Devilpage.cz / sk – Fanúšikovské stránky najväčšieho futbalového klubu na svete – MUFC
Blog Redaktorské správy

Megašpeciál: Report z Fergieho rozlúčky + Trophy Parade

Síce sa tieto veľkolepé udalosti udiali pred vyše mesiacom, no konečne som si našiel čas, aby som dokončil tento špeciálny report z posledného Fergieho zápasu na štadióne Old Trafford.

 

Celý tento výlet som si tentokrát narozdiel od zápasu s Realom Madrid, kde dohromady so mnou cestovalo vyše 10 fanúšikov plánoval sám a úplne spontánne, aby som mal v Manchesteri pokoj a riadil sa len podľa seba. Chcel som si pohodlne pozrieť samotné mesto, okolie štadióna, krčmovú kultúru a samozrejme si naplno užiť zápas. Popravde som si ani nemyslel, že sa ešte do konca uplynulej majstrovskej sezóny na Old Trafford ešte dostanem, pretože som v živote urobil nejaké zásadné zmeny, zmenil pobyt, mesto, prácu, bývanie, a preto boli priority v tomto smere úplne iné. Aj pre tieto spomínané veci som nemal dostatok času na dokončenie tohto špeciálneho reportu. Len úplnou náhodou som si dal predzistiť dostupnosť lístkov na posledný ligový zápas na Old Trafforde proti Swansea a sledoval ceny leteniek, ktoré Vám častokrát môžu ušetriť najviac peňazí. Ako sa spomínaný zápas – víkend blížil, tak som si rezervoval letenky z Bratislavy do Liverpoolu vrátane spiatočnej cesty, dohromady za necelých 80,- eur. Ešte týždeň pred zápasom som si vzhľadom na osobné povinnosti ani neuvedomoval, že termín zápasu sa tak rýchlo blíži, ale všetko sa zmenilo v jedno ráno.  Pamätám si na to veľmi dobre, lebo sviatok 8.mája už pre mňa nebude oslavou víťazstva nad fašizmom, ale deň kedy svoju kariéru ukončil jeden z najlepších a najväčších futbalových manažérov sveta. V tú stredu bol štátny sviatok, a preto sme sa s priateľkou v utorkový večer (deň predtým) vybrali do ulíc Starého mesta Bratislavy na večeru a drink. Po príchode domov som si ako zvyčajne pred spaním narýchlo cez mobil pozrel správy a novinky týkajúce sa Manchesteru United, pracovné emaily a samozrejme Devilpage. Niektoré zdroje mi ukazovali informácie, že vraj Sir Alex na privátnom golfovom večierku červených diablov oznámil svoj koniec trénerskej kariéry a tieto správy sa následne nejakým spôsobom dostali von. V duchu som si povedal, že to isto nič vážne nebude, veď takýchto bulvárnych a mediálnych správ čítame v spojení s Fergiem posledné roky pomerne často. Bez nejakých vedľajších myšlienok na túto tému som sa uložil pokojne spať, ale na to nasledujúce ráno nikdy v živote nezabudnem. Môj osobný terapeut Cpt. Morgan mi vie väčšinou vždy dopriať hlboký a sladký spánok, keď v tom zrazu ma prebudí telefonát od dobrého kamaráta a kolegu z redakcie Maťka – Assa. S rozospatým hlasom som zdvihol mobil a opýtal sa, že čo sa deje, pretože v prvom momente som očakával nejakú technickú chybu, prípadne výpadok servera. Martin jednoducho odpovedal „On skončil!“ nechápavo som sa opýtal „Ale kto skončil?“ Martin odpovedal „Veď predsa Fergie!“ načo som zamrznutým hláskom odpovedal „Ďakujem Ti.. “ a neveriacky som zložil.

 

Prvé kroky smerovali za pracovný počítač na stránky manutd.com, skysports.com a bbc.co.uk, aby som sa presvedčil, že je to skutočne pravda. Kliknem na Devilpage a v tom momente úplne padol, technik mi v zápätí telefonoval, že sa odpálil hardisk a budú ho musieť vymeniť, aktualizovať celý server, databázu a všetko nanovo nahodiť. To bola pre mňa osobne druhá veľká rana, že práve pri tejto najväčšej klubovej udalosti posledných rokov zlyhá hardware! Na jednej strane sa mi chcelo z toho všetkého doslova plakať, ale na druhej strane si hovorím, že je to neuveriteľná symbolika, keď takúto správu nestrávil ani samotný Devilpage. A nasledovali telefonáty, správy, smsky od otca, kamarátov, známych.. nikto tomu jednoducho nechcel uveriť a s každým pribúdajúcim telefonátom, či správou sa mi to znášalo oveľa ťažšie a emotívnejšie. Popravde ma to úplne vzalo, pretože Sir Alex Ferguson bol pre mňa posledným vzorom klasického futbalu a všetkých tých časov, spomienok, keď som Manchester United začal sledovať. Nikdy som si nikoho v United nevážil viac ako Fergieho. Nikdy som netúžil po žiadnom autograme viac ako po Fergieho. A nikdy pre mňa žiadny hráč United neznamenal viac ako Fergie. Jednoducho som bol šokovaný a až postupom času som si uvedomil, že ja vlastne uvidím posledný Fergieho ligový zápas na štadióne Old Trafford. V tej chvíli som si povedal, že svoje miesto by som nikomu neprepustil ani za hocičo na svete! Hneď vo štvrtok som si pripravil a na vlastné náklady dal vyrobiť ďakovný „banner“ venovaný na počesť Sirovi  Alexovi Fergusonovi od všetkých československých fanúšikov Manchesteru United a pomaly sa pripravil na sobotný odlet do Liverpoolu. Na tie 4 dni som si veľa vecí nebral, len základné hygienické potreby, spodné prádlo, takže som to všetko natlačil do ruksaku United, nahodil na seba mikinu červených diablov, na krk natiahol šál Sira Alexa Fergusona a vydal sa na túto nezabudnuteľnú cestu do futbalovo celosvetovo známeho Manchesteru, aby som vzdal hold a česť milovanému Fergusonovi a samozrejme aj ryšavému princovi Paulovi Scholesovi.

 

Po prílete do Liverpoolu som spoznal ostatných fanúšikov, ktorí cestovali z Českej a Slovenskej Republiky. Naozaj som tu mal možnosť spoznať pár zaujímavých ľudí ako napríklad Mareka Táborského, či Petra Haringa s ktorými som si tento výjazd užil ešte viac a to si na tomto výlete veľmi vážim. Spolu s Marekom, hlavným organizátorom týchto výjazdov na zápasy United som sa vybral do Liverpoolu, aby mi ukázal niektoré zaujímavé kúty tohto krásneho prístavného mesta legendárnych The Beatles. Fakt musím uznať, že Liverpool je nádherné a veľmi zaujímavé anglické mesto, ktoré odporúčam navštíviť každému, kto do Anglicka cestuje. Samozrejme netvrdím, aby ste si išli pozrieť štadión Anfield Road, ale predovšetkým krásne prístavné promenády z kadiaľ sa krátkou cestou dostanete do centra mesta, kde na Vás čakajú jedinečné a veľmi originálne hudobné podniky so živými kapelami, skvelými reštauráciami na čele s podnikom Jamieho Olivera a mnohými obchodmi. Takže každý kto cestuje na zápas Manchesteru United a letí cez Liverpool, určite neváhajte a pozrite si tieto spomínané krásne kúty na Mersey, pretože sa to určite oplatí.

Cestou z Liverpoolu do Manchesteru sme v aute počúvali športovú rádiostanicu Sky Sports, kde komentovali priamy prenos z finálového zápasu medzi Manchesterom City a Wiganom. Bola to veľmi zábavná cesta, pre fanúšikov červených diablov so šťastným koncom, keďže hluční susedia z Etihad Stadium prehrali tesným výsledkom 1:0 a vtedy bola radosť červenej časti Manchesteru dvojnásobná. Ok, v poriadku priznám sa, ale nechcem byť hnusný, odporný, ani nejaký posmešný.. tá radosť bola trojnásobná, pretože večer vedenie City odvolalo manažéra Roberta Manciniho a tieto udalosti nám spríjemnili večerný „Tour de bar“ v nočných uliciach Manchesteru. „Česká spojka“ z Manchesteru nám poukazovala rôzne puby a podniky, ktoré patria v Manchesteri medzi najobľúbenejšie. Určite nezabudneme na ulicu „Canal Street“ kde domáci obyvatelia častokrát prelepujú prvé písmenko v názve. Prečo? Pretože na tejto ulici sa bavia predovšetkým gejovia a lesby, ale pozor ľudia nemajte žiadne hlúpe predsudky, lebo v tejto časti sme sa všetci spoločne zabavili asi najviac! Veľkým problémom v Manchesteri je, keď ste športovejšie oblečení, máte nejaké futbalové suveníry, biele tenisky, alebo chodíte vo väčšej skupinke baviacich sa ľudí presne ako my, lebo vtedy ochrankári a prevádzkari týchto podnikov nie sú moc ochotní Vás uvítať v ich pube – bare. Po výbornej nočnej zábave sme sa pobrali na svoje hotely, aby sme sa poriadne prespali a pripravili na nasledujúci veľký „matchday“, ktorého som sa nevedel dočkať. To nedeľné ráno bolo veľmi náročné, pretože Jägermeister nepatrí medzi moje srdcové záležitosti a tak sa ku mne aj zachoval. Po príchode na štadión Old Trafford sa s týmto nepríjemným pocitom vysporiadali moje pocity šťastia, radosti a adrenalínu z tej predzápasovej – neopísateľnej – úžasnej atmosféry. Všade naokolo sa už hodiny pred zápasom ako vždy schádzali početné skupinky fanúšikov, ktoré spievali oslavné chorály nových šampiónov Anglicka, chorály venované Sirovi Alexovi a Paulovi Scholesovi. V plnej paráde sa predviedlo aj nevyspytateľné a bláznivé anglické počasie, kedy chvíľami som sa vyzliekal do košele, aby som sa za krátku chvíľu opäť obliekol do mikiny a dokonca si u stánkara kúpil čapicu so znakom Manchesteru United. Slnko, teplo, vietor, dážď a stále dokola, ale nikto si nerobil žiadne starosti s nejakým počasím, keď sa všetci neskutočne tešili na ten veľkolepý zápas a rozlúčku s obrovskými klubovými legendami.

Pred samotným zápasom sme sa ešte s Marekom a jeho ľudmi naobedovali v exkluzívnej reštaurácii na Old Trafford a potom naše kroky smerovali k sedadlám na tribúne medzi Ferguson Stand a Stretford End, teda West Upper časť tribúny v rohu štadióna Old Trafford. Bol to nádherný výhľad, pretože skalných fanúšikov United na tribúne Stretford End som mal pred sebou ako na dlani a nadovšetko som si užil ich fanúšikovské predstavenie. Pred výkopom sa na štadióne neustále spievali oslavné chorály a klub pripravil pre hráčov a predovšetkým Sira Alexa Fergusona krásne privítanie. Rovnako celý štadión Old Trafford predviedol krásnu choreografiu spojenú s tematikou 20. majstrovského titulu a počas celého zápasu fanúšikovia mávali s červenými vlajkami CHAMP20NS. Bol to nádherný pohľad vidieť naživo to červené peklo na Old Trafforde, brrr ešte teraz mi naskakuje „husia“ koža. To napätie, vzrušenie, atmosféra bola neskutočná, a pritom sa jednalo o zápas v ktorom prakticky červeným diablom už o nič nešlo, ale všetky oči na štadióne smerovali na toho legendárneho, nenapodobiteľného Škóta, ktorý si úplne zaslúžene hrdo kráčal do stredu kruhového ihriska, aby sa pozdravil a poďakoval celému štadiónu, všetkým fanúšikom Manchesteru United.

 

 

Samotný zápas bol v jeho úvode celkom zaujímavý a červení diabli si vypracovali pár gólových šancí. Rovnako Swansea na čele s talentovaným španielskym útočníkom Michu nepremenila niekoľko gólových príležitostí, aby neskôr skóre zápasu v prospech diablov otvoril mexický ostrostrelec Chicharito. Nasledovala popravde tá nudnejšia časť zápasu, kedy sa červení diabli neponáhľali a naopak Swansea sa snažili útočiť z rýchlych protiútokov čo sa im aj nakoniec podarilo a stav zápasu vyrovnali na 1:1. Ich gól prebudil atmosféru na štadióne Old Trafford, ktorý sa naštartoval v mohutné povzbudzovanie. Potom prišla prvá pamätná chvíľa, keď Sir Alex Ferguson z ihriska stiahol legendárneho Paula Scholesa, ktorého pri odchode z ihriska vytlieskal celý Old Trafford. Hráči Manchesteru United zabrali a bolo na nich vidieť odhodlanie vyhrať tento zápas, pretože pre Fergieho to bol posledný súťažný zápas na slávnom štadióne Old Trafford. O výhru sa postaral hráč, od ktorého by to veľa fanúšikov možno nečakalo, keď sa po 5 rokoch gólovo presadil Rio Ferdinand. Všetci sme mohli vidieť na obrovskej radosti hráčov United ako im na tejto výhre záležalo, veď kto by si chcel poslednýkrát na Old Trafforde v kabíne vypočuť od Fergieho jeho posvätný fén? Od tej chvíle celý štadión začal oslavovať a netrpezlivo vyčkávať záverečný rozhodcovský hvizd, ktorý by ukončil tento zápas. Potom nasledovala ohromná explózia radosti, šťastia, úsmevov a nekonečného povzbudzovania. Skutočne niektorí fanúšikovia už nevládali od únavy hlasiviek spievať, a tak len z posledných síl kričali, ako keby ich niekto týral „Waaaaa“. Takže tie drísty podaktorých o hrobovej atmosfére v „Divadle snov“ si s prepáčením strčte za klobúk!

 

Po zápase sa k slovu dostal Sir Alex Ferguson, aby v prekrásnom a pamätnom príhovore poďakoval všetkým za tie dlhé a úspešné roky na trénerskej lavičke Manchesteru United. V tom okamihu sa mnohým prítomným fanúšikom, starším ľudom, pánom, ženám, mladším, starším, najmladším tlačili slzy do očí a nemusím Vám asi písať prečo.. v tom momente sme vytiahli mnou pripravený ďakovný „banner“ a vychutnávali si tieto klubové – historické momenty. Personál štadióna pomaly pripravoval všetky potrebné veci na oslavné prevzatie majstrovskej trofeje, aby sme si na vlastné oči pozreli slávnostné preberanie medailí a majstrovksej trofeje Premier League pre víťaza ligy. Bolo to krásne gesto, že hráči na čele s kapitánom Nemanjom Vidičom chceli, aby ligovú trofej ako prvý nad hlavu pozdvihol práve Sir Alex Ferguson. Na pár sekúnd ma mrzel fakt, že Wayna Rooneyho vypískala polovica štadióna, hlavne tá domáca časť osadenstva, ale tento deň patril iným osobnostiam a nie Rooneymu. Po odovzdaní medailí a trofejí sa na hracej ploche objavili rodiny a mnoho novinárov, fotografov, slávnych osobností ako Peter Schmeichel, Gary Neville, Gary Pallister, Bryan Robson a iní. Sir Alex si spolu so svojimi vnúčatami potom dal rozlúčkovú okružnú pochôdzku okolo trávnika, aby sa osobitne pozdravil a poďakoval s každým sektorom na štadióne Old Trafford. Po týchto vyše hodinových oslavách sa pomaly, ale isto poslednýkrát vo svojej kariére ako manažér Manchesteru United pobral smerom k tunelu, na tento moment nikdy v živote nezabudnem. Samotný zápas bol pre mňa veľmi príjemným spestrením, ale každý fanúšik na štadióne prišiel kvôli rozlúčke s Fergiem a Scholesym.

 

Po zápase sme sa s Marekom vybrali na večeru, aby sme si všetky tie momenty a nezabudnuteľné spomienky zrekapitulovali a navzájom si povedali svoje postrehy, pocity a dojmy z toho pamätného posledného ligového Fergieho zápasu na Old Trafforde. Moje kroky potom smerovali k hotelu, aby som si konečne oddýchol a načerpal sily na posledný deň, kedy sa konala v uliciach Manchesteru „Trophy Parade“ ale pred spánkom sme ešte dali nejaké ti anglické pivko a sledovali Sky Sports News, kde dávali rôzne reportáže, zábery a rozhovory zo zápasu so Swansea. Doslova ma ohromilo, keď Sir Alex v televízii potvrdil skutočnosť, že Wayne Rooney opäť požiadal o prestup z United. Bol som neskutočne nahnevaný, znechutený, ale určite aj sklamaný, že práve ON.. môj novodobý symbol, hráčsky vzor sa takto zas raz zachoval ku klubu, ktorý ho vždy podporoval a podržal v tých najťažších životných chvíľach. A nielen v športovom, ale aj v súkromnom živote. Vzhľadom na tieto veci sme potom do neskorých nočných hodín viedli rôzne debaty o budúcnosti Manchesteru United, o novej ére Davida Moyesa, o zotrvaní Wayna Rooneyho a o novej sezóne na ktorú sa tak všetci tešíme.

 

V pondelok ráno po prebudení som sa hneď zbalil, aby som bol pripravený na skorý ranný utorkový odchod na letisko do Liverpoolu a potom moje kroky smerovali do centra Manchesteru. Chcel som si urobiť pár fotografií, pozrieť si zákutia tohto priemyselného mesta, ktoré je náhodou veľmi zaujímavé a rovnako ako Liverpool má svoje krásne kúty. Cestou som si pozrel obchodné centrum v Manchesteri a rovnako národné futbalové múzeum, kde bola prehliadka na moje prekvapenie úplne zadarmo. Jednalo sa o prepracované múzeum, kde bola zhrnutá celková história anglického futbalu, reprezentácii a boli tu mnohé zaujímavosti a historické informácie o popredných anglických kluboch a hráčoch. Neskôr som sa pobral smerom k Trafford Parku, aby som si konečne v kľude a v pokoji pozrel známe fanúšikovské puby „Trafford Pub“ či „Bishop Blaze“ a podobne, kde sa mi počas zápasov nikdy nechcelo čakať v tej dlhej fronte a radšej som si na dotankovanie piva vybral iný lokál. „Trophy Parade“ sa začínala presne pred štadiónom Old Trafford o nejakej pol šiestej hodine večer a preto som mal dostatok času na túto pre mňa veľmi špeciálnu prechádzku. V každom pube som si dal nejaké to pivo, pofotil miestnych stánkarov, miestne scenérie, štadión Old Trafford, kúpil si šálku a šál s motívom United resp. Sira Alexa Fergusona. Potom sme sa všetci spoločne spolu s Marekom stretli v „Trafford Pube“ aby sme si vychutnali oslavné chorály miestnych fanúšikov. Človek až v týchto častiach vidí tých skutočných, lokálnych ľudí, ktorí týmto futbalom žijú celý život. Častokrát išlo o ľudí z nižších vrstiev, robotníkov, rôznych majstrov jednoducho chlapov a mladých chlapcov, ktorí vedia čo je to tvrdá a poctivá práca. Veď práve títo fanúšikovia stoja za zrodom toho najväčšieho futbalového klubu na svete, keďže celá história je založená na priemyselnej a prístavnej kultúre tohto mesta a nie nadarmo hlásateľ na Old Trafforde pred samotným zápasom so Swansea City vyslovil slová: Forged In Industry – Striving for Glory

Asi hodinu pred začiatkom „Trophy Parade“ sme sa presunuli pomaly cez tie obrovské davy ľudí priamo pred štadión Old Trafford, aby sme mali dobrý výhľad na celý tím, keď bude nastupovať na majstrovský autobus. Hlásateľ a moderátor celého programu potom jednotlivo každého hráča pozval na autobus, pričom hráči vybiehali po jednom z vchodu Megastoru. Každý z nich mal nejaký menší príhovor fanúšikom, opísal svoje pocity a dojmy z majstrovského titulu, aby sa nakoniec celá posádka červených diablov na čele s policajným doprovodom pomalým tempom presúvala do centra Manchesteru tzv. Piccadilly. Všetkých hráčov som si stihol v tesnej blízkosti odfotografovať a síce to možno vyznie hlúpo, ale hráči ako Danny Welbeck, Rio Ferdinand, či Rafael mi venovali svoj pohľad čo ma potešilo, lebo nie každý deň si mávam s hráčmi Manchesteru United. Celá kolóna sa presúvala smerom do centra a s dopravou to bolo celkom zložité, pretože polícia za asistencie vrtuľníkov uzatvárala niektoré cesty, a preto som sa rozhodol ísť vlakom, na ktorý som natrafil úplne náhodne. V tom obrovskom dave som si len ťažko mohol kúpiť cestovný lístok, a preto som po prvýkrát na čierno cestoval mestskou hromadnou dopravou, ale kto by v ten deň riešil nejakého čierneho pasažiera, keď sa celé mesto sústredilo na oslavy Manchesteru United. Vďaka tomuto spoju som obišiel všetky kolóny a dostal sa do centra Manchesteru oveľa skôr ako sprievodná kolóna majstrovského autobusu červených diablov. Až v centre som pochopil o aké veľké a ohromné oslavy sa jedná, pretože centrum mesta bolo tak preplnené, že ste sa jednoducho nemohli pohnúť z miesta. Miestni obyvatelia hovorili, že toto sú najväčšie oslavy od čias slávneho „Treble“ z roku 1999 a to je už čo povedať! Fanatickí fanúšikovia liezli na všetko možné, len aby z lepšieho uhla mohli vidieť a povzbudiť svojich miláčikov. Dopravné značky, stĺpy verejného osvetlenia, autobusové zástavky, mestské toalety, krycie strechy obchodov, bánk, či domov všade ste mali možnosť vidieť šťastných fanúšikov Manchesteru United. V niektorých momentoch sa mi táto situácia naozaj popravde prestávala páčiť, pretože to už bola doslova davová psychóza. Ľudia sa tlačili a strkali jeden cez druhého, hulákali, kričali proste čistý červený blázninec v tomto inak celkom pokojnom meste. Vzdal som to v momente, keď som asi ulicu pred sebou uvidel ten obrovský dom so stavebným lešením, na ktorom sa tlačila hromada fanúšikov United. V tej chvíli ma zalial pot a po chrbte mi prešiel mráz, že tak toto je už naozaj moc, toto je jednoducho neuveriteľné a rýchlo som sa natlačil, alebo ak chcete skryl do vedľajšej ulice, aby som predišiel tejto davovej psychóze. Majstrovský autobus s hráčmi United prešiel, spravil som si pár posledných fotiek a potom sme sa poslednýkrát všetci spoločne stretli – fanúšikovia z Českej a Slovenskej Republiky, aby sme sa navzájom rozlúčili a zároveň aj poďakovali fantastickému Marekovi Nemcovi za tento jedinečný a do konca života nezabudnuteľný zážitok. Nikdy nezabudnem na skutočnosť, že som mal tú možnosť na vlastné oči vidieť rozlúčku a posledný ligový zápas na štadióne Old Trafford pre legendárneho Sira Alexa Fergusona a Paula Scholesa. Dúfam, že sa Vám tento príspevok príjemne čítal a ďakujem za Váš čas! 😉


Pre zobrazenie komentárov sa musíte prihlásiť!