24/07/2021
Devilpage.cz / sk – Fanúšikovské stránky najväčšieho futbalového klubu na svete – MUFC
Legendy Redaktorské správy

Špeciál: Naniho cesta do United

Máj 2007. Aurelio Pereira prijal telefonát od Carlosa Queiroza, svojho starého priateľa a asistenta Sira Alexa Fergusona v United. 

Queiroza niečo trápilo. Práve priletel do Portugalska spolu aj s Davidom Gillom aby spolu dokončili prestup krídelníka, najnovší klenot z akadémie Sportingu Lisabon, a aby sa uistili , že robia správnu vec keď sú ochotní zaplatiť im 17 miliónov libier za hráča menom Luis Carlos Almeida da Cunha , inak známeho ako Nani. „Carlos bol v hoteli v Lisabone,“ spomína 64-ročný Pereira, hlava skautov Sportingu, ktorý je v Portugalsku známy tým , že objavil hráčov akými sú napríklad Luis Figo, Cristiano Ronaldo, Paulo Futre či Ricardo Quaresma.

 

„Chcel vedieť niečo viac o Naniho mentalite a o tom či by dokázal ustáť tlak , ktorý na neho bude v United vyvíjaný. Nechcel vedieť nič o jeho schopnostiach, o tom už vedel všetko. Chcel vedieť viac o jeho osobnej stránke, ako by sa vysporiadal so životom v inej krajine, v inom tíme, alebo hraním v inej lige. Na Carlosovi ležala obrovská zodpovednosť, pretože to bola ponuka za 25 miliónov eur a chcel si byť úplne istý, že týmto nešľapne vedľa. Utvrdil som ho v tom , že kupuje hotového hráča.“ Pár hodín potom, si predstavitelia United potriasli rukami s vedením Sportingu, čo znamenalo že 20 ročný Nani sa bude sťahovať na Old Trafford. A týmto sa začala ďalšia kapitola v Naniho živote.

 

Ale pekne po poriadku…. Číslo 184 je napísané na povrchu modrých dvier, ale ulica kde sa tento dom nachádza , ak to takto môžeme nazvať, nemá meno. Je to iba obyčajná prašná cesta , ktorá pretína lúku s vysokou trávou a smeruje k miestu kde bol Nani vychovávaný, k mestečku Santa Filomena severozápadne od Lisabonu. 30 % ľudí vo veku od 15 do 30 rokov, ktorý tu žijú už majú kriminálny zápis. Je nerozumné navštíviť toto miesto pokým nie ste pod ochranou spoločnosti založenej Alcidesom Mendesom, ktorá pomáha držať mladých čo najďalej od kriminality. Touto spoločnosťou bol zachránený aj Nani, ktorý bol už v útlom veku oddelený od rodičov po tom čo sa sem prisťahovali z Kapverdských ostrovov . Jeho otec Domingos odišiel na Kapverdy keď mu bolo sedem a nevrátil sa, a jeho matka Maria do Ceu odišla z Portugalska do Holandska keď mu bolo dvanásť. Napriek tomu všetkému najmladšie dieťa spomedzi desiatich súrodencov, Nani, chcel ostať v Santa Filomene so svojou tetou Antoiniou a jej rodinou, aj keď častokrát spávali aj šiesti v jednej izbe s niektorými jeho bratmi a bratrancami. Cez mreže na okne v ich dome bolo možné vidieť koľajnice, ktoré nespočetnekrát vo svojom detstve Nani nasledoval aby sa dostavil na tréning s jeho prvým klubom Real Massama. Niekedy ak meškal, vyskočil na vlak a zviezol sa domov aj bez lístku. Na druhej strane často navštevoval aj miestne betónové ihrisko v Santa Filomene kde zdokonaľoval svoje futbalové umenie. „Pre nás je to miesto kde sa dajú nájsť talenty,“ vraví Pereira. „Africké deti z týchto štvrtí ako je napríklad Nani. Dokonca aj teraz v jeho hre vidieť ako spája svoje výkony s trikmi z ulice.“ Práve to betónové ihrisko sa stalo miestom kde Nani zdokonalil svoje umenie a naučil sa rovnako skvelo hrať aj pravou aj ľavou nohou. „Ostával som tam celé hodiny a trénoval som s oboma nohami,“ vraví Nani. „ Naozaj veľmi som chcel vedieť hrať výborne aj s ľavou aj s pravou nohou.“

„Spomedzi osemdesiatich chudobných detí zo Santa Filomena, bol Nani jediný, ktorý neprestal ísť za svojim snom. Vždy si vyberal slabších hráčov do tímu aby si bol istý že bude mať loptu častejšie vo svojej moci. Hrali turnaje piati proti piatim a kto prehral vypadával, a vždy keď prehral tak sa veľmi trápil. Bol úplne upriamený na výhru. On chcel byť len na ihrisku a hrať futbal.“ spomína Mendes a zároveň dodáva „ Pre tie deti bolo extrémne ťažké poznať iný svet než ten , v ktorom žili. Narodili sa tam ale ich rodičia pochádzali z bývalých afrických kolónií ako napríklad Kapverdy, čo spôsobilo , že spoločnosť ich vnímala ako vyvrheľov (Nani sa stal občanom Portugalska až keď mal osemnásť). Dokonca aj v školách týmto deťom vytvárali oddelené triedy. Nani býval v malom domčeku , avšak rodinné vzťahy tam boli nesmierne silné. Jeho starší brat bol pre neho veľmi dôležitý. Pracoval na stavbách a občas s ním chodieval aj Nani aby mu pomohol. Takéto silné rodinné cítenie si vybudoval aj napriek tomu , že jeho rodina bola nesmierna chudobná, ale s nimi sa cítil byť doma.

 

Napriek ťažkému životu si Nani spomína aj na šťastné momenty svojho detstva. Jeho ďalšou záľubou v detstve bola capoeira, kombinácia Brazílskeho bojového umenia a hudby. Jeho saltá po vstrelenom góle ho sprevádzali ako jeho značka už od zápasov z ulíc Santa Filomeny. „ Priatelia mi často vraveli, že hlupák , ale ja som si chcel v sebe niečo z capoeiry ponechať a preto vždy oslavujem gól saltom.“ vraví Nani v jednom rozhovore s Portugalskou televíziou. „ Ľudia budú vždy hovoriť o Nanim( toto meno mu dala jeho sestra), ako o tom kučeravom chlapcovi čo oslavuje góly saltom. Moje detstvo bolo ťažké ale šťastné. Jediným problémom bolo jedlo. Nemali sme ho vždy dostatok, a bol to môj brat Paulo, ktorý domov niekedy jedlo doniesol. Často sme jedlo aj kradli , len aby sme mali čo jesť. Priznávam niekedy som sa potuloval po tých zlých chodníčkoch ale vždy som sa nakoniec vrátil na tie dobré. Nikto nemôže zmeniť alebo skryť svoju minulosť, nehanbím sa za to kde som sa narodil a kde som vyrástolani za to čím som si prešiel. Ak som dosiahol to po čom som sníval, tak to všetko stálo za to.“ Nani popiera , že ich otec ich opustil, poukazujúc na to , že vláda ho už nepustila späť za rodinou do Portugalska. Obaja sa zas stretli v roku 2006 a Nani spomína: „ Snažil sa mi vysvetliť, že sa na nás nikdy nevykašlal, ale zastavil som ho a povedal som mu : Nemusíš mi nič vysvetľovať. Som v poriadku. Som šťastný, viem čo sa stalo, takže mi nedlhuješ žiadne vysvetlenie. Nechýbal mi až tak veľmi keď odišiel, pretože moji bratia zastali jeho rolu v mojom živote. Oni mi dali všetku podporu a lásku , ktorú som potreboval. Bol som malý chlapec a oni ma ochraňovali , takže nikto mi nemohol ublížiť.“

Nani takisto nezabúda ani na časy keď sa spoliehal na svoj klub Real Massama a priateľov aby mu dali nejaké jedlo či oblečenie. „Mal som veľa priateľov, ktorí mi veľmi pomohli a podporili ma pretože som zažil mnoho nepríjemností. Nemohol som si dovoliť drahé veci, tak mi moji kamaráti z tímu dávali svoje oblečenie , ktoré už nepoužívali. Niekedy ma dokonca aj pozvali na víkendy k ním domov. Stal som sa synom Massamy. Dali mi všetko – kopačky a aj jedlo. Mal som privilégia ako nikto iný v klube.“ Naniho mentor v klube z druhej divíze, Luis Dias, spomína že o neho mala záujem aj Benfica predtým než sa rozhodol ísť do Sportingu a neskôr na Old Trafford. Dias, teraz mládežnícky tréner Sportingu Lisabon, bol Naniho trénerom v tíme do jedenásť rokov keď bola Massama pozvaná zahrať si na Stadium of Light vtedajším bosom Benficy Graemom Sounessom. „ Je pravda, že trénoval aj s Benficou aj so Sportingom. Benfica pozvala Massamu aby si zahrala na veľkom ihrisku pred fanúšikmi proti Boaviste. Ale v ten deň silno pršalo a Souness povedal , že deti tam hrať nemôže lebo príliš zničia trávnik. Keď raz niečo sľúbite mali by ste to dodržať. Benfica svoj sľub nedodržala. Neskôr sa ho snažili zlákať do ich klubu ale Nani si myslel, že ho nerešpektujú. Nechel byť len nákupným tovarom.

Aj napriek tomu, že bol chudobný mal Nani stále svoju hrdosť.“ Vidiac, že Nani sa cíti trápne keď nosí svoje kopačky v igelitovej taške, zariadil Dias od staršieho hráča spomedzi mužov aby mu darovali Lotto tašku na kopačky. To všetko bolo súčasťou špeciálnej pozornosti pre Naniho. „ Musel som byť trénerom, psychológom, doktorom či šoférom. Vedel som , že mojou prácou nie je len trénovať ho. Musel som byť jeho učiteľom, kontroloval som ho čo jedol, ako spal, kontroloval som ho či chodí do školy. Robil som skrátka veci čo robia jeho rodičia. V Massame, mával obedy pred tréningom a večere po tréningoch. Bolo to niečo čo sme nerobili s ostatnými deťmi, avšak keby sme mu nedali jesť u nás pravdepodobne by nejedol vôbec.“ Trvá to hodinu a pol autom od Lisabonu, južne cez most Vasca da Gamu, než dorazíte na vidiek okolo Alcochete a na miesto kde Nani vyšperkoval svoje schopnosti. Keď prechádzate popri poliach s korkovými dubmi narazíte na malú značku ukazujúcu cestu do komplexu Academia do Sporting Clube de Portugal, do akadémie Sportingu Lisabon.

Je to už približne desať rokov , čo bol tento komplex postavaný. Obsahuje sedem ihrísk a hotel pre 50 až 130 mladíkov ktorí tu trénujú. údržba tohto zariadenia stojí 4 milióny libier ročne ale Diogo Matos, vedúci akadémie, podotkol , že akadémie už stihla klubu zarobiť 150 miliónov libier, ktoré boli získané predajom žiakov , z ktorých sa stali hviezdni hráči ako napríklad Cristiano Ronaldo či Nani. „Deje sa tu niečo špeciálne,“ vraví Matos, ktorého súčasní hráči do 19 rokov sú považovaní za jedných z najlepších hráčov v ich veku v Európe. V telocvični Sportingu, je ešte stále uvedený Naniho osobný rekord v takzvanom píp teste, ktorého hodnota je 63 dĺžok, čo je 2520 metrov, a tento výkon ho radí medzi sedem najlepších v histórii akadémie. Kvôli podmienkam v domácnosti ostal Nani hrať v Massame a trénoval so Sportingom predtým než sa pridal ku klubu keď mal 16. Zarábal 900 libier mesačne a neskôr keď podpísal profesionálny kontrakt zvýšili mu plat na 10 000 libier mesačne. Jeho peniaze pomohli tete Antonii preč zo Santa Filomeny, a Nani pokračuje v pomáhaní svojej rodine finančne aj teraz keď hrá za United kde zarába podstatne viac ako v Sportingu. „Ďakujem Bohu za moju situáciu pretože teraz som ja oporou mojej rodine. Vždy keď sa u nich objaví nejaký problém prídu za mnou a ja im nikdy nepoviem nie, lebo viem čím sme si prešli keď som bol mladší, jednoducho sa nedokážem pozerať na niekoho z mojej rodiny ako má problémy. Ale osobné problémy niekedy spôsobujú, že strácam sústredenie. Niekedy som s toho psychicky unavený. A to sa môže stať hoci aj pred veľkým zápasom či derby , a tak vždy vezmem telefón a volám komu je potrebné zavolať a riešim ten problém čo najskôr. Zarábam veľa peňazí ale viem že nespadli z neba. Musím makať. Keď nehrám dobre ľudia ma obviňujú, vtedy som ten zlý ja.“ Hovorí o svojej situácii Nani. Život v Anglicku nebol ani zďaleka ľahký pre Naniho. 

Chvíľu mu trvalo vymaniť sa spod tlaku fanúšikov a spod Ronaldovho tieňa. Napriek tomu niekedy tu boli dni kedy sa Queirozove začiatočné obavy zdali oprávnenými. Aj keď bol najlepším nahrávačom v Premier League v sezóne 2010/2011, vo finále Ligy majstrov proti Barcelone sedel len na lavičke náhradníkov a príchod Ashleyho Younga v lete roku 2011 spustilo špekulácie o tom , že 24 ročný hráč je na odchode z Old Trafford. Faktom však je, že v tej sezóne bol Nani najlepším hráčom United. A je šťastný aj v osobnom živote, kde sa mu darí a s priateľkou Danielle žijú spolu so svojimi dvoma psami. To všetko je silným kontrastom k jeho ťažkému vstupu do života v Manchestri aj napriek tomu , že mal pri sebe Ronalda, ktorý mu pomáhal prispôsobiť sa novému prostrediu. „Najťažšie bolo žiť sám a nerozprávať sa s nikým , keďže som neovládal anglický jazyk.“ vraví Nani. „ Boli tu aj dni kedy som býval v Cristianovom dome a vtedy som sa cítil veľmi dobre. Vždy tam boli milí ľudia a mali sme všetko – bazén, jakuzi,tenis či pingpong. Keď som bol u Cristiana rodina mi až tak nechýbala. No neskôr som sa musel postaviť na vlastné nohy a musel som začať svoj vlastný život. Bolo to ťažké keďže som žil v obrovskom dome a v noci som sa cítil ako by som bol niekde na zámku a sám. Dokonca som sa bál byť doma sám, niekedy som ani nevychádzal z izby. Chodil som spať oveľa skôr, a ani som sa správne nenavečeral lebo som nechcel jesť sám.“ Chlapec zo Santa Filomena si prešiel dlhou cestou života.

 

autor článku: Bananko

zdroj: dailymail.co.uk

 

 


Pre zobrazenie komentárov sa musíte prihlásiť!