26/02/2021
Devilpage.cz / sk – Fanúšikovské stránky najväčšieho futbalového klubu na svete – MUFC
Redaktorské správy

Goodbye, Genius!

Niečo pre slávu a česť Dimitara Berbatova, muža, ktorý miloval Manchester United…

 

Pamätám si to, ako by to bolo včera. Písal sa rok 2008 a bol posledný augustový deň. S ním teda spojený aj posledný možný prestupový deň toho leta. Spomínam si ako som ja a určite aj mnoho ďalších fanúšikov United sedel doma za počítačom a hltal každú jednu informáciu o možnom prestupe bulharského útočníka. United sa najprv nevedeli dohodnúť s Tottenhamom, ktorý nechcel svojho útočníka predať, nakoniec obe strany našli spoločnú reč, čo bolo základom preto, aby sa tento obchod mohol zrealizovať. Pamätám si na obavy fanúšikov, či sa ten prestup stihne zrealizovať, pretože odbíjali posledné hodiny, kým sa uzavrelo prestupové okno. Všetko sa nakoniec našťastie podarilo a Dimitar Berbatov krátko pred polnocou spečatil svoj prestup podpisom 4-ročnej zmluvy. Obliekol si dres s číslom 9, ktorý prevzal po Louisovi Sahovi. Prestupová čiastka, milé dámy a páni, činila 30,75 mil. libier! V ten večer mu v žilách začala prúdiť krv červených diablov.

 

 

Berba alebo Tévez? – 2008/2009

Všetko bolo pripravené a Berba mohol po prvýkrát obliecť dres Manchesteru United. Stalo sa tak po prvýkrát na Anfield Road, kde sme síce prehrali 1-2, no Berbatov v ten deň zaznamenal asistenciu na gól Carlosa Téveza, paradoxne muža, ktorý bol jeho najväčším konkurentom v boji o základnú zostavu. Anglické denníky sa po tomto nástupe začali predháňať vo vydávaní článkov zameraných práve na túto dvojicu. Berba alebo Tévez? Jedno bolo isté, iba jeden z nich si mohol zaistiť miesto vedľa neohrozeného Wayna Rooneyho. No príbeh pokračoval. Dimi, ako ho fanúšikovia zvykli nazývať, zaznamenal svoje prvé dva góly 30. septembra toho roku v Champions League proti Aalborgu BK. Prvé ligové góly si pripísal na svoj účet vo vyhranom zápase s West Bromwichom, ktorý sme porazili 4-0. Carlos Tevez sa pomaly prestal vyskytovať v základnej zostave a hovorilo sa o možných sporoch medzi ním a Sirom Alexom Fergusonom. Naopak, Dimitar si užíval prvý rok v Divadle snov a spolu s Waynom Rooneym, Ronaldom či Scholesom vytvorili v tejto sezóne mnohokrát vysnívanú útočnú formáciu, ktorá ničili obrany súperov takmer s ľahkosťou. Dimitar si pripísal na svoje konto 14 gólov, čo síce nebolo príliš veľa, ale Bulhar si všetko vynahradzoval tím, ako dokázal spolupracovať s tímom a čo mu dokázal priniesť. Musím sa priznať, že aj ja som párkrát zostal s otvorenými ústami stáť, keď som sa díval na rôzne ekvilibristické kúsky bulharského útočníka. Známe je jeho obhodenie si obrancu West Hamu United spoza bránkovej čiary a následná prihrávka Ronaldovi, na tento gól si fanúšikovia určite budú pamätať. Sezóna napokon skončila a United sa podarilo aj do tretice obhájiť titul majstra Premier League, keď si v rozhodujúcej chvíli dokázali vytvoriť dostatočný náskok na druhý Liverpool. What a season for Berbatov!

 

 

 

Milovaný aj nenávidený – 2009/2010

Povedal by som, že v jeho druhej sezóne sa Dimitar Berbatov dostal na rozhranie medzi dvoma tábormi fanúšikov. Jedny ho milovali kvôli jeho fantastickým kúskom, kontrole lopty a prínosu do hry, iní zatracovali kvôli nie príliš produktívnej gólovej štatistike. Pre niektorých bol zase pomalý, alebo nedával do hry všetko. Názory boli rôzne, každopádne Dimitar mal stále isté miesto v základnej zostave tímu a zdalo sa, že si ho Sir Alex obľúbil. Vždy keď nastúpil, patril k najkreatívnejším hráčom na ihrisku a často vytváral šance pre svojich spoluhráčov. Je ale pravda, že príliš často neskóroval. V tom čase strelil dokopy 12 gólov a ocitol sa v rovine kritiky. Ako som už vyššie písal, mnohí ho začali odsudzovať kvôli tomu, že nedáva do hry všetko, a keď sa mu nedarí, jednoducho zápas vypustí a začne sa po ihrisku prechádzať. Dimitar sa k tejto veci vyjadril nasledovne: „Každý vraví, že do hry nedávam všetko, ale to nie je pravda. V skutočnosti bojujem, ako môžem a loptu sa snažím získať hlavne pozičnou hrou a premýšľaním. Je to jednoducho môj štýl hry“, povedal. Pravdou je, že v tíme začala panovať tak trochu iná atmosféra. Klub v lete opustil Cristiano Ronaldo a všetka záťaž zodpovednosti sa tak preniesla aj na Dimitara Berbatova. Mnoho fanúšikov očakávalo, že on a Wayne Rooney nahradia ten gólostroj, ktorý produkoval rok čo rok Ronaldo. Čakalo sa jednoducho na titul. Túto métu sa nám v tejto sezóne bohužiaľ splniť nepodarilo, možno aj preto toľko kritiky. Ale nebolo to len o strieľaní gólov. Aj keď bol Berbatov považovaný za top útočníka, on sám mal v sebe predovšetkým čosi, čo neviem jasne popísať, ale ak by som to mal vysvetliť, povedal by som, že to bolo niečo ako božský dotyk. Dimi sa vždy vedel baviť futbalom a vždy mal pri tom úsmev na perách.

 

.

Anglicko, tras sa! Berbanátor útočí! – 2010/2011

Po rozpačitom druhom roku Dimitara v klube prišiel nový ročník 2010/2011 a s ním aj nová výzva. Manchester opäť striehol na zisk všetkých možných trofejí a predovšetkým Berba chcel dokázať fanúšikom, že sa v ňom mýlili. Začalo to hneď 8.augusta v Community Shield, keď sa United postavili o prvú trofej v sezóne ďalšiemu kandidátovi na titul Chelsea FC. Zápas sme vyhrali 1-3, a Berba dokázal hneď v úvode sezóny otvoriť svoj gólový účet. A kto by si myslel, že to bola iba náhoda, tak sa ohromne mýlil. Týmto to vlastne iba začalo a pokračovalo ďalej. A samozrejme ako inak – „In Berba style“. Nech sa páči! Hattrick Liverpoolu, 5 gólov Blackburnu a ďašie tri góly aj do siete Birminghamu. Dovedna v tejto sezóne skóroval Berba 21-krát, stal sa najlepším strelcom súťaže a získal tak zlatú kopačku. Patril k  ťahúňom tímu, ktorému sa podarilo po roku vziať titul z rúk Chelsea a so spoluhráčmi sa prebojoval aj do finále Ligy Majstrov. Tam sme bohužiaľ aj podruhýkrát podľahli Barcelone. Berba bol šťastný, zopár jedovatých fanúšikov bolo umlčaných a zdá sa, že aj Ferguson si skúseného strikera pochvaľoval. Sám Berba v mnohých rozhovoroch vyhlasoval, že našiel svoj domov, že United nadovšetko miluje, a že je to pre každého hráča absolútny vrchol. Čo sa ale zmenilo, keď sa Berbovi konečne podarilo vsietiť toľko gólov, koľko sa od neho očakávalo?  Podľa môjho názoru tomu pomohlo predovšetkým stiahnutie Rooneyho do pozície podhrotového hráča, Berbatov sa tak posunul úplne na hrot, kde sa cítil ako ryba vo vode a nemusel si tak často zbiehať do stredu ihriska pre lopty, ktoré už zbieral Wayne Rooney a tvoril hru. Takisto podpora z krídel. Prebudený Nani a skvele centrujúci Valencia zohrali v tomto úlohu.

 

 

 

Od Hrdinu k nechcenému – 2011/2012

Až posledný rok v drese United nebol pre Dimitara úspešný. Dovolím si povedať, že to nebolo jeho zásluhou, veď o svoje schopnosti určite nemohol prísť  len tak z ničoho nič. Bolo to predovšetkým Sirom Alexom Fergusonom, ktorý pred sezónou vyhlásil, že hodlá zmeniť systém hry a začať hrať o čosi rýchlejšie. Vtedy ešte nikto netušil, aký to bude mať veľký dopad na kariéru Dimitara Berbatova na Old Trafford. Faktom sa ale stalo, že Dimitar bol často vynechávaný a prehliadaný naším manažérom, ktorý mu nedal dostatok šancí a neprejavil mu dostatok dôvery, aby dokázal, že je stále najlepším strelcom v Anglicku. Od začiatku nastúpil do zápasov dovedna len 7-krát, zvyšok strávil na lavičke, odkiaľ zvykol vchádzať na ihrisko v posledných minútach, alebo sa stávalo, že častokrát ani nebol nominovaný. Pritom je zvláštne, že aj z toho mála zápasov, v ktorých hral, sa dokázal gólovo presadiť a zaznamenal dovedna 9 gólov, čo je viac než len úctyhodné číslo. A ako spieva jeden populárny slovenský spevák , „stáva sa stáva, že každý niekam speje“ tak aj Berbove dni na Old Trafford boli spočítané. Ferguson sa jednoducho rozhodol dať šancu novej akvizícií, Hernandezovi, ktorému sa v tejto sezóne naozaj darilo a taktiež Dannymu Welbeckovi, ktorý zaznamenal značný progres vo svojej hre. Aj keď bol Dimitar v poslednej sezóne na Old Trafford často prehliadaný, nikdy nepovedal jediné krivé slovo na United a vždy sa obdivne vyjadroval na adresu ako Alexa Fergusona, tak aj hráčov a všetkého, čo sa dotýkalo samotného klubu. Zdá sa, že aj hráči si ho obľúbili a hádam si získal aj niektorých fanúšikov, ktorí mu predtým neverili. Jedno je isté, Dimitar za sebou v United zanechal výraznu stopu a na jeho prínos ja určite nikdy nezabudnem. Som šťastný, že som sa mohol pozerať na jeho hru, prežívať tie momenty, ktoré pre nás fanúšikov pripravil. A že boli nádherné. Navždy si ho budem pamätať ako futbalového génia, elegána a muža so srdcom na správnom mieste. Veď jeho posledné slová s úsmevom na tvári po príchode do Fulhamu boli: „Nikto mi nemôže vziať môj úsmev, viete to? Hral som za Manchester United a to bola moja životná výhra. „

 

A takto si ho budem navždy pamätať…

 

 

 

.

Bye, Bye, Dimi, we never Forget !


Pre zobrazenie komentárov sa musíte prihlásiť!