01/08/2021
Devilpage.cz / sk – Fanúšikovské stránky najväčšieho futbalového klubu na svete – MUFC
Redaktorské správy

Gary Neville o Ronaldovi

Bývalý pravý bek vo svojom blogu o spolupráci s Cristianom Ronaldom…

 

 

„Keď Real Madrid pristane na manchesterskom letisku, tak bude preplnené, len aby videlo jedného hráča, ktorého chce vidieť každý. Každý pozná jeho meno, nemusím ho prezrádzať.“ Gary Neville.

 

Nikdy nezabudnem na zápas proti Charltonu, nejaký čas po tom, čo sa k nám pripojil Ronaldo. Myslel som si: „Viete čo? Vzdávam to s ním!“ Tápal sa po zemi, nikdy nebol na svojej pozícii a nedalo sa na neho spoľahnúť. Ako niekto, kto hrával pred Davidom Beckhamom alebo Ryanom Giggsom – svetovými hráčmi, ktorí sa vracali a vypomáhali aj čiernou robotou, som bol neustále frustrovaný z hry s Cristianom Ronaldom.

 

Putoval zľava doprava, naopak, do stredu, bol nestály a mohol nás stáť veľa. Pamätám si, ako stratil loptu proti Chelsea ešte za Mourinhoa a tá nám dala gól. Mohol nám vyhrať zápas, no v ďalšom sa aj tak neobjavil v zostave. Pamätám si ako som raz na neho penil od šialenstva, keď sa pokúšal skomplikovať situáciu pred bránou súpera nejakou pätičkou miesto toho, aby zvolil jednoduchú strelu placírkou. Síce sme vtedy viedli už 3-0, ale to nebolo podstatné. „Na čo sa to do pekla hráš?“ povedal som. „Takto sa to u nás nerobí.“ Moja trpezlivosť už dochádzala aj mne, aj ostatným hráčom. Nie v tom zmysle, že by sme ho nechceli v tíme alebo v klube. Bolo to: „Kedy sa už konečne poučí? Kedy sa prispôsobí anglickému futbalu?“ No skúsenosti Sira Alexa Fergusona sú aj o nestrácaní trpezlivosti. Vždy mu všetko schválil.

 

Potom si pamätám, keď sa vrátil z Majstrovstiev sveta 2006 po celej tej kontroverznej situácii s červenou kartou Waynea Rooneyho. Vstúpil do šatne a ja som si pomyslel: „Ježiši, čo sa to s ním stalo cez leto?“ Keď prišiel do klubu, bol to tenký, šľachovitý chlapec. Teraz je to nižšia ťažká váha. Posilňoval cez leto a bolo to, ako keby niekto rástol doslova každým týždňom. A to, čo nasledovalo počas ďalších dvoch rokov, bolo naprosto úžasné. Nespomínam si na nikoho tak mimoriadneho v Premier League. Viem, že hviezdili Thierry Henry, Eric Cantona alebo Gianfranco Zola – možno tak Henry v jeho najlepšom sa mu priblížil – no za dva roky bol Ronaldo hráč z inej planéty, najlepší na zemi. Priživoval sa na slabších. Je to absolútny tyran, o čom sa presvedčil aj Maicon za Manchester City na Bernabeu v tejto sezóne.

 

Privoniava krv, nájde slabinu obrannej štvorice. Ak sa mu nedarí preraziť cez ľavého obrancu v prvých 15 minútach, skúsi to na pravého. Ak sa mu nedarí dostať sa cez pravého obrancu, skúsi ľavého stopéra. Nájde si niekoho z vašej obrannej štvorice, kto je slabý a nemá rád súboje jeden na jedného v rýchlom tempe a sile. Jeho zručnosť, sila a rýchlosť boli neuveriteľné. Mal som tú česť hrať s najväčšími legendami tohto klubu – Roy Keane, Ryan Giggs, Paul Scholes, David Beckham, Eric Cantona, Mark Hughes. Kvôli ich zotrvaní v tomto klube sú možno v rebríčku velikánov United nadradení nad Ronalda. No ani jeden z nich nebol taký dobrý ako Ronaldo vo svojich posledných dvoch rokoch v United. V sezóne 2007-2008 som bol zranený a United vyhrali Ligu majstrov, väčšinu zápasov som sledoval z tribúny. Spomínam, ako som si hovoril: „Mohlo byť lepšie sledovať Georgea Besta?“  Nikdy som ho síce hrať nevidel ale pomyslel som si: „Ak to bolo podobné tomuto, tak už chápem, prečo o ňom ľudia hovoria dodnes.“

 

A nikto mi nikdy nevytkol, že nie je statočný, mimochodom. Nikto mi nepovedal, že je mäkký. Neskrýval sa v zápasoch, aj keď musel vedieť, že prvá vec, ktorú chcel každý tím urobiť, bolo jednu mu šmyknúť. Áno, niekedy sa k zemi porúčal až príliš ľahko, najmä v jeho začiatkoch. No keď sa na neho rútil stokilový obranca a chcel mu zoťať nohy, prizvukovali sme mu my aj manažér: „Drž sa ďalej od takých súbojov.“ Nechceli sme, aby sa zranil. Pozrite sa na jeho hlavičku z Ríma 2008. Brzdila ho obrana pri jeho pokusoch v útoku. Taký gól z hlavičky nedáte, ak nie ste statočný. Tak to bolo aj podľa slov Franka Stapletona, Joea Jordana, Andyho Graya nebo Micka Harforda.

 

Jeho charakter nie je jemný ako pierko, ale pevný a odolný. Dostalo sa to tak ďaleko, že v sezóne 2006-2007 som si už ako pravý obranca hovoril, že by mi nevadilo, keby na 30 minút zišiel z ihriska a nechal ma napospas dvom protihráčom. Úplne obrátil môj pohľad na hru. Vždy mi bolo zdôraznené, že predo mnou musí hrať pravé krídlo. Ale vedel som, že on nabehne a vyhrá nám zápas. Darren Fletcher hovoril, že musíme pracovať okolo neho, pretože vždy napácha viac škody ako hráči súpera, ktorých nechával útočiť. Ako 27-ročný skúsený zadák som chcel tomuto 21-ročnému dohovoriť, ako to vlastne chodí. A on mi hovoril niečo úplne iné. Hral som s klapkami na očiach celé roky, no on mi rozšíril obzory a ukázal rôzne spôsoby, akými hrať túto hru.

 

Nikdy nezabudnem, ako som prišiel na prvý deň tréningovej jednotky, kedy sme mali na pláne osem tvrdých šprintov. Ale vyzeralo to, akoby on svoje posledné dva vypustil. Jednoducho povedal: „Príliš veľa vody rastlinu zahubí.“ Ešte aj dnes si pamätám tieto slová. Vždy som dospel k viere, že každá jedna minúta každého jedného dňa je bojom a že musíme bojovať bez prestávky, aj na tréningu. No on, hoci pracoval tvrdo, pracoval aj efektívne. Ak bolo treba šprintovať osemkrát a on odbehal naplno šesť a cítil, že to stačí, spravil zvyšné dva svojim tempom. Poznal svoje vlastné telo. Tak kto bol teda ten chytrý? Všetky tie premyslené taktické teórie, ktoré som sa naučil, aby som zostal vo svojej forme a nestrácal krok so svojím súperom, všetky tie veci, ktoré mi boli vtĺkané do hlavy, som mohol rovno zahodiť po tých dvoch rokoch, pretože sme mali hráča, ktorý si vedel vytvoriť svoje vlastné pravidlá s požehnaním svojich spoluhráčov.

 

Pomohol zmeniť ponímanie hry vytvorením nového plemena flexibilného forvarda. V tíme z roku 2008 s Paulom Scholesom, Wayneom Rooneym, Ryanom Giggsom, Carlosom Tevézom, Nanim a Ronaldom mohli byť útoční hráči kdekoľvek.

 

Pred zápasom ste si už nemohli povedať: „Dnes hrám proti nemu.“ Jednalo sa o odlišný spôsob hrania a pochopenia moderného futbalu. Vždy bol fascinovaný myšlienkou stať sa najlepším hráčom na svete. Nemal akýkoľvek problém povedať o tomto jeho cieli nám v šatni alebo médiám. V Anglicku vám môže byť takáto ambícia z hlavy rýchlo vytlčená. Etika tímu je nesmierne dôležitá, niekedy sa na takéto individuality dopláca. No on v túto etiku veril. Zároveň veril aj v to, že tím by bol lepší, ak by bol aj on najlepší na svete. Vždy by ste tvrdili, že individuálne úspechy nie sú dôležité, ale u Ronalda to bolo iné. Pre neho boli. Chcel tie medajle nosiť na hrudi a vedel by sa rozzúriť, keby on alebo tím nedosahovali také výkony.

 

Opakujem, zmenil moje myslenie. Ukázal, že je možné spojiť individuálne ambície s tímovými dokopy. Aby niekto opustil United v jeho najlepšom a jeho meno sa na Old Trafford stále spievalo, hovorí za všetko. V stredu večer nastúpi proti Manchesteru City, bude to jeho prvý návrat do mesta od jeho odchodu z United. Aj keď sa mu určite újde pár prejavov rezervovaných pre bývalých hráčov United, každý na tom štadióne, vrátane mňa, si bude myslieť: „Dnes večer uvidím hrať Cristiana Ronalda.“ Pre deti to bude určite referenčný bod, niečo na čo sa dá spomínať, keď ste starší. No aby som bol úprimný, pre každého fanúšika futbalu bude privilégiom sledovať jedného z najväčších hráčov všetkých čias.

 

 


Pre zobrazenie komentárov sa musíte prihlásiť!