Devilpage.cz / sk – Fanúšikovské stránky najväčšieho futbalového klubu na svete – MUFC
Redaktorské správy

Jeden obyčajný deň v živote Sira Alexa Fergusona

Nasledujúci text rozpisuje časový harmonogram Sira Alexa Fergusona, počas celkom normálneho dňa. Ak ste aj vy zvedaví, tak ráčte, pustiť sa do čítania nasledujúceho textu.

 

Zobudil ma budík. Doriti, je ešte len 7 ráno. Zaspal som na ďalšie dve hodiny. O 9 som vstal akoby sa nič nestalo, koniec koncov mám voľno a som Sir Alex Ferguson. Kto iný si to môže dovoliť ak nie ja? Prvé čo som spravil po prebudení, je že som šiel na toaletu. Po ceste som zo stola vzal najnovšie vydanie denníka „The Times“. Pri močení som prevrátil pár stránok z toho ničobného časopisu. Všimol som si napdis článku, ktorý by mi mal niečo dať. Mal názov „Ferguson je povinný kúpiť stredného záložníka“. Čo to má znamenať? Písal to nejaký pseudošpecialista, ktorý odohral tak tri zápasy v závodnom futbale, aj to z lavičky.

 

Hodil som noviny na hromadu iných novín vedľa môjho kráľovského trónu a pobral som sa do kuchyne. V kuchyni na mňa už čakali raňajky, pripravené mojou ženou. Ako obvykle vajíčka, slanina a dva kúsky chleba. Samozrejme studené. Potom som odišiel dať si krátku sprchu, samozrejme som sa najprv namydlil a až potom som pustil vodu. (aby som ňou veľmi nemíňal. Viete koľko stojí voda v Manchesteri?) Keď som sa dal do poriadku, zapol som telefón (cez noc ho mám vypnutý, aby som šetril energiou). Čo som uvidel? V prvom rade štyri neprijaté hovory od Mikea Phelana. Bobby Charlton mi tiež volal a to o 7:30! Niekedy ho neviem pochopiť. On je predsa tiež Sir, prečo si nedopraje trochu bezstarostného života. Starý Bobby je veľmi zodpovedný, pomyslel som si.

 

Nemal som veľmi náladu aby som hovoril s mojím služobníkom Phelanom, takže som najprv zapol môj laptop. Pozrel som sa na všetky stránky týkajúce sa Manchesteru United. Nepísali nič nové. „Ferguson môže za inkasovaný gól v Evertone!“(A je to tu zase, ako som mal doriti vedieť, že sa Rio pošmykne?) a Manchester je slabý, pretože nekupuje nových hráčov. Normálka. Na manutd.com písali, že Rooney si zranil členok. Čo je to za pajác, ten má stále problémy. Na druhej strane, po krátkej prestávke sa vracia Berbatov, takže problémy by sme mať nemali. Ja osobne volím Hernandeza, Dimitar je až príliš technický a často sa predvádza na tréningoch.

 

Pri zapálení cigary som sa zamyslel aký som ja ku**a fajn chlapík. Ako je možné, že taký veľkolepý človek ako ja, dokonca utitulovaný Sir, môže byť tak vspanilý? Nepoznám odpoveď na túto otázku. Uvažujúc nad tým som si otvoril nový balíček orbitiek. Cigary a žuvačky na žuvanie to je moje. Hodilo by sa k tomu ešte trochu Whisky…Keď som si sadol do môjho súkromného baru, zazvonil mi telefón. Kto? Samozrejme že Phelan.

 

-Čo sa deje? – pýtam sa.

-Vitaj šéfe, dúfam, že si nezabudol na zápas so City. Hráme dnes o 16:00 na Etihad Stadium.

-„Kompletne som na to zabudol !“ Samozrejme, že som nezabudol, už mám hotovú jedenástku ty pako! Ako si dovoľuješ pripomínať takéto veci?

-Prepáč šéfe, vidíme sa o 13:00 v Carringtone.

 

Zahasil som cigaru a vzal som si 2 žuvačky do úst. A vlastne tretia nezaškodí. Našiel som nejaký starý kus papiera, na ktorom bolo napísaných pár mien na súpiske. Na rýchlo som si pripomenul pár mien. Pozrel som sa na hodinky. Bolo už 12, takže som mal málo času na zostavenie základnej jedenástky. Tento tu, henten tam..ehmm..Radšej nie, Tohto tu nedám, pretože ho má rado až priveľa fanúšikov. A tento? Naposledy dal hattrick, ale ja z neho nie som hotový. Do šlaka s nimi..

 

Tím vyzeral asi takto:

 

Samozrejme po mňa prišli a odviezli ma do tréningového centra. Stretol som sa s Phelanom. Ako ho ja nemám rád!

 

-Vitaj šéfe, dobre vyzeráš – povedal na privítanie. Máš už ten tím?

– Samozrejme, vtisol som mu do ruky kúsok starého pokrčeného papiera. Dnes sú zadarmo tie koláčiky? opýtal som sa.

-Samozrejme.

Šli sme teda spolu do butiku s výbornými koláčikmi. Po ceste si Phelan ako obvykle zvykol poplakať.

-Sir Alex, Rooney predsa nemôže hrať, je zranený!

– Na tom nezáleží, postav tam Parka.

-Park už hrá vedľa Welbecka v útoku.

-Nevadí.Park môže hrať na viacerých pozíciach. Nejaké iné možnosti? opýtal som sa.

-Môžem radšej zmeniť pozície Rafaela a Valenciu. Navrhol Phelan. Nevedel o futbale vôbec nič.

-Rob ako uznáš za vhodné. Koniec koncov načo si tu? Máš mi pomáhať, ináč skončíš ako Queiroz.

-Sir!, Evra má takisto zdravotné problémy. Mám tam tiež postaviť Parka?

-No tak, predsa sa neroztrojí. Zavolaj Irwinovi.

-Ale šéfe, ten je už na dôchodku.

-Na čom? – teraz som už bol naozaj nahnevaný. Na akom dôchodku, je o tridsať rokov mladší ako ja! Nech tu okamžite prídu, ináč ich všetkých prepustím! Banda pajácov.

 

Išli sme k autobusu. Stála pri ňom partia akýchsi chlapcov. Niektorých som si premeriaval očami, napríklad toho čierneho – To bol on! Cole! A do hajzlu, to nie je Cole, to je Young, Cole je predsa hráč Chelsea, uvedomil som si. Koniec koncov, majú podobné mená.

 

-Sir! ozval sa opäť Phelan šeptom. – Viem že obľubuješ dávať šancu každému brankárovi. Ale nie je lepšie postaviť dnes De Geu? Je vo forme, pomôže nám.

-Si ty ale pako Mike. Nevieš, že keď je hráč vo forme treba ho posadiť na lavičku, aby si udržal formu dlhšie a nevyčerpal ju v zápase? ROTÁCIA je kľúčom k úspechu! Zapamätaj si to. A okrem toho, zaskočíme tým súpera.

 

Sadol som si na posledné sedadlo, aby všetci ktorí sa otočia na mňa videli. Veď nie každý deň je možné stretnúť sa s tak veľkou osobou ako som ja, ktorá sa nikdy nemýli. Po nejakom čase som k sebe zavolal Jonesa.

 

-Chlapče, koľko máš vlastne rokov? – opýtal som sa ho, keďže sa mi zdal dosť mladý. Skôr som si jeho vek nevšimol.

-Devätnásť BOSS! odtrilkoval mi.

-Do riti! Mike! Mike! Volal si už do Sky? Musíš to odvolať. Jones je príliš mladý. Povedz, že je zranený, postavíme tam Keana.

-Šéfe, ale Keane už nehrá futbal. -povedal Phelan, ale z neho je blbec.

-Neverím, neverím, ako to že nehrá. Tak to neviem, postav tam kohokoľvek. Ale nie žiadneho odchovanca z rezervy. Niekoho univerzálneho. Niekoho ako Park! To je ono!

 

***

Po zápase som k tomu nemal veľa na povedanie. Bola to vina rozhodcov, ihriska, zlého počasia, Phelana. Fanúšikovia tiež mali svoj podiel viny. Neboli sme dostatočne pripravený. Na tlačovke som povedal to čo zvyčajne, poučíme sa z toho a vrátime sa silnejší. Ale Figu! Prestupy nebudú..a vlastne, čo ja sa starám o nejaký Manchester Unied?

 

Na záver dodám, že tento článok je číry výmysel a irónia, ktorý mal slúžiť len na pobavie. Dúfam teda, že potešil a pobavil 🙂 Autorom je poliak united8 z poľského webu manusite.pl

 

zdroj: manusite.pl


Pre zobrazenie komentárov sa musíte prihlásiť!