Devilpage.cz / sk – Fanúšikovské stránky najväčšieho futbalového klubu na svete – MUFC
Redaktorské správy

Rozhovor s „neuveriteľným“ fanúšikom

Prinášame vám rozhovor s fanúšikom Manchesteru United, ktorý asi prekoná každého fanúšika tohto klubu.

 

 

 

Peter Bolton, 55-ročný „superfanúšik“ pochádza z Timperley, Altrinchamu. S týmto fanúšikom sa asi nikto z nás nemôže porovnávať. Peter videl túto sezónu 140 zápasov United (prvý tím, rezerva a mládež). Chýbal iba na dvoch zápasoch rezervy, ktoré sa hrali vtedy, keď hral prvý tím.

 

Za dlhé roky má Peter neuveriteľné zážitky zo zápasov. Nikdy nechýbal na domácom zápase od roku 1974, čo znamená, že bol na 1060 domácich zápasoch po sebe! Za posledných deväť rokov nechýbal ani na vonkajších zápasoch United a v tomto storočí nevynechal ani Európske vonkajšie zápasy. Je to naozaj neuveriteľný príklad oddanosti ku klubu a toho, čo tento klub pre Petra znamená.

 

Od augustového zápasu United s Barcelonou, kde Diabli vyhrali 2-1 v Amerike, až po októbrové víťazstvo 2-0 nad Galati v Arena Nationala, Peter túto sezónu precestoval tísicky kilometrov. V rozhovore Peter odpovie na niekoľko otázok týkajúcich sa celoživotného fandenia Manchesteru United.

 

Ktorá cesta bola vaša najpamätnejšia a prečo?
Japonsko 2008, keď United vyhrali majstrovstvá sveta klubov. V Tokyu sme strávili 12 dní a Japonci nás krásne privítali. Na štadióne v Tokyu bola táto trofej vystavená a mohli ste sa s ňou odfotiť. Niektorí fanúšikovia United a ja sme pri nej spievali s našou vlajkou „One Love“. Pritiahli sme tak dalšie fronty fanúšikov, ktorí sa skôr chceli odfotiť s našou vlajkou ako s trofejou. Japonci sú do United fanatici.
Ešte mám jeden príbeh. Niekto nám povedal, že by bolo skvelé navštíviť Mount Fuji (najvyšsia hora v Japonsku). Tak sme išli tromi vlakmi, autobusom a taxíkom, aby sme sa dostali do základného tábora na tejto hore. Keď sme postupovali ďalej, povedali nám, že pred nami je hrubá vrstva snehu a nemôžeme postupovať ďalej. No potraviny sme mali na dedine v blízkosti hory. Prišli sme na autobusovú zástavku, kde sme zistili, že ďalší autobus má prísť na jar. Uviazli sme. Nikto nevedel ani slovo po anglicky a boli sme kilometre od ľudí. Po hodinách neúspešného stopovania na križovatke zastavil turistický autobus s Japoncami. Snažili sme sa doňho nastúpiť, ale oni nehovorili po anglicky a nerozumeli, že sme uviazli, takže nás nenechali nastúpiť. Rozopol som si moju bundu a ukázal im moje tričko Manchesteru United a hneď nás nechali nastúpiť s otvorenou náručou. Sila Manchester United je tak hlboká ako divočina v Japonsku.

 

Ktorá cesta bola vaša najhoršia a prečo?
Galatasaray 1993: „Vitajte v pekle.“ Celý deň v Istanbule bol desivý. Od momentu, kedy sme vystúpili z lietadla, som cítil, že ich fanúšikovia nič podobné nevideli. Vyzeralo to tak, že keby nás polícia nezoberie na štadión pod ich štítmi, tak nás ich fanúšikovia zabijú. Bol som vo Fenerbahce aj v Besiktasi, ale oproti tomuto to bolo nič. Bol som naozaj rád, keď som prišiel domov, lebo som nevedel či nám naozaj chceli ublížiť alebo nie.

 

Túto sezónu ste videli všetky zápasy proti Manchesteru City. Myslíte si, že keď vyhrali Premier League, nastane v Manchesteri silná zmena?

Tento rok sme so City hrali štyrikrát a prehrali sme len dvakrát, takže si nemyslím, že sa niečo výrazne zmení. Fanúšikovia si musia pamätať, že kluby sa nás už predtým snažili zosadiť z trónu, no vo všetkých prípadoch sme odpovedali a vyhrali titul späť.
Blackburn v sezóne 94-95. Prišli s peniazmi, vyhrali titul a aj napriek tomu ho ďalšiu sezónu neobhájili. Potom sme tu mali „Invincibles“ z Arsenalu. Celú sezónu prešli bez porážky a vyzerali ako nedotknuteľní. No United ich sériu zastavili na čisle 49, keď ich porazili na Highbury a odvtedy sú už sedem rokov bez trofeje. Ďalej tu máme Chelsea a ich ruské peniaze. Chelsea boli veľká hrozba a vyzerali, že majú potenciál zmeniť dominanciu v Premier League, ale my sme ich zastavili a vyhrali titul späť. Túto sezónu skončili piaty. Teraz je tu Manchester City. Túto sezónu titul mohli vyhrať, ale budúcu sezónu sa na trón vrátime my.

 

Aký bol váš najpamätnejší zápas v tejto sezóne?
Arsenal 8-2 na Old Trafford. Nemyslím si, že nejaký fanúšik na štadióne mohol tušiť, čo sa bude diať. Viem, že nemohol. Tím sa dopĺňal ako skladačka a všetko fungovalo. Keď City porazili Tottenham 5-1 na White Hart Lane, tak sme si všetci pomysleli: „Čokoľvek City spraví, my spravíme lepšie“. Pamätám si, ako skvelá bola záloha s Cleverleym a Andersonom a vpredu nezastaviteľní Rooney a Welbeck. Tento zápas ukázal, o čom je futbal. Rozdrvili sme Arsenal 8-2 a pár týždňov na to sme prehrali s Blackburnom, ktorý vypadol z ligy, 3-2. To je krása futbalu.

 

Na vašich cestách, ktorí fanúšikovia boli najviac vítaní?
Bez pochýb to boli fanúšikovia Athletica Bilbaa, doma aj vonku. Na Old Trafford boli fantastickí, ale ešte lepší boli, keď sme prišli do San Mamés v Španielsku. Jediné, čo chceli, bolo kúpiť nám pitie, čomu som sa samozrejme nebránil. Pamätám si, ako na konci oslavovali Rooneyho gól, čo sa nevidí veľmi často. Mali veľký rešpekt v oboch zápasoch.

 

Ste ženatý už 34 rokov. Vaša žena musí byť veľmi chápavá.
S mojou ženou Frances sme manželia 34 rokov. Šialená vec je to, že ona na futbal vôbec nie je. Na domácom zápase bola len raz v roku 1976 a tento rok bola na jednom zápase rezervy. Napriek tomu mi nebráni chodiť na zápasy, lebo vie, čo to pre mňa znamená. Mám naozaj skvelú ženu a veľmi ju milujem. Škoda, že nemôžem mať vlajku s nápisom „Two Loves“, ale pravdepodobne by to nemalo rovnaký efekt, že?

 

Zdroj: huffingtonpost.co.uk


Pre zobrazenie komentárov sa musíte prihlásiť!