Devilpage.cz / sk – Fanúšikovské stránky najväčšieho futbalového klubu na svete – MUFC
Redaktorské správy

Predstavujeme: David Moyes

Napriek tomu, že sa David Moyes oficiálne funkcie ešte neujal, čo to už o ňom popísané bolo. Poďme si však bližšie predstaviť nového manažéra, ktorý od novej sezóny povedie náš milovaný Manchester United.

 

DM

 

Celým menom David William Moyes sa narodil 25.4.1963 v Bearsdene, na predmestí Glasgowa. Moyes si vyčlenil čas na svoju trénerskú kariéru už vo veľmi skorom veku. Ako 22-ročný získal svoj prvý trénerský certifikát a bola to predzvesť toho, že mal jasno v tom, čo chce po ukončení hráčskej kariéry robiť. Spomínajúc na svoje detstvo, Moyes hovorí: „Museli ste sa o seba vedieť postarať a to neznamenalo, že ste museli byť bitkár, či bojovník. Možno stačilo neklásť si servítku pred ústa, alebo byť rýchly bežec.“ Futbal bol dokonalý chodník, po ktorom sa David mohol uberať – mal tú správnu vášeň a neoblomné odhodlanie viesť život športovca. Rovnako mal v sebe aj úprimný hlad po dosiahnutí niečoho veľkého, čo zdedil po svojom otcovi. Jeho bývalý tréner, Jimmy Wood, ho označil za vždy milého a slušného, či zdvorilého. Neoplýval výrazným talentom, ani nepatril medzi najlepších na ihrisku. Všetko však oplácal svojou poctivou drinou a odhodlaním. David Moyes patrí medzi veriacich ľudí, čo sa významne prejavuje aj v jeho pracovnom živote. Podľa mnohých je jeden z tých tichších ľudí, no o to viac je však dobrý spoločník a vždy mu záleží na svojich hráčoch, a to aj po ľudskej stránke. To taktiež pramení z jeho kresťanskej viery. Podľa Martina Bakera, ktorý pracoval na jeho biografií, je Moyes prirodzený vodca. Napríklad záložník Evertonu, Marouane Fellaini, sa na jeho adresu vyjadril, že práve David Moyes má najväčšiu zásluhu na tom, v akého hráča vyrástol.

 

Jeho profesionálna hráčska dráha začala v škótskom Celticu Glasgow. Debutoval 15.8.1981 a vo svojej premiérovej sezóne na pozícií obrancu dokázal odohrať 24 zápasov a so Celticom získal majstrovský titul. Potom sa však sťahoval do Cambridge United a predtým, než zakotvil v anglickom Preston North End, kde ukončil hráčsku kariéru a zároveň odštartoval tú trénerskú, prešiel ešte klubmi ako Bristol City, Shrewsbury Town, Dunfermline Athletic a Hamilton Academicals. Najviac štartov a zároveň aj gólov si pripísal počas pôsobenia v Dunfermline, keď v 105 zápasoch dokázal 13-krát skórovať. Všetko podstatné sa začalo odohrávať v roku 1998. David Moyes prebral vo veku 34 rokov trénerskú taktovku Prestonu po Garym Petersovi. Už počas svojej hráčskej kariéry sa Moyes na tento moment vždy poctivo pripravoval. Od trénerov, pod ktorými hrával, si zhromažďoval poznámky, zapisoval si rôzne tréningové metódy a taktiky. Svoju prácu bral nadovšetko vážne a s Prestonom sa mu podarilo odvrátiť hrozbu zostupu a začal budovať koncepciu nového herného systému. Od tej doby začal byť Preston na vzostupe, čoho výsledkom boli play-off boje, kde sa však ešte Prestonu uspieť nepodarilo, nakoľko ich vyradil Gillingham. Prvá celá sezóna pod vedením mladého Moyesa však naznačovala, že klub sa uberá správnym smerom. O rok neskôr sa však už Preston stal víťazom vtedajšej Third Division (súčasná League 1) a Moyesova práca tak priniesla prvé ovocie. Preston North End sa tak po takmer dvoch dekádach znovu ocitol v druhej najvyššej anglickej súťaži. Pod vedením Moyesa mali v novej sezóne na dosah ešte väčší úspech. Bez výrazných zmien v zostave to dotiahli až do finále play-off, kde ich však zastavil Bolton Wanderers a Prestonu len tak o vlások ušla miestenka zaručujúca miesto medzi elitou. Moyesov odchod do väčšieho klubu tak bola v tej dobe len otázka času. O jeho služby sa zaujímali Middlesbrough, Southampton a West Ham United. Davidove kroky však smerovali do Evertonu. Mesiac po vypadnutí v spomínanom play-off ešte Moyes podpísal s Prestonom 5-ročný kontrakt, no v marci (březnu) 2002 sa na Goodison Parku rozhodli vyhodiť Moyesovho krajana Waltera Smitha a Moyes po ňom prevzal miesto pri prvom tíme. Bilancia, ktorú zaznamenal v Prestone, bola úctyhodná – 243 zápasov, 113 výhier, 67 remíz a 63 prehier. Nebol to však rozhodujúci faktor, vďaka ktorému si Everton upísal služby škótskeho kormidelníka. To najlepšie sa skrývalo pod Moyesovou schopnosťou viesť klub aj so zväzujúcim rozpočtom. Najmä spôsob, ktorým dokázal prebudiť Preston a dotiahnuť to s nimi za krátky čas pomerne ďaleko. Everton videl v Davidovi nesmierny potenciál. Na tlačovej konferencií, kde Everton predstavil Moyesa, sa vyjadril nasledovne: „Je to fantastická príležitosť, niečo, o čom som vždy sníval.“

 

DMPNE

 

Po prevzatí Evertonu ho však čakala neľahká úloha. Klub čelil reálnej hrozbe zostupu. Čo sa však podarilo Moyesovi v Prestone, dokázal opäť aj v novom pôsobisku. Zachránil Everton od zostupu a umiestnili sa na 15.mieste. Pred novou, prvou oficiálne celou sezónou na lavičke, podpísal Moyes hneď niekoľko dôležitých hráčov – brankára Wrighta, obrancu Yoba a hráčske rady opustilo pár starších hráčov, napríklad bývalý hráč United – Jesper Blomqvist, ktorý doplácal na zranenia. Everton zakončil sezónu na siedmom mieste a Moyes si prvýkrát v kariére vyslúžil ocenenie „LMA Manager of the Year“, a teda trofej pre najlepšieho manažéra sezóny. Obrovskou smolou však bolo, že Evertonu o vlások unikla miestenka vo vtedajšom Pohári UEFA (dnešná Európska liga). V nasledujúcej sezóne sa očakávali podobné výsledky, pričom Moyes znovu podpísal pár dobrých hráčov. Klub posilnili Kilbane, McFadden, či Nigel Martyn. Opak však bol pravdou a Everton sa zmietal v obrovskej kríze. Počas tejto sezóny sa dokonca vyskytol menší škandál, keď na tréningu došlo k potyčke medzi Moyesom a Duncanom Fergusonom. Celá situácia vypovedala o zlej sezóne a Everton sa len tesne vyhol zostupu z Premier League. Počas leta 2004 sa udialo niekoľko zásadných vecí. Napriek zmätkom okolo veľmi zlej formy Evertonu v nedávno skončenej sezóne sa Moyesovi podarilo podpísať hráčov ako Tim Cahill, či Marcus Bent. Najmä  Cahill je dodnes považovaný za jeden z najlepších nákupov Moyesa, nakoľko sa mu vo svojej prvej sezóne na Goodison Parku podarilo streliť úctyhodných 15 gólov. Klub opustilo pár hráčov, a ako istotne vieme, jedným z nich bol aj mladý Wayne Rooney. Nejaký čas po tomto prestupe Daily Mail zverejnil úryvky z Rooneyho biografie, podľa ktorých Moyes vyslovene donútil Rooneyho k odchodu z Evertonu, za čo Moyes žaloval ako Rooneyho, tak aj vydavateľstvo jeho biografie. Dôvod bol jasný – urážka na cti. Celá vec sa vyriešila mimosúdnou dohodou, Rooney sa musel za svoj výrok ospravedlniť a zaplatiť odškodné. Moyes všetky peniaze venoval nadácií bývalých hráčov Evertonu.

 

Nemá zmysel sa podrobne venovať úplne celej historií Evertonu pod vedením Moyesa, pár faktov však stojí za zmienku. Práve v sezóne 2004/2005 doviedol David svoje mužstvo až na konečnú štvrtú priečku, čo znamenalo, že Everton sa tak v novej sezóne pozrel do predkola Ligy majstrov. Moyes si za túto sezónu vyslúžil svoje druhé ocecenie pre manažéra roka a postupne tak budoval Everton až do podoby, v ktorej ho poznáme aj v súčasnosti. Za malý obnos peňazí dokázal podpisovať solídnych hráčov. Mená ako Phil Neville, Mikel Arteta, Andrew Johnson, Joleon Lescott, Tim Howard, Steven Pienaar, Phil Jagielka, Leighton Baines, Louis Saha, či Marouane Fellaini, ktorý je dodnes zrejme najdrahšou posilou Evertonu. Všetci títo hráči pomáhali Moyesovi budovať reputáciu nadpriemerného celku Premier League. V sezóne 2005/06 sa síce ešte Everton kvôli nevydarenému úvodu sezóny umiestnil až na 11.mieste, no potom si už Moyes a jeho družina držali konzistenciu svojich výkonov, čoho výsledkom boli fantastické umiestnenia v silnej konkurencií. Everton sa pravidelne začal umiestňovať medzi 5.-8. miestom v tabuľke Premier League a je nespochybniteľné, že veľkú zásluhu na tom má práve David Moyes. Svoje úspechy postavil na silnej tímovej hre, tvrdej práci a poctivej defenzíve.

 

Medzi všeobecne silné stránky Davida Moyesa patrí rozhodne schopnosť precízne myslieť. Je to veľký stratég a poctivý manažér. Od svojich hráčov vyžaduje maximálnú fyzickú pripravenosť, výkon siahajúci až na dno svojich možností. Takisto je pre neho dôležitá aj oddanosť jeho hráčov. Prísna disciplína, ktorú vyžaduje a neštíti sa potrestať kohokoľvek, kto sa vyjadruje pre médiá bez povolenia, alebo kto poruší akékoľvek tímové pravidlo – čo i len to najmenšie v hierarchii. Je preto predpoklad, že v tomto trende bude pokračovať aj u nás a ihneď po príchode a prevzatí funkcie manažéra United zrejme hráčom striktne vysvetlí, za akých podmienok bude na našej lavičke šéfovať. Ďalšiu silnú stránku – schopnosť pracovať s nízkym rozpočtom, snáď už ani netreba spomínať. U nás však už zrejme nebude pociťovať až také obmedzovanie, a preto bude zaujímavé sledovať, ako si Moyes počne s niekoľkonásobne vyšším rozpočtom.

 

Medzi slabšie stránky niektorí považujú Moyesovu výbušnosť, či dokonca prílišnú lojalitu ku svojim obľúbeným hráčom. Niečo podobné mnohí kritizovali aj pri Sirovi Alexovi, no jedno ostáva jasné. S príchodom Davida Moyesa si každý buduje svoju povesť od začiatku, všetci začínajú s čistým štítom. Je predpoklad, že Moyes dá na turné šancu čo najširšiemu okruhu hráčov a napriek mnohým špekuláciam o odchodoch hráčov ako Nani, Anderson či Rooney si spomínaných hráčov podrží a dá im šancu ukázať všetko, čo v nich je.

 

Kariérne maximum: Štvrté miesto s Everton po sezóne, v ktorej bojoval spočiatku o udržanie.

 

Kariérne sklamanie: Vyradenie Villarealom v predkole Ligy Majstrov. Treba však dodať, že Villareal bol vtedy vo famóznej forme, v základnej skupine ich nedokázali poraziť ani hráči Manchesteru a Villareal to napokon dotiahol až do semifinále.

 

Taktika: Obľuboval rozostavenie 4-5-1 založené na precíznej tímovej hre. S príchodom do United sa mu však otvárajú mnohé možnosti, a preto bude nanajvýš zaujímavé, čo s našim mužstvom dokáže vymyslieť.

 

 

Názor dlhoročného fanúšika Evertonu na osobu Davida Moyesa: 

 

„My Evertonians sme si zvykli brať mnohé veci ako samozrejmosť. Brali sme ako samozrejmosť, že budeme usilovať o miestenky v európskych pohároch, aj keď kluby približne s rovnakým rozpočtom ako je ten náš, o niekoľko priečok za nami výrazne zaostávali. Samozrejmosťou pre nás bolo, že do väčšiny zápasov idú naši hráči podať po fyzickej stránke veľmi náročný výkon, aj keď hráči v kluboch, ktoré sa bodovo nachádzali v blízkosti nás, za to dostávali o poznanie vyššie platy. A za samozrejmosť sme považovali aj to, že každé leto odíde nanajvýš jeden náš špičkový hráč za veľké peniaze, z ktorých malá časť pôjde na splatenie dlhu a zvyšok sa vhodne investuje do posilnenia kádra. Takýchto samozrejmostí bolo viacero, lenže po odchode Davida Moyesa sa rozplynuli a už len zopár z nás musí pochopiť, že ich viac niet.

 

Ako osobnosť bol vždy dominantný – rád robí veci po svojom, ale uznáva aj dohodu. Pri tomto sa mi vybaví jeho posledný asistent Steve Round, ktorého viacerí považovali skôr za takého „yesmana“, ktorý podľa viacerých fans len skákal, ako náš lodivod pískal a absolútne nikto si ho nevedel predstaviť ako náhradu za neho. Doterajšie dianie na Old Trafforde po menovaní Moyesa nasvedčuje tomu, že v tomto svojom trende bude pokračovať, aspoň podľa mojich info si berie so sebou Rounda a k nejakým čistkám v rámci Fergusonovho personálu už došlo. Moyes požaduje, aby všetci v klube boli zapálení pre jeho víziu a koncepciu, kladie enormný dôraz na vzájomný súlad nielen v rámci realizačného tímu, ale vôbec celej klubovej politiky na čele s vedením. Váži si hráčov a tí si zároveň vážia jeho. Staval na osobnostiach, na pracovitých a poctivých hráčoch, ktorým v niektorých prípadoch dáva prednosť, aj keď ich futbalovosťou prerastá niekto iný z kádra (takými boli napríklad Neville, Hibbert či Cahill, ktorí rozhodne technicky neexcelovali, ale odmakali si svoje a pre úspech boli kľúčoví).

 

Ďalšou jeho vlastnosťou, ktorú by som mohol spomenúť, je pedantnosť, ktorá sa prejavovala aj vo fyzicky náročných tréningoch (deň pred zápasom však bývali odľahčené), zameraných však aj takticky, hlavne na pozičnú hru a „pressing“, ktoré boli kľúčom ku všetkým našim víťazstvám nad kvalitou vyspelejšími mužstvami. K tomu však musím konštatovať, že naša hra bola v tomto smere celkom predvídateľná a kto sa na to dobre pripravil a zaútočil rovnakou zbraňou (tiež nám neúnavne bral priestor a čas, keď sme boli pri lopte), tak sme sa len ťažko na niečo zmohli. Pri našich možnostiach to však bola tá najoverenejšia a najlepšia možná taktika, pri iných podmienkach (aké rozhodne bude na Old Trafforde mať) by to možno lepšie takticky prepracoval a skúšal viacero alternatív.

 

Jeho schopnosť rozhodovania v stiesnených podmienkach sa najlepšie osvedčila na prestupovom trhu, v čom mu pomohol aj dobre zostavený skautský tím, s ktorým intenzívne spolupracoval. Len tak zo zvedavosti som si prepočítal cenu, za ktorú priviedol 11 hráčov, z ktorých by sa dala postaviť dosť slušná zostava (aj keď bez pravého útočníka, no môžete si tam napríklad doplniť Sahu, ktorý prišiel zadarmo): Howard, Neville, Jagielka, Lescott, Baines, Coleman, Gravesen, Gibson, Pienaar, Arteta, Cahill. Výsledná suma je 33 miliónov libier. Lacnejšie než Andy Carroll, či Fernando Torres. Štyria až šiesti hráči z týchto menovaných by podľa mňa bez problémov mohli pravidelne nastupovať v tíme hrajúcom Ligu Majstrov, a to bez toho, že by boli slabým článkom mužstva. Samozrejme, bývali časy, keď prestupové čiastky boli o niečo nižšie, ale predsa len pre malé porovnanie – Newcastle si za svoju súčasnú základnú zostavu zaplatilo približne okolo 50 miliónov, Sunderland 40 (ani jedna z nich nie je podľa mňa kvalitnejšia než táto imaginárna evertonská). Avšak ešte viac vypovedajúcim číslom je, že Everton od roku 2002 v priemere minul na jedno prestupové obdobie zhruba 850 000 libier (zarátané sú pochopiteľne aj predaje). Pomer cena/výkon hovorí jasne kladným číslom pre Moyesa. Každý je určite zvedavý ako naloží s podstatne vyšším rozpočtom, ale som presvedčený, že určite to nebudú žiadne šarády a lá Liverpool, či šialenstvá blízke tomu. Dva najdrahšie Škótove prestupy, Fellaini a Yakubu, určite splatili svoju sumu. Z finančného hľadiska by som videl len tri vyložené prepadáky, a to Andy van der Meyde, Diniyar Bilyaletdinov a James Beattie. Mali potenciál sa uplatniť, ale z rozličných dôvodov sa tak nestalo.

 

Náš bývalý boss tiež rád staval na lojalite hráčov a stabilite kádru. Jednak po svojom príchode si držal a nasadzoval kvalitných a skúsených hráčov, ktorých už v kádri mal (Unsworth, Weir, Stubbs, Steve Watson, Duncan Ferguson), preto sa dá očakávať, že bude chcieť v prvom rade čo najlepšie naložiť s aktuálne dostupným kádrom v Man United a zmeny bude robiť len postupne a s citom. Každý hráč, ktorý posadil na lavičku predtým stáleho člena základnej zostavy, si to musel zaslúžiť a bohužiaľ, v niektorých prípadoch však boli hráči preťažovaní, a to hlavne keď už dávno mohol hrať namiesto nich niekto, kto čakal na svoju šancu a zaslúžil si ju.

 

Nebudem konkrétne menovať, ale viacero bývalých i súčasných hráčov sa vyjadrilo tak, že vzťahy medzi hráčmi v Evertone sú najlepšie spomedzi všetkých tímov, kde kedy pôsobili. Navonok sa síce každý klub chce prezentovať idylicky ako jedna veľká rodina, pričom zrejme sa tým často len prikrášľuje skutočnosť, a aj keď môj úsudok je zaujatý, som presvedčený, že Everton je v tomto skôr výnimka. Obraz hry v zápasoch to vždy potvrdzoval, pri hojnom počte absencií sa neraz vedeli hráči vybičovať k lepším výkonom, než pri plnej početnosti. Uvidíme, akého tímového ducha sa mu podarí vytvoriť vo veľkoklube, akým je Manchester United, pričom práve tam má k tomu lepšie predpoklady než by mal v Chelsea, City, či Arsenale.

 

Pokiaľ ide o jeho slabšie stránky, musím hneď spomenúť prílišnú opatrnosť a konvenčnosť. Viacerých z nás frustrovali stereotypné a nenápadité zostavy, v ktorých podľa predvádzanej hry už bolo treba niečo zmeniť, ale nestalo sa tak. Rovnako tomu zvyklo byť aj pri striedaniach. Síce po čase napokon zvyklo Moyesovi „trknúť“ v hlave, ale zakaždým to trvalo. Takisto mňa iritovali niektoré jeho zlozvyky, napríklad vždy musel nastúpiť v strede obrany aspoň jeden vysoký hráč, postaviť Jagielku a Heintigu vedľa seba sa veľmi zdráhal. Kvôli tomu počas niekoľkých mesiacov nastupoval Distin, aj keď očividne nemal formu (hoci ho hodnotím ako skvelého obrancu, lenže proste keď hráč nemá formu, treba ho posadiť). Čo ešte viac prekážalo, bola absencia klasických krídelníkov. Na krídlach často nastupovali pod Moyesom takýto hráči – Osman, Pienaar, Arteta, McFadden, Naismith, Anichebe, Simon Davies, Coleman, Kilbane. Poslední dvaja menovaní síce mali svojou hrou pomerne blízko ku krídelným hráčom, ale ani ich by som nepovažoval za typické krídla (o ostatných ani nemusí byť reč). Zámerne som nespomenul Landona Donovana, ktorý sa mne na tomto poste najviac pozdával (aspoň z tých, čo si viem vybaviť). Krídelnú hru často obstarávali viac krajní obrancovia, čo však ale malo za následok, že naša hra bola viac predvídateľná. Taký Baines podľa mňa mohol mať ešte lepšiu sezónu, keby pred ním nenastupoval Pienaar, ktorý sa buď ťahal s loptou do stredu ihriska, alebo sa snažil uvoľniť práve Bainesa. V United bude mať Moyes k dispozícii Younga, Valenciu a Naniho, čo sú hneď traja špičkoví krídelní hráči a nedovolím si vôbec predpokladať, ako sa naloží s ich potenciálom, či aké zostavy možno očakávať.

 

Najzarytejší Moyesovi odporcovia (áno, sú aj takí, ale čoskoro budú ľutovať svoj postoj) mu vyčítali hru na jedného útočníka, bez ktorej si len ťažko Everton za posledných 11 rokov predstaviť. Musím v tomto prípade s kritikou súhlasiť. Dôsledkom totiž je, že najviac ligových gólov v jednej sezóne dal Yakubu (07/08), a to bolo len 15. Inak bežne naši najlepší strelci mali na konte tak 10 či 11 gólov a len ťažko ma niekto presvedčí, že Johnson, Yakubu alebo aj Saha by za sezónu nedali viac ako tých 15, keby nemuseli vpredu sami bojovať o lopty. Našťastie tu vždy bol Cahill, malý zastrčený „parchant“, ktorý vždy vedel zaskočiť súpera. Stále ale platí, že vzhľadom k svojmu umiestneniu sme vždy mali na konte málo strelených gólov a vôbec to tak nemuselo byť.

 

S Moyesovou veľkou opatrnosťou súvisí aj posledný zlozvyk, ktorý spomeniem, a to je uchyľovanie sa k defenzívnej taktike v najvypätejších zápasoch, čo boli hlavne tie oproti veľkým súperom. Nie vždy, ale pokiaľ sa nehralo na Goodison Parku, tak bol na to veľký spoľah. Everton skoro nikdy nevybehol na silnejšieho súpera so zdrvujúcimi útokmi, skôr sa mu postupne zažral pod kožu tvrdou a rýchlou hrou, počkal si na svoj moment a skóroval (teda aspoň vtedy, keď to vychádzalo). Veľmi dobre bolo vidieť túto opatrnosť vo všetkých troch zápasoch vo Wembley, ktoré tam Moyes so svojim mužstvom odohral (Man United a Liverpool v semi-finále FA Cupu, Chelsea vo finále). Len v jednom z nich to vyšlo, aj to až v penaltovom rozstrele, inak to však bol „prúser jak tráky“, lebo hre úplne chýbalo presné bránenie (o ostatnom nehovoriac). Práve to je Moyesova najväčšia chybička krásy – ešte nič nevyhral a môže si za to tak trochu aj sám, lebo príležitosti mal. Mohol hrať Champions League, lenže nestalo sa tak (s prispením pána Collinu). Mohol vyhrať FA Cup, lenže jeho zverenci sa uspokojili s gólom v prvej minúte zápasu. Mohol postúpiť aspoň do štvrťfinále Europa League, lenže veľa šancí proti Fiorentine ostalo nepremenených a penalty sme nezvládli. Žiadne ťaženie, žiaľ, nebolo dotiahnuté tam, kde sme si to želali.

 

Čo sa týka jeho práce s mladými hráčmi, ťažko pre ňu nájsť jednoznačné hodnotenie. Dovolil by som si to ale vyjadriť slovom „nedotiahnutá“. Nepochybne tam boli záblesky, tým najväčším bol Rooney, aj keď to bol priam blesk z jasného neba, ktorý nebolo treba obzvlášť privolávať. Druhým najväčším bol Jack Rodwell, ktorého podobne ako Dana Goslinga, či Jamesa Vaughana zbrzdili zranenia a žiaľ ani jeden z nich to nedotiahol tam, kam sa pôvodne predpokladalo. Každý z nich mal svoje svetlé momenty a žiaľ pre ich zdravotné patálie nemám žiadne vysvetlenie. Ťažko za to ale viniť Moyesa (hádam jeho tréningy nie sú až tak náročné). Osobne patrím k tým, ktorí si myslia, že do A-tímu už v pohode mohol zapracovať Rossa Barkleyho a Shanea Duffyho, ale stále na niečo vyčkával.

 

Je treba podotknúť, že na každej z negatívnych stránok Moyesa, ktoré som tu uviedol, mali významný podiel obmedzené možnosti kádra a financií, takže bol obvykle nútený vybrať si menšie zlo, čo je zakaždým nevďačná a náročná úloha, s ktorou sa vo všeobecnosti z môjho pohľadu vedel popasovať lepšie než 90% manažérov. Bol doslova odsúdený na sizyfovskú robotu, lebo vedel, že si musí vystačiť s minimálnymi výdavkami na to, aby klub posúval vpred a zároveň musel počítať s tým, že ostatní sa tiež posúvajú a zapotia sa pritom podstatne menej. Za túto drinu však vyžadoval plnú dôveru vedenia a tú vždy mal. Na novom pracovisku bude mať značne odlišnú klímu a ja osobne som viac než len zvedavý na to, ako si s tým všetkým poradí. Púšťať sa do jednoznačných predpovedí by bolo predčasné, naisto viem len to, že si Moyes zaslúži čas, aspoň 2-3 sezóny (pokiaľ by niektorá z nich nebola vyloženým prepadákom)“. 

 

Za túto rozsiahlu analýzu patrí veľká vďaka príležitostnému redaktorovi premierleague.cz – TheRoyalBlue

 

Moyesrozlucka

 

10 faktov o Davidovi Moyesovi

 

1. Otec Sira Alexa Fergusona pracoval ako lodný staviteľ v Govane. Otec Davida Moyesa pracoval v rovnakej spoločnosti ako projektant.

 

2. Ako chlapec hral Ferguson za mládežnícky tím, ktorý bol vedený Moyesovým otcom. Obaja sú bývalí hráči Glasgowského Drumchapel Amateurs FC.

 

3. V roku 2008 Moyes úspešne žaloval Rooneyho a vydavateľstvo HarperCollins za úražku na cti, ktoré sa ocitli v Rooneyho autobiografii.

 

4. V roku 2001 sa Moyes zaplietol do niečoho, čo sa nazýva „barová bitka“, a to s jeho brankárom, Tepim Moilanenom, po mizerných výsledkoch Prestonu v prípravných zápasoch.

 

5. Moyes sa už v roku 1998 mohol stať asistentom Sira Alexa. Voľba však vtedy padla nakoniec na Steva McClarena.

 

6. Napriek 10. najvyššiemu rozpočtu na platy hráčov, Everton skončil ôsmy, alebo vyššie každú sezónu od roku 2007.

 

7. Fergusonov odchod do dôchodku znamená, že Moyes je v súčasnosti druhý najdlhšie slúžiaci manažér v PL, hneď za Wengerom.

 

8. Moyes je spoluvlastník dostihového koňa, ktorý sa volá Desert Cry.

 

9. David je zástancom labouristickej strany a podporoval Andyho Burnhamha pri voľbách o vedenie strany v roku 2010.

 

10. Je ženatý s manželkou Pamelou a majú dve deti – Davida a Lauren.

 

 

moyespamela

 

V súvislosti s príchodom Davida Moyesa sa však vynára nejedna otázka. Budeme veľmi radi, keď k nasledujúcim otázkam vyjadríte svoj názor v diskusii:

 

1. Kto opustí United?

 

Áno, síce som vyššie spomenul, že je predpoklad – a to ten, že šancu pod Moyesom dostanú všetci. Podľa mnohých je však v kádri United pretlak a o odchodoch niektorých hráčov sa intenzívne špekuluje.

 

Jedným z nich je Luis Nani. Jeho zmluva má síce platnosť až do 30.06.2014, Nani sa však doteraz na novej zmluve s klubom nedohodol, a to aj napriek nespočetným rokovaniam. Vedenie sa zdráha pristúpiť na Naniho podmienky a jeho výkony v poslednej dobe boli ako na hojdačke. Pre mnohých je to však stále jeden z rozdielových hráčov United a spomedzi krídiel patrí k tomu najlepšiemu čo máme k dispozícií. David Moyes sa bude musieť veľmi rýchlo zaoberať aj touto otázkou. Bude chcieť predĺžiť Nanimu kontrakt, alebo sa ho pokúsi predať a získať za neho nejaké peniaze? Nedávno sa o neho zaujímal Galatasaray, ale ten prišiel doslova so smiešnou ponukou, a tak sa z celého transferu napokon nič nekonalo. Náhradou za Naniho však môže byť Zaha, ktorý sa rovnako ako Moyes od 1. júla pripojí k United.

 

Veľa sa hovorí aj o ďalších krídlach – Ashley Young a Antonio Valencia. Obaja sa potýkali s nie príliš oslnivou formou, Younga navyše brzdia aj nespočetné zranenia. V prípade, že by Moyes začal preferovať napríklad rozostavenie „diamant“, teda 4-1-2-1-2, stali by sa krídla teoreticky nepotrebné, resp. boli by málo využívané.

 

Mnohí volajú aj po odchode Andersona, ktorého takisto dosť brzdia zranenia a kolísavá forma. Kto však United sleduje poctivo, vie, že Anderson dokáže byť špičkovým stredopoliarom, ktorý hrá priamočiaro, rýchlo a jeho kolmice za obranu súpera vedia obrancom súpera nahnať strach. Navyše, o žiadnych konkrétnych ponukách za tohto Brazílčana sa vôbec nehovorí. Avšak pred každou sezónou sa hovorí o tom, že Anderson by ešte mal dostať šancu.

 

Ďalšou otázkou je, či bude Anders Lindegaard ochotný aj naďalej akceptovať pozíciu dvojky. Podľa mnohých by si pozíciu dvojky zaslúžil aj Ben Amos, a tak sa otvára možnosť speňažiť odchod dánskeho brankára.

 

Ako to vidíte vy?

 

2. Je Rooneyho budúcnosť na Old Trafforde?

 

Nerád by som sa k tejto téme opätovne vyjadroval, lebo na margo Rooneyho tu prebehla nejedna diskusia a bol napísaný nejeden článok. Jedno je však isté, David Moyes bude musieť vyriešiť aj túto záležitosť. Možnosti sú nasledovné:

 

Rooney klub neopustí, no bude musieť bojovať o svoje miesto v základe. V útoku hviezdil Van Persie a všetci volajú po zaraďovaní Chicharita do základnej zostavy. Ak by mal Rooney nastupovať ako podhrotový hráč, alebo ofenzívny záložník, má konkurenciu v podobe Kagawu. Od Shinjiho sa v novej sezóne očakávajú veľké veci. Tento šikovný Japonec sa dokázal usadiť v United a po jeho adaptácií v premiérovej sezóne mu snáď nič nebude brániť v tom, aby podával famózne výkony. Druhou možnosťou logicky je, že vedenie predá Rooneyho a Moyes by tak mohol mať ešte navýšený rozpočet pre prípad posilnenia niektorých postov.

 

V prípade Rooneyho zotrvania na Old Trafforde to však nebude mať jednoduché, najmä s fanúšikmi…

 

3. Aká bude taktika?

 

V Evertone preferoval Moyes kvalitnú defenzívu, s rýchlym prechodom do útoku, protiútoky a dlhé nakopávané lopty na hrotového útočníka. V United však zrejme toto platiť nebude…

 

Ak chcú United držať krok s Európskou špičkou, klubmi ako sú Bayern, Dortmund, Barcelona a spol., budú musieť obmeniť koncepciu hry. Vzhľadom na naozaj široký káder, ktorý Moyes prevezme, sa nášmu novému manažérovi otvárajú mnohé možnosti.

 

Najpravdepodobnejšie sú tri varianty: United si nejakým spôsobom zachovajú rozostavenie 4-4-2. Moyes by však musel priniesť do tejto koncepcie nové prvky. Sir Alex považoval toto rozostavenie za veľmi efektívne a niet sa čomu čudovať. Dokráčali sme k 20. titulu. Mnohým fanúšikom sa však účelnosť hry nepozdávala a dožadovali sa atraktívnejšieho štýlu hry. Tábor fanúšikov sa však rozdelil a niektorí tvrdia, že 4-4-2 a hra po krídlach je to, čo United vždy zdobilo a nemali by od toho upustiť. Pravdou však zostáva, že súperi mali častokrát túto taktiku prečítanú. Následne sme v zápasoch mohli vidieť množstvo nepresných centrov Antonia Valenciu, či nasadzovanie Kagawu na ľavom krídle. Ďalšou variantou je spomínaný diamant. 4-1-2-1-2, Carrick ako defenzívny záložník, pred ním dvojica stredopoliarov a pred nimi ešte aj Kagawa.

 

Poslednou variantou by mohlo byť rozostavenie 4-2-3-1, ktoré sa ukázalo v poslednej dobe ako mimoriadne moderné a efektívne zároveň. V koncepcii United by to však malo jeden háčik. V kádri máme naozaj fantastických útočníkov a bola by veľká škoda, keby na úkor tohto rozostavenia nehrávali hráči ako Hernandez, či Welbeck. Všetko bude zrejme závisieť aj od prípadných odchodov niektorých hráčov, či podpisov nových hráčov.

 

Ako by ste si predstavovali rozostavenie United v novej sezóne vy?

 

4. Ako bude využitý obrovský rozpočet?

 

Očakáva sa, že konkurencia nebude v nakupovaní zaháľať – však napokon City už stihli kúpiť dvoch hráčov, ešte než oficiálne začalo prestupové obdobie. United zatiaľ podpísali s istotou jediného hráča – tým je mladučký Varela, ktorý by mal byť konkurenciou pre Rafaela.

 

Od klubu, akým je Manchester United, sa však očakáva, že budú bojovať do konca na všetkých možných frontoch. David Moyes bude vo svojej prvej sezóne na Old Trafforde chcieť uspieť najlepšie, ako sa len dá a je preto predpoklad, že k jednému veľkému „podpisu“ dôjde. David bude mať k dispozícií jeden z najvyšších rozpočtov na prestupy v histórií United. 60 miliónov je čiastka, ktorou by mal disponovať nasledovník Sira Alexa. V prípade, že by bol Rooney predaný, mohol by sa tento rozpočet navýšiť až na astronomických 100 miliónov!

 

Hlavnou otázkou však zostáva, ako David Moyes všetky tieto peniaze využije. Jednoznačne by mal vyriešiť problém s našou zálohou. Nebudem tu konkretizovať, pretože každý má svoju predstavu o tom, ako vhodne doplniť káder United. Rozhodujúce však bude, ako to vidí práve Moyes.

 

5. Na záver – ako bude vyzerať realizačný tím?

 

Otázka, ktoré zrejme bude doriešená už veľmi skoro. Od 1.7. Moyes oficiálne prevezme kormidlo United a s tým spojené bude zrejme aj vymenovanie realizačného tímu. Šokujúci bol najmä odchod trénera brankárov – Erica Steela, ktorý sa jednoznačne veľkou mierou podpísal pod rast Davida De Geu. Steele bol dokonca ochotný začať s lekciami španielčiny, aby to De Geovi uľahčil. David sa vyjadril, že je z Ericovho odchodu sklamaný.

 

Nový manažér si so sebou však určite neprinesie žiadnych amatérov. Posledné dni sa vynorili informácie aj po odchode Reného Meulensteena, ktoré sa pred dvomi dňami potvrdili ako pravdivé, kedy aj klub jeho odchod potvrdil. Hovorí sa o tom, že Robbie Cooke, hlavný skaut Evertonu by mal na tejto pozícií nahradiť Martina Fergusona. Akou mierou sa podpíše vymenovanie nového tímu okolo Moyesa na výkony United a chod celého klubu, sa ukáže až po čase.

 

 

Na všetky otázky budeme postupne dostávať odpovede už naozaj čoskoro. Prestupové a rôzne iné špekulácie naberajú na obrátkach a vytúžený 1. júl (červenec) je za dverami. Na tlačovej konferencii, kde bude David Moyes oficiálne predstavený, padne určite nejedna otázka a my vás o všetkom budeme samozrejme informovať. Preto buďte s devilpage.cz aj počas letných prázdnin, aby ste boli v obraze o všetkom, čo sa na Old Trafforde deje. IN MOYES WE TRUST!

 

 

 

zdroje: wikipedia.org, redmancunian.com, bleachreport.com, chess.com, guardian.co.uk


Pre zobrazenie komentárov sa musíte prihlásiť!