Interview: Nicky Butt

9

Bývala hviezda zálohy United, Nicky Butt, odpovedal na otázky ManUtd.com o rozličných aspektoch života v United.

Od pomyselného vzniku Class ’92 uplynie toto leto už ťažko uveriteľných 20 rokov. Jedným z členov tejto šikovnej triedy futbalistov bol a je aj Nicky Butt a v tomto rozsiahlom interview sa dočítate o jeho názoroch na United, súčasný futbal a vôbec o poslednom dvadsaťročí z jeho pohľadu.

 

Ako ti United ako mladíkovi pomohli s futbalovým vývojom?

V tých časoch zvykol mávať raz mesačne posedenie s každým mladým hráčom Eric Harrison. Prišli ste do jeho kancelárie a rozprávali ste sa s ním. Vždy mi hovorieval, aby som sledoval hráčov Bryana Robsona a Roya Keanea, ešte keď bol v Nottinghame Forest. Povedal: „Chcem od teba, aby si sa formoval v takého hráča, pretože ty sám si taký hráč“. Povedal: „Sleduj ich“ a to robil so všetkými mladíkmi, či už útočníkmi alebo obrancami a mne sa dobre pozeralo na to, ako hrajú tí dvaja. Ak sa od nich dokážete naučiť čo i len maličkosť, môže vám to v kariére jedine pomôcť.

 

Eric Harrison cítil, že si bol vyspelejší, ako väčšina tvojich rovesníkov. Je to tak?

Keď ste dieťa, tak nad dospelosťou nerozmýšľate. Nemyslel som si, že som bol nejak zvlášť vyvinutejší ako ostatní, keďže som bol štíhly a malý. Možno tak duševne som bol o niečo starší na svoj vek. Ale myslím si, že je to hlavne o trpezlivosti. Manažér vie, kedy vás zapojiť. Ako dieťa si myslíte, že ste pripravení, no verte mi, nie ste. Hral som v Lige majstrov proti Barcelone (4-0) a na to som nikdy pripravený nebol. Mal som vtedy 18 a na ihrisko som sa dostal len kvôli pravidlu o zahraničných hráčoch – na to som sa nemohol pripraviť. Je síce dobré myslieť si o sebe že ste dobrý hráč a že porazíte aj celý svet, no iba tréner alebo manažér presne vedia, kedy vás do futbalu zapracovať, takže to chce trpezlivosť

 

Akú vzpruhu predstavujú stále hrajúci hráči z Class ’92 pre United?

Myslím si, že klub vždy profitoval aj z ostatných hráčov, nielen zo mňa, Giggsyho, Scholesyho a ostatných, ktorí si tým prešli a vždy sme pomohli hociktorému hráčov ak bolo treba. Navyše Scholesy si už aj potrénoval, Gary Neville je klubovým ambasádorom a Andy Cole taktiež. Tento klub máte prakticky v krvi. Cela moja rodina fandí United a záujmy klubu nosím dodnes v srdci. Je iba dobré, ak ľudia ako Scholesy alebo Ryan ostávajú v klube treba aj trénovať a to najmä pre deti, pretože si dobre spomínam na svoje mladé roky. my sme mali Briana Kidda a Nobbyho Stilesa a tiež aj manažéra, no ľudia, akými boli oni – jeden víťaz Európskeho pohára, druhý Majstrovstiev sveta. Ako mladý hráč si pri nich pomyslíte: „Čokoľvek povieš, urobím to či to bude správne alebo nesprávne. Urobím to, pretože ty si tam bol a dokázal si to.“ Ľudia sa pozerajú na Giggsyho, Scholesyho, možno na mňa a iných, pretože sme tým prešli a dokázali byť úspešní. Nemôžu jednoducho povedať: „Čo len ty môžeš vedieť?“ Je Jasné, že Ryan a Scholesy dobre vedia a je skvelé, že môžu v klube zostať.

 

Myslíš si, že niektorému z vás sa podarí stať sa špičkovým manažérom?

Scholesy si už robí trénera a vyskúšal si to aj s rezervou United. Vždy sa rád zapájal do hry s nimi, no Giggsy je v mojich očiach rodený manažér. Neviem povedať kedy, možno o rok, možno o päť, ale myslím si, že má na to byť dobrým manažérom tým, aký je on sám. Scholesy je na tom podobne a môže z neho byť dobrý tréner alebo manažér, hocikto, kým by chcel byť. Háčik je v tom, že neviete, kým chcete byť až kým si to nevyskúšate. Ani o Markovi Hughesovi by ste si v živote nepomysleli, že by mohol byť koučom a ja som na tom podobne – myslel som si, že po skončení s futbalom skúsim robiť v televízii, no nepáčilo sa mi to. Keby som to neskúsil, nevedel by som odpoveď. Gary Neville, človek, o ktorom som bol z fleku presvedčený, že bude manažérom, ale bez šance. Teraz robí pre Sky, kde má zmluvu na tri roky. Nikdy preto neviete, čo vás čaká za rohom. Musíte byť pripravený získať čo možno najviac vedomostí z futbalu alebo z čohokoľvek, čomu sa chcete v budúcnosti venovať a uvidíte na čo ich použijete.

 

Čo ti chýba najviac z čias tvojho pôsobenia v United?

V šatni boli všetci vtipkári, dobré charaktery, aby som bol úprimný. Scholesy rád žartoval, ale vždy mu to prešlo, keďže bol tichý. Giggsy, Keaney – tímový duch bol skvelý nielen vďaka ich prítomnosti. Ak chcete byť úspešný, taký dobrý  tímový duch je nevyhnutnosť.

 

Viem, že je to už klišé, ale napriek veľkosti tohto klubu je United naozaj akousi veľkou rodinou?

Neprekvapuje ma to, ale vždy reagujem, keď nás menšie kluby označia za „rodinu“. Kluby z nižších súťaží nás tak stále označujú, no to, že sme veľkoklub ešte neznamená, že nie sme aj rodinný klub. Stále dostávam vianočné pozdravy od manažéra a trénerského personálu a ešte stále sa zvyknem porozprávať s čašníčkami v jedálni alebo s recepčnými. Môžem sa sem vrátiť kedykoľvek budem chcieť z čoho mám radosť. Je to jedna veľká rodina, ktorá sa stará ako o mladých hráčov, tak o tých starších. Väčšina hráčov, s ktorými som tu hrával, stadeto neodchádzajú a stávajú sa miestnymi.

 

Je potrebné držať pevne pokope, keďže sa médiá stále zaujímajú o senzačné príbehy a námety na ohováranie?

To je ten vonkajší svet. Carrington je akási pevnosť, ako aj akékoľvek iné tréningové centrum. V Newcastlei to bolo podobné, v zlých časoch ste si sadli s manažérom a povedali ste mu, že neviete kontrolovať to, čo sa deje vonku, ale iba to, čo sa deje na ihrisku a na tréningoch. Treba s tým vedieť žiť. Nedá sa stále starať alebo ovplyvniť to, čo si o vás ľudia myslia, či vás majú radi alebo nemajú. Musíte sa dívať stále na seba. Obavami o to, čo si ľudia pomyslia, môžete stratiť príliš veľa času.

 

Myslíš si, že tvrdé zákroky sú vymierajúcim remeslom v dnešnom futbale?

Myslím si, že sa to vyvíja, futbal sa vyvíja. 10 rokov pred mojou generáciou to bolo ešte horšie. Vyvíja sa to. Svedčí to najmä nadaným hráčom, oni sú tí, na ktorých sa chodia diváci pozerať, ale treba si dať pozor, aby sa ten prvok oddanosti a fyzickej hry úplne nevytratil. Obranné zákroky sú zručnosťou a súčasťou futbalu a keď o ne začneme prichádzať, prídeme postupne o korene tejto hry. Netvrdím samozrejme, že futbal by sa mal uberať dopredu kopaním ľudí, keďže sa zbožňujem dívať na Ronalda alebo Messiho, ktorých hra je pastva pre oči aj v televízii, aj na tribúnach, kde dvíhajú divákov zo sedadiel. Ale je tu isté umenie, ktoré stojí na opačnej strane krásy tejto hry a ja dúfam, že oň neprídeme. Je skvelé hrať proti mestským rivalom, kde príde aj na tvrdé zákroky, nie je lepší pocit, ako dostať fanúšikov takto na nohy.

 

Zdroj: manutd.com

ZDIEĽAŤ
Predchádzajúci článokJohn Cofie na hosťovanie
Ďalší článokDiabli by chceli kratšiu listinu zranení
Asso
Mám 25 rokov a pracujem v Bratislave. Manchesteru United fandím zhruba od roku 2000, kedy som si prvýkrát zahral počítačovú hru FIFA 2001 a v nej ma zaujal práve tím Manchesteru United na čele s obľúbencom publika - Davidom Beckhamom. Červeným diablom som neprestal fandiť ani po jeho odchode z klubu.


Pre zobrazenie komentárov sa musíte prihlásiť!