17/05/2021
Devilpage.cz / sk – Fanúšikovské stránky najväčšieho futbalového klubu na svete – MUFC
Redaktorské správy Rozhovory

Tom Cleverley: Trpezlivý virtuóz

Po jeho dlhoočakávanom debute za anglickú reprezentáciu Tom Cleverley opäť dokázal, že aj napriek početným brzdám a prekážkam v jeho ešte len začínajúcej kariére sa mu oplatilo čakať na svoju príležitosť každú jednu minútu.

 

Na pôsobivé výkony nie je potrebný štart, z ktorého všetkým padajú sánky.

 

Na jednej strane všetkých upútali Wayne Rooney a Federico Macheda, ktorým sa už pri ich debutoch za United podarilo rozvlniť sieť súpera. Na strane druhej stoja Ryan Giggs a Paul Scholes, ktorí obaja vo svojich začiatkoch ukázali na ihrisku svoje nápadité črty, ktoré ich charakterizovali počas ich dekád v drese United. No všetkým z nich sa už v mladom veku podarilo dostať do centra pozornosti, zatiaľ čo Tom Cleverley si zvolil dlhú cestu k budovaniu svojej výnimočnosti.

 

Ešte aj jeho debut za Anglicko proti Taliansku – označený ako ‚vynikajúci‘ samotnou legendou Červených diablov Royom Keanom – mu vyšiel až na tretí pokus, po dvoch predošlých povolaniach do reprezentácie, ktoré mu napokon zmarili zranenia a trošku netradične aj londýnske nepokoje v roku 2011. Cleverleyho trpezlivosť si mohol každý overiť na výlete v Berne, kde potvrdil jej plnú funkčnosť fantastickým výkonom.

 

Roky bol väzňom svojej fyzickej nezrelosti, ktorá vytlačila jeho usadenie sa mimo osi, čo rezultovalo v celý rad zranení, ktoré ho postihli. Projektant zálohy, narodený v Basingstoke, sa dočkal svojho súťažného debutu za United po 11 rokoch v ich radoch, pričom ho klub pustil na tri hosťovania a zobral ho so sebou na štyri predsezónne turné.

 

Tom v akcii za Bradford City’s School of Excellence v pozdných 90. rokoch

 

„Musel si zachovať pokojnú hlavu,“ zdôrazňuje Andy Cleverley, otec Toma. „Čakal, hoci sa s ním viezla frustrácia z pomalého rastu, preto sa chytil svojho vývojového plánu od United a teraz sa mu to všetko vypláca, keďže prerazil do prvého tímu. Práve tomu obetoval väčšinu svojho života.“

 

Robota bola u Cleverleyho juniora vždy na dennom menu. Už ako štvorročný sa účastnil profesionálnych tréningových drilov so svojim otcom. Dotyk, kontrola, prihrávka. Oboma nohami. Sotva tréning elitného vojaka, no aj tak neoceniteľné základy pre všetko, čo nasledovalo. Toto sa opakovalo prakticky každý víkendový večer, až kým sa Tom neupísal akadémii United v roku 2000.

 

Kariéra Cleverleyho nabrala smer Manchester United v hodine dvanástej, kedy sa už rozhodovalo o jeho nastúpení do iného klubu. Výnimočný člen School of Excellence [škola dokonalosti] z Bradford City ho videl hrať vo veku siedmich rokov za tím do 11 rokov Eccleshillu United, okolo Toma potom začali krúžiť väčšie žraloky. Svoje ponuky poslali Leeds a Blackburn a až potom priskočili United.

 

„Akurát sme sa vrátili domov z rodinnej dovolenky a v odkazovači bola správa od Dereka Langleyho [úradník United pre nábor miestnych chlapcov], ktorý nám oznamoval, že Manchester United si chce upísať Toma,“ spomína Andy. „Náš ďalší krok sme si premysleli v nanosekunde.“

 

Prvá fotka Toma po nástupe do akadémie United v roku 2000

 

Tom v akcii proti Plymouthu vo svojej prvej sezóne v Carringtone

 

V polke štvortýždňovej skúšobnej doby v Carringtone boli Tomovi predložené podmienky upísania sa klubu a následne smeroval rovno do U-11 tímu United. Liezol priečkami rok za rokom obyčajne ako krajný obranca kvôli jeho drobnému vzrastu, až kým sa nedostal do tímu do 16 rokov. V tomto bode Cleverley začal trpieť bolesťami nerastúceho charakteru.

 

„Nebolo to o tom, že by ho niekto zo starších šikanoval,“ hovorí Andy, „pretože bol vždy nebojácny. Zložilo ho práve behanie. Predbiehali ho chlapci, ktorí boli horší bežci ako on len preto, že mali väčšie kroky ako on a s tým, samozrejme, on nič robiť nemohol. To ho zvyklo frustrovať, lebo vedel, že hrá proti hráčom, ktorí boli futbalovo horší ako on, ale prevýšili ho fyzicky. Bol skutočne malý a keď prišiel čas postúpiť do tímu do 18 rokov, tak nebola šanca, aby bol Tom na to fyzicky pripravený.“

 

To predstavovalo problém pre tréningový personál United: prerušiť vzťahy s hráčmi zjavne nepripravenými k ďalšiemu kroku alebo vyrobiť situáciu, ktorá by napomohla ich vývoju. Našťastie, Tom mal na vysokých miestach svojich veriteľov.

 

„Ani Paul McGuinness [manažér tímu United do 18 rokov] ani Jimmy Ryan [bývalý riaditeľ mládežníckeho futbalu] nikdy nepochybovali o Tomovi ako futbalistovi,“ hovorí Cleverley senior. „Boli naproste presvedčený o Tomových technických schopnostiach a Paul s nim mal strpenie. Myslím si, že Paul dal svoju hlavu pod gilotínu za Toma, pretože v neho ako vo futbalistu veľmi veril. Nepochybujem o tom, že ak by bol Tom v ktoromkoľvek inom tíme tejto krajiny, tak by ho prepustili v štrnástich alebo pätnástich, pretože bol skutočne malý.“

 

„Niekedy je potrebné cítiť to z ľudí,“ spomína McGuinness. „Tom bol veľmi odhodlaný. Aj keď bol ešte mladý, dalo sa na ňom vidieť, že má dobré oči. Keď niekto rozprával, on počúval. Jeho oči mu doslova išli vyliezť z jamiek. Díval sa na vás a pohlcoval všetko, čo ste hovorili. Aj keď v tom období nebol nejakým extra hráčom, bolo jasné, že je bystrý. Bol talentovaný, aj keď bol o dosť nižší od ostatných hráčov, no to odhodlanie vás priam udrelo do tváre. Chcel sa učiť. Je to rozumný chlapec, rád vás počúval a  splnil by všetko, čo ste povedali. Keď mal 16, odcestoval s nami na turnaj do Kene a jeho prístup k veciam, či už na ihrisku alebo mimo neho, preukázal, že sa mu oplatilo dať šancu.“

 

Tom sa stretáva so Sirom Bobbym Charltonom na predsezónnom výlete do africkej Kene

 

McGuinness navrhol, aby tom nepokračoval ďalej a ostal v akadémii United o rok dlhšie napriek odchodu jeho rovesníkov do vyšších kategórii v roku 2006. Aj keď musel mladík opakovať celý jeden rok „štúdia“, nerozhodilo ho to. „Už vtedy bol veľký kamarát s Dannym Drinkwaterom a Dannym Welbeckom, takže zotrvanie na jednej úrovni a hranie s nimi ho príliš nešokovalo,“ hovorí Andy. „Tá sezóna bola pre neho prospešná čo sa týka pozdvihnutia sebavedomia.“

 

Cleverley v akcii za United na Dallas Cupe

 

Oneskorene, no predsa sa jeho telo začínalo zhodovať vo vyspelosti s jeho mysľou. Stal sa nedeľnou súčasťou McGuinnessovho tímu do 18 rokov sezóne 2006/07, a v FA Youth Cupe hral zápas čo zápas až kým ho nepribrzdila zlomenina nohy pred odvetným zápasom semifinále. Stalo sa tak práve vtedy, keď sa jeho telo pripravovalo na prijatie podstatných zmien a odštartovala sa tak séria otravných, nešťastných zranení. Ostal mu napokon iba jeden zápas za U-18 a už bol povýšený do rezervného tímu.

 

V roku 2008 sa rezervy chopil Ole Gunnar Solskjaer. Začal stavať Cleverleyho do stredu poľa a prebudil v ňom stratené sebavedomie. „Ole nahovoril Tomovi, že to môže dosiahnuť na vrchol,“ hovorí Cleverley starší. Už na začiatku sezóny zaberal vo veľkom štýle a presvedčil tak trénerov United, že je pripravený na súťažný ligový futbal.

 

Na začiatku roku 2009 sa pripojil do Leicesteru City pod vedením Nigela Pearsona na úspešné 10-týždňové hosťovanie, okorenené vykĺbeným ramenom. To bola však len generálka pred nasledujúcim celosezónnym hosťovaním vo Watforde 2009/10, kde si poškodil kolenný väz po kolízii s Jonassom Olssonom z West Bromu. Ani to však mladíkovi nezabránilo vo víťazstve v ankete Hráč roka Watfordu.

 

„Tá sezóna bola pre neho neskutočnou skúsenosťou,“ spomína Andy. „Prvá polovica sezóny bola doslova úžasná. Skóroval rovno pri svojom debute proti Nottinghamu Forest na City Ground. Som fanúšikom Forestu a v sektore hostí som skákal od radosti ako blázon pri oslave gólu proti môjmu tímu. Môj starý otec by sa bol v hrobe obracal! Neprestával dávať góly, nazbieral ich dovedna osem v prvých šestnástich zápasoch. Chudosť zostavy sa, však, začala preukazovať a tím začal v tabuľke klesať. Aj to však bola pre neho dobrá výchova – pamätám si, ako Tom hovoril, že nikto z nich si nechce do životopisu pripísať zostup do nižšej súťaže.“

 

Cleverley sa vrátil do United a už tretie leto po sebe dokázal dávať góly na predsezónnom turné s tímom Diablov. Nepodarilo sa mu dostať do žiadneho z prvých piatich tímov súťaže, avšak mladík poprosil Sira Alexa o vybavenie hosťovania do Wiganu – ťah, z ktorého mali osoh všetky strany, keďže the Latics zotrvali v najvyššej súťaži a Tom mohol konečne ochutnať Premier League. Ďalší pôsobivý prínos do tímu Červených diablov ukázal na US Tour v roku 2011 a dokázal, že je pripravený. Tušenie sa naplnilo keď pozdvihol pohár Community Shieldu v zápase, v ktorom bol hlavným „priemyselným“ uzlom rozohrávok United a ktorý Červení diabli otočili z nepriaznivého stavu 0-2.

 

 

Cleverley v zápase o Community Shield v roku 2011

 

Prvé štyri vystúpenia záložníka v Premier League povzbudzovali chuť do jedla celému tímu až kým neprišiel zákrok Kevina Daviesa z Boltonu, ktorý mu poškodil členkové väzy a vyradil ho na šesť týždňov. Zranenie sa obnovilo v jeho ďalšom štarte proti Evertonu a z bojiska odkríval na ďalšie štyri mesiace. Cleverley sa potom dostal do úplnej zápasovej kondície v časoch, kedy United uháňali plnou parou za obhajobou titulu v Premier League, takže ho obmedzili naskakovať do zápasov až do konca sezóny. Ako to už chodieva v prvých sezónach u väčšiny hráčov, ročník 2011/12 bol pre stredopoliara horkosladkým.

 

V jeho doterajšej karíére sa pribrzdenie a frustrácia striedali s brilantnosťou a ódami, ale práve negatíva povzbudzovali tie pozitíva. Malý, ale tvrdý. Skromný, ale sebavedomý. Dychtivý, no pokojný. Nič, čo by sa dostávalo na predné stránky dennej tlače, iba upokojujúca plynulosť v základoch dotyku, kontroly, prihrávaní a pohybe.

 

Hlavne, čo sa týka všetkých jeho schopností, Tom Cleverley podtrhuje svoj talent vyrovnanou pracovnou morálkou a trpezlivosťou. Príbeh tohto mladého muža sa rozprával dlho, ale niekoľko ďalších kapitol by malo stáť za to čakanie.

 

Zdroj: manutd.com


Pre zobrazenie komentárov sa musíte prihlásiť!