Interview: Alex Büttner – Môj rok v United

6

Alexander Büttner po roku hodnotí prvú sezónu v United a pôsobenie v Holandsku.

 

Takže, aký pocit si prežíval pri preberaní si svojej prvej medajle za United hneď v prvej sezóne – celkom dobrý, myslíme si?

Áno, samozrejme. Myslím si, že moja prvá sezóna sa naozaj vydarila. Celkovo som naskočil do 13 zápasov, preto sa cítim už ako súčasť tímu. Prvých pár mesiacov som sa musel zlepšovať a bolo ťažké žiť tak ďaleko od rodiny a priateľov. Teraz som si to tu práve začal užívať a myslím, že moja prvá sezóna bola fantastická.

 

Sir Alex Ferguson povedal, že si nevynechal jeden jediný tréning v minulej sezóne…

Nikdy na tréningoch nechýbam. Chcem trénovať každý deň a trénovať tvrdo, aby som bol každým dňom lepší. Každý to vidí. Myslím, že sa o to snaží aj zvyšok tímu a ja s nimi.

 

Zvykol si si rýchlo na život v United?

Nejaký čas mi trvalo, aby som sa usadil, pretože som sem prestúpil z menšieho klubu. Vitesse Arnhem je malý holandský klub a pre mňa bol krok z neho do Manchesteru United obrovským posunom. Prvé mesiace som sa len hľadal a až teraz sa začínam cítiť naozaj dobre. Cítim sa tu ako doma. Hrám dobrý futbal a tvrdo trénujem.

 

Ako sa zrodil tvoj prestup? Povrávalo sa, že aj Southampton mal o teba veľký záujem…

Nebol to iba Southampton, ale aj štyri alebo päť iných klubov z Anglicka, Nemecka a Francúzska. Mohol som prestúpiť aj inde, no ak má o vás záujem klub, akým je Manchester United, v takom prípade, aspoň pre mňa, niet nad čím premýšľať, pretože si myslím, že je to jeden z najkrajších klubov na svete. Každý vrátane mňa chce hrať za Manchester United, z toho dôvodu som si ho vybral.

 

Kedy si sa prvýkrát rozprával so Sirom Alexom?

Deň po mojom prestupe. Poznal som ho len z televízie – každý vie, že je to veľká osobnosť a fantastický manažér. To som vedel aj ja. Bol som síce trochu nervózny, keď som sa s ním stretol prvýkrát, no je to skvelý chlap a dobrý tréner. Tešil som sa zo spolupráce s ním.

 

Hrávaš na ľavom kraji obrany, no nie sú ti cudzie útočné výpady…

Predtým som hrával ako útočník. Už pár rokov nastupujem na ľavom kraji obrany a páči sa mi tam. Rozumiem si s Patom [Evrom], ktorý hral na vysokej úrovni veľa rokov. Veľmi mi pomohol v mojej prvej sezóne tu.

 

Aj Patrice hral jeden čas ako krídlo – môže to krajnému obrancovi istým spôsobom pomôcť, keď vie, ako to tam chodí?

Samozrejme. Keď som hral ešte krídlo, zistil som čo útoční hráči neznášajú. Na krídle sa dá útočníkom vypomôcť aj keď postupujete dopredu s loptou. Ako bývalý útočník a teraz ľavý obranca viem, čo krídelníci neznášajú, pretože som bol jedným z nich.

 

To je celkom psychologická vojna medzi krajným obrancom a krídelníkom?

Áno. Väčšina situácii sa odohráva jeden na jedného a vy musíte vyjsť ako víťaz. Krídelník musí predviesť niečo navyše, aby bol vpredu platný, a preto je podľa mňa krajný obranca skvelou pozíciou.

 

Ešte k pozadiu tvojej minulosti: ako mladík si hrával za Ajax – znamenalo to veľa cestovania…?

Keď som hrával za Ajax, každý deň som tam s mojim otcom jazdil [z Arnhemu je to vyše 80+ kilometrov] počas šiestich rokov. Po čase mi povedali, že sa tam musím presťahovať, ale bol som mladý a nechcel som to. Chcel som ostať blízko domova, tak som začal za Vitesse.

 

Pokiaľ vieme, aj tvoj otec bol profesionálny futbalista…

Áno, hrával predtým, ale jeho zmýšľanie nebolo dobré. Hrával pred mnohými rokmi a mohol kopať aj za kluby, akými boli Ajax, Twente a Go Ahead Eagles. No futbal nehral dlho, pretože jeho mentalita nebola správna.

 

Aký mal na teba vplyv?

Úprimne, ak by mi môj otec v takej miere nepomohol, tak by som tu dnes nebol. Moja kariéra je taká, aká je hlavne vďaka nemu, to som už hovoril. Každý deň ma vozil na tréningy. Pomohol mi, lebo vedel, aké chyby urobil on v jeho futbalových rokoch. Myslím si, že má veľkú zásluhu na mojej kariére. Teraz je, samozrejme, hrdý.

 

To znamená, že musel byť kritický na tvoje výkony v mládežníckych rokoch. Malo to pozitívny dopad?

Keď som hral dobre, tak mi vyčítal veci, ktoré som urobil zle. Myslím si, že to je dobre. Mal som spoluhráčov, ktorých rodičia iba chválili, že dobre hrali a predviedli dobré veci. Nikdy sa nepoučili zo svojich chýb. To, čo robil môj otec, mi dozaista pomohlo v odstraňovaní mojich chýb. A keď sa mi podarilo streliť tri či štyri góly, jeho to nezaujímalo. Povedal by mi len: ‘Toto si urobil zle, tamto si urobil zle’. Dosť mi to pomohlo.

 

Pochádzaš z ťažkých podmienok?

Áno, to je pravda [Kleintjeskamp, mimo Arnhemu]. Je to ťažké miesto pre život, hoci je pekné a môj otec na mňa vždy dával pozor. Ak by som vyviedol niečo zlé, vždy by ma prišiel skontrolovať. Trávil som však veľa času na ulici. Skoro každý deň som s kamarátmi hral futbal na ulici a zabávali sme sa. Vždy si našiel čas, aby ma skontroloval a myslím, že to bolo iba dobre.

 

Aký bol futbal na ulici?

Hral som proti mojim bratom a kamarátom. Boli to veľkí chalani a keby ste ich videli dnes, tak majú všetci okolo dvoch metrov. Mám pocit, že to ma urobilo silnejším. Nechcel som s nimi prehrávať na ulici. Vždy sme hrávali buď na ihrisku, alebo na ulici, kde sme si postavili kameň takto [naznačil nohou] a niekto musel trafiť kameň tak, aby nespadol, inak musel niekto z kola von. O loptu preto bola bitka a nikto nechcel prehrať.

 

S bratom ste si blízki, zdieľate dokonca jeden účet na Twitteri…

Áno máme spoločný účet s mojim bratom. Bratia Büttnerovci. To preto, že chce byť na Twitteri aj on, aj ja, tak sme si spravili jeden a jemu sa to páči.

 

Fanúšikovia si cenia tvoju povahu – vedel si vôbec, že v zápase proti Sunderlandu si ťa zvolili za muža zápasu?

Samozrejme. Nikdy predtým som nehral v Sunderlande a mal som dobrý pocit, že môžem hrať na takom veľkom štadióne. Je fajn, že ma fanúšikovia majú radi, ale ja chcem stále bojovať. Chcem vyhrať každý jeden zápas a myslím, že to je správna povaha.

 

Proti Wiganu to bol teda debut…

Bolo to krásne. Aj proti Sunderlandu som mohol dať gól, no nemal som šťastie. Ale mojou prvoradou úlohou je defenzíva a myslím, že si v nej už počínam celkom dobre. Minulú sezónu som sa veľa naučil.

 

Avšak, krajný obranca v dnešnom futbale musí vedieť aj zaútočiť…

Niekedy sa musím porozprávať s Patom, pretože ihrisko na Old Trafford je ako hangár. Je obrovské! My krajní musíme byť silní, musíme na jednej strane vedieť pomôcť útočníkom, ale aj sa rýchlo vrátiť naspäť. Veľmi mi pomohol v minulej sezóne. Veľa sa so mnou o tom rozpráva, čo je od neho dobre.

 

Na Old Trafford si hral už aj za tím do 21 rokov. Teší ťa, že máš skúsenosti s futbalom aj na tejto úrovni?

Samozrejme. Je to kvôli kondícii a jej udržaniu. Som veľmi šťastný z toho, ako dopadla moja prvá sezóna. 13 štartov je z môjho pohľadu dobré číslo.

 

Už skôr si prehlásil, že chceš ostať trpezlivý. Bol to podľa teba správny prístup?

Viem, že tu hrá Patrice, ktorý dostáva väčšinu priestoru. Uvedomujem si to a viem, že som tu pre budúcnosť. Je to v pohode. Ak odohrám v tejto sezóne 12, 13 zápasov, budem šťastný.

 

Na záver, myslíš, že pozvánka do reprezentácie Holandska sa už blíži?

Áno, dúfam, že sa blíži. Musím ostať pokojný. Ak môžem hrať tu, môžem hrať aj tam. Ostávam trpezlivý pri slovách, že mám byť budúcnosťou. Doma ma samozrejme sledujú a hádam sa mi to v blízkej dobe podarí.

 

Zdroj: manutd.com

ZDIEĽAŤ
Predchádzajúci článokLingard chce napodobniť legendárnu class of 1992
Ďalší článokMoyes je z Kagawy nadšený
Asso
Mám 25 rokov a pracujem v Bratislave. Manchesteru United fandím zhruba od roku 2000, kedy som si prvýkrát zahral počítačovú hru FIFA 2001 a v nej ma zaujal práve tím Manchesteru United na čele s obľúbencom publika - Davidom Beckhamom. Červeným diablom som neprestal fandiť ani po jeho odchode z klubu.


Pre zobrazenie komentárov sa musíte prihlásiť!