazné výkony, je to konštruktívna a objektívna celková kritka na súčasné dianie na Old Trafford. Nielen Vy, ja, ale aj ostatní môžu samozrejme kritizovať to, čo sa momentálne deje v United, ale skúste sa zamyslieť na okolnosti posledných rokov a nie všetko podľa Vás riešiť okamžitým vyhadzovom Davida Moyesa, príchodom İlkay Gündoğana, Marca Reusa, Artura Vidala, či Kokeho. Aj tak v tomto zimnom prestupovom okne týchto hráčov očakávať nemusíme, aj keď samotný manažér si uvedomuje, že potrebuje posilniť, no namiesto nekonečných negatívnych hodnotení a úplnom nezmyselnom odpisovaní Manchesteru United by sme sa spoločne mali pozrieť na veci triezvym a rozumným pohľadom. Manchester United posledné roky o niečo zaostáva za svojimi najväčšími rivalmi nielen v Anglicku, ale aj v Európe, ale za súčasnú hernú krízu nemôže posledný polrok. Týmto netvrdím, že musíme potichu všetci zastávať meno Davida Moyesa to vôbec nie, pretože sám neviem, že či je pre tento klub tým správnym manažérom, ale inú možnosť ako dať mu čas a dôverovať mu nemáme. Už pred sezónou som si uvedomoval ohromný negatívny dopad Fergusonovho odchodu a všetkých týchto zmien. Popravde ani ja som neočakával až takúto hernú, či výsledkovú krízu, no sezóna ešte nie je stratená a stále sa bojuje o celkové umiestnenie v anglickej lige aj v Lige Majstrov. Každý zápas, každá výhra, ale aj prehra je pre mňa veľkým záujmom. Pozorne sledujem všetky kroky vedenia, od rozhodnutí Davida Moyesa až po mnou tak očávané zmeny v taktike a v zostave. Škótsky manažér David Moyes musí nájsť v najbližších mesiacoch mnoho odpovedí na rôzne problémy a ako sám povedal, nič iné vôbec od tohto všetkého neočakával: „Sir Alex prišiel do môjho domu, posadil si ma a povedal mi, že končí. Povedal som mu, že ano raz určite, ale on povedal, že končí hneď po sezóne a mne bez možnosti rozhodnutia povedal, že ja budem jeho nástupcom. Už keď som sem prichádzal, tak som vedel, že to bude veľmi náročné a realita to len dokazuje.“ dodal Moyes.

 

Verím, že Manchester United dokáže v najlbližšom čase v najbližšom roku svojich kritikom a pochybovačom, že aj bez legendárneho Fergusona neustále patrí medzi najväčšie kluby sveta. Každá nová éra a generačná obmena zo sebou prináša neúspechy, pretože žiadne zmeny nie sú dokonalé a neprichádzajú hneď, ale túto vec v Manchesteri United narozdiel od iných klubov ako Real Madrid, Chelsea, či Manchester City vedia pochopiť. Moyes si spoločne s hráčmi musí vyžrať túto nepriaznivú vlnu a negatívnu atmosféru, ktorá sa zakradla na Old Trafford, ale treba veriť v lepšie zajtrajšky a tie určite prídu. Nejakého nezáujmu zo strany amerických majiteľov Glazerovcov sa neobávam a síce hodnota klubu kvôli týmto zlým výsledkom klesla o takmer 220 miliónov libier, plány a vízie nového manažéra určite podporia. Tým som si úplne istý, pretože bývalí hráči a slávne osobnosti vo vedení tohto klubu úpadok Manchesteru United nedovolia a možno budeme jednu sezónu bez trofejí a možno aj dve, oni sú si vedomí toho, že majú na zodpovednosť budúcnosť tohto slávneho klubu, ktorý vždy zakladal na svojich bohatých tradíciach, skúsenostiach a histórii.

 


Pre zobrazenie komentárov sa musíte prihlásiť!