Roses Rivalry

20

O jednej z najväčších rivalít na svete…

 

 

Roses Rivalry – Historická časť

Vojna ruží bola séria občianskych vojen pre anglický trón, kde medzi sebou bojovali dve znenávidené vetvy kráľovského rodu Plantagenetovcov. Boli to kráľovstvá Lancasteru a Yorku. Bojovali medzi sebou v niekoľkých vojnách medzi rokmi 1455 až 1485, hoci niektoré boje sa odohrávali pred, aj po tomto období. Konečné víťazstvo patrilo nakoniec rodu Lancastrianovcov, keď Henry Tudor porazil posledného kráľa Yorku Richarda III a vzal si dcéru Edwarda IV Elizabeth, čím spojil tieto dve kráľovstvá. Rod Tudora následne vládol Anglicku a Walesu na 117 rokov.

 

Henry Bolingbroke dosadil rod Lancasterovcov na trón v roku 1399 keď zosadil jeho bratranca Richarda II a bol korunovaný ako Henrich IV. Bolingbroke-ov syn Henrich V zachoval korunu v rukách rodu, ale keď zomrel, bol jeho dedičom Henrich VI, ktorý bol však iba malé dieťa. Henrich VI bol ihneď napádaný Richardom z Yorku, ktorý držal v rukách niekoľko dôležitých štátnych úradov a hádal sa po súdoch s poprednými Lancastrianovcami, mimo iné aj s manželkou Henricha V, Margaret Anjou.

 

Aj keď väčšina starších z rodu Lancastrianovcov umrela, ich potomkovia pokračovali v krvavých bojoch proti Yorku. Boje pokračovali aj v roku 1459, kedy bol York nútený utiecť zo svojej zeme, ale jeden z jeho najvýznamnejších podporovateľov, gróf z Warwicku, im pomohol  a zachránil ich v bitke pri Northamptone. York sa vrátil do krajiny a stal sa protektorátom Anglicka bez možnosť uchádzať sa o trón. Margaret a všetci šľachtici Lancastrianu zhromaždili svoje sily na severe Anglicka a keď sa vojská Yorku pohybovali na tomto území, vložili všetky svoje sily do útoku a York zatlačili. Henrich a jeho druhý syn Edmund boli síce zabití v bitke pri Wakefielde v decembri 1460, armáda však ďalej postupovala na juh. Stret nastal v bitke pri St Albans, ale útočníkom sa nepodarilo obsadiť Londýn, a tak boli nútení ustúpiť opäť na sever. Najstarší syn zosnulého Yorkského kráľa, Edward bol v marci 1961 vyhlásený ako kráľ Edward IV. Zhromaždil armádu Yorku a drvivo porazil Lancaster v bitke pri Towton.

 

Potom nastal relatívny pokoj na dlhé obdobie, prerušený občasnými bojmi. V roku 1483 však nečakane zomrel kráľ Edward a jeho prežívajúci brat, Richard z Gloucesteri, sa prvýkrát presťahoval, aby zabránil Tudorovcom zabrať trón. Henrich však porazil Richarda v bitke pri Bosworthe v roku 1485. Bol korunovaný ako Henrich VII a oženil sa s Alžbetou z Yorku, dcérou Edwarda IV, čím zjednotil a zmieril tieto dve kráľovstvá.

 

Vzbury v Yorku vzplanuli v roku 1487, čo bola jedna z posledných divokých bitiek. Hoci väčšina zo živých potomkov Richarda z Yorku bola zavraždená alebo uväznená, sporadické povstania pokračovali až do roku 1497, kedy bol Perkin Warbeck, ktorý vyhlasoval, že je mladší brat Edwarda V uväznený a neskôr aj popravený.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Roses Rivalry – Futbalová časť


Súperenie medzi anglickými klubmi, niekedy nazývané ako „ROSES RIVALRY“, je futbalová rivalita medzi severoanglickým klubom Leedsom United a Manchestrom United. Súperenie pochádza z veľkého nepriateľstva dvoch historických grófstiev Lancashiru a Yorkshiru, ktoré vyplynulo z „vojny ruží“, ktoré sa odohrali v priebehu 15. storočia. Hoci mestá Leeds a Manchester ležia viac ako 40 míľ (64km) od seba, tradícia je zachovaná a obrovskú nenávisť je možné vidieť naďalej. V minulosti sa rivalita medzi týmito klubmi odohrávala na bojovom poli na Old Trafforde, alebo na Elland Road. Nepriateľstvo sa stalo viac intenzívne počas 70 rokov, keď sa uskutočnilo niekoľko krvavých, násilných, bojových stretov medzi  futbalovými výtržníkmi tzv. Service Crew , čo boli prívrženci Leedsu United a medzi tzv. Red Army, ktorí zas podporovali Manchester United. Strety týchto najznámejších výtržníckych firiem, sú dodnes známe ako najviac násilné v histórií britského futbalu. Násilie však začalo prudko klesať po roku 1971 a to hlavne zo všeobecného zníženia výtržníctva v celej krajine. V roku 1982 sa problémy ustálili asi najviac, keď Leeds United zostúpil do Second Divison. Silná rivalita medzi fanúšikmi panovala naďalej, nie však na takej úrovni ako kedysi. Opätovné problémy sa čakali v roku 1990, keď Leeds United postúpil naspäť do najvyššej anglickej súťaže, kvôli prísnym opatreniam sa ale nič významné medzi nepriateľskými tábormi neudialo. V roku 2004 sa Leeds porúčal z Premier League do nižšej súťaže, čo znamenalo opätovný pokoj od výtržníkov.

 

Vojna ruží


Rivalita vyplynula, ako už bolo spomínané z veľkého nepriateľstva grófstiev Lancashiru a Yorkshiru, ktoré medzi sebou viedli sériu občianskych vojen (vojna ruží), kvôli nezhodám, kto zasadne na anglický trón. Bitky boli obzvlášť krvavé, hlavne tzv. „Battle of Towton“ , ktorá sa odohrala na mieste len 15km vzdialenom od Leedsu a dodnes je považovaná za najkrvavejšiu bitku v celej histórií Anglicka.

 

Farba domácich dresov obidvoch tímov presne zodpovedá príslušnej farby ruže, zastupujúcej dané grófstvo – Leeds s bielymi dresmi, pripomínajúcimi Yorkshirsku ružu a Manchester United s červenými dresmi, pripomínajúcimi Lancashirsku ružu. Podobná rivalita panuje aj v okresnej súťaži v krikete , kde sa pravidelne opakujú ssúboje medzi fanúšikmi tímov Yorkshire County Cricket Club a Lancashire Cricket Club.

 

Priemyselná revolúcia


Priame súperenie medzi mestami Leedsom a Manchestrom začalo počas priemyselnej revolúcie v Británií v priebehu 18. a 19. storočia. Celá krajina prechádzala neobvyklým hospodárskym rastom a ekonomika Leedsu rástla rýchlejšie vďaka vlnárskemu priemyslu. Medzitým začal v západom Manchestri prekvitať bavlnársky priemysel s továrňami podporovanými lacným transportom uhlia cez Bridgewater Canal. Manchesterský bavlnársky priemysel začal byť zrazu úspešnejší a postupne ničil tradičný Yorkshirsky vlnársky priemysel. Bavlna bola oveľa lacnejšia a o vlnu z Yorkshiru prestával byť záujem. Toto nahnevalo najmä tkáčov v Yorkshire, ktorí začali pociťovať  voči bohatstvu v Manchestri veľkú nenávisť.

 

Prvé stretnutia


Manchester United bol založený v roku 1878, pod jeho prvým názvom ako Newton Head. Klub založil zamestnanec Lancashirskej a Yorkshirskej Železničnej spoločnosti. Noví majitelia klubu potom v roku 1902 zmenili názov na Manchester United. Leeds bolo tradične rugbyové mesto, takže futbal bol stále odsunutý až na druhé miesto. Oficiálny futbalový klub, však vznikol už v roku 1904 pod názvom Leeds City. Obe strany sa stretli prvýkrát v Second Division na Manchester United Bank Street stadium dňa 15. Januára 1906 pred 6000 fanúšikmi. Leeds City vyhral 3:0, no United vyhrali v odvete na Elland Road 2:1.

 

Tieto zápasy sa ukázali byť poslednými, v ktorých sa tieto dva kluby stretli. Manchester United totiž postúpil v roku 1906 do First Division a Leeds City bol kvôli finančným nezrovnalostiam rozpustený. Nový klub vznikol pod názvom „Leeds United“ a začal hrať v Midland League. Klub sa taktiež vrátil do svojho domovského stánku Elland Road, ktorý bol po rozpustení Leeds City obsadený yorkshirskými futbalovými amatérmi. Leeds United postúpil do Second Division v máji 1920, kde sa prvýkrát stretol na Old Trafforde s Manchestrom United. Avšak 25.000 divákov, sa vrátilo domov sklamaných, pretože zápas sa skončil bez gólov 0:0. Manchester United zaznamenal prvé víťazstvo medzi oboma stranami 27. Januára, keď Červení diabli zvíťazili na Elland Road 1:0 Leeds porazil Manchester až v sezóne 1925-1926, keď zvíťazil na domácej pôde 2:0. V sezóne 1928-1929 zase Leeds vyhral prvýkrát na Old Trafford (2:1).

 

Busby vs. Revie – Rivalita sa prehlbuje


Po dlhej dobe, konkrétne až po druhej svetovej vojne sa stal Manchester United opäť plnohodnotným futbalovým klubom, keď do roku 1950 vyhral 3 ligové tituly. Pri kormidle United stál známy Matt Busby, ktorý mal najväčší podiel na úspechoch tohto klubu, v ktorom bol až do roku 1969. Medzitým smerom na východ, Leeds United podpísali bývalého hráča Dona Revieho ako ich hrajúceho manažéra. Čoskoro však dostal prácu na plný manažérsky úväzok. Éra Manchestru United v tejto dobe obsahovala mená ako Bobby Charlton, Denis Law alebo George Best, zatiaľ čo pot Reviem si získal Leeds reputáciu ako tvrdý a nekompromisný klub s Bobbyho bratom Jackom Charltonom, Billym Bremmerom a Normanom Hunterom. Ďalším kľúčovým hráčom zostavy Leedsu bol Johnny Giles, ktorý prišiel do Leedsu práve z United v roku 1963 za £33,000.

 

 

V sezóne 1964-65 sa tieto kluby proti sebe postavili v semifinále FA Cupu a oba tímy cítili šancu prebojovať sa až do finále. Bol to veľmi tvrdý zápas. Súboje Jacka Charltona a Deinsa Lawa boli jednými z najneľútostnejších a Yorkšírska pošta ich opísala ako „štekanie a vrčanie dvoch psov po sebe navzájom kvôli jednej kosti“. Klubom sa darilo aj v Lige keď skončili na prvej resp. druhej priečke. Oba kluby mali zhodne 61 bodov no tí bieli nakoniec skončili ako víťazi keďže mali lepšie skóre.

 

 

Súperenie medzi oboma stranami však najviac nabralo na sile v 60-tych a 70-tych rokoch. Leeds vtedy dosiahol asi svoj najväčší vrchol keď v sezóne 1968-1969 vyhral anglickú najvyššiu súťaž a v sezóne 1973-1974 skončil v prvej štvorke. Samozrejme tieto úspechy sa stali pod kormidlom Revieho. United však zabojovali niekde inde a práve víťazstvo v Európskom Pohári v rokou 1968 sa stáva pamätným, keďže Leeds túto súťaž nikdy nevyhral.

 

 

V roku 1978 Joe Jordan a Gordon McQueen, dvaja najlepší hráči Leedsu, boli predaní do Manchestru United. Pre fanúšikov to bola obrovská rana, najmä odchod miláčika publika, McQueena ich zasiahol najviac. V nasledujúcom období  sa títo dvaja hráči aj postavili proti svojmu bývalému klubu. McQueen bol atakovaný najmä pokrikmi a posmechmi, no gólom hlavou do siete Leedsu všetkých umlčal. Aké milé.

 

 

Obnova


Po roku 1982, keď Leeds zostúpil, sa Roses Rivalry nekonala deväť rokov. V roku 1990, však Leeds United pod novým správcom Howardom Wilkinsonom s novo zloženým, posilneným tímom putoval naspäť do najvyššej súťaže. Len o dve sezóny po návrate, sa Leedsu podarilo ukoristiť ligový titul, keď vyhral „preteky“ s Manchestrom United.  Zásluhu na tom mali hlavne hráči ako Gordon Strachan, Lee Chapman, David Batty a Eric Cantona. Leeds vyhral ligu o štyri body. Avšak na veľké prekvapenie všetkých fanúšikov Leedsu, bol Eric Cantona predaný do Manchestru United za 1,2 mil. libier. Cantona sa stal v Manchestri hlavnou postavou celého tímu, ktorý dokázal priviesť k štyrom víťazstvám v Premier League iba za päť sezón. V roku 2001 bol zvolený za hráča storočia a fanúšikovia ho stále volajú „King Eric“ (kráľ Eric).

 

Strety klubov naďalej pokračovali  a núdza nebola ani o incidenty. V roku 1997 mal Roy Keane konflikt s nórskym obrancom Leedsu Alfiem Haalandom, v marci roku 2001 sa do konfliktu dostali brankár Manchestru Fabien Barthez s Ianom Hartom a známa je aj bitka v októbri 2001 medzi Robbiem Keanom a Davidom Beckhamom.

 

V roku 2000 došlo pri zápase Pohára UEFA medzi Leedsom United a Galatasarayom Istanbul k tragédií, keď boli dvaja fanúšikovia Leedsu dobodaní na smrť. Mnoho fanúšikov Manchestru vyjadrilo ľútosť nad týmto nešťastím, keď v zápase na Elland Road vyvesili transparent s nápisom: „Stará rivalita zabudnutá, ako fanúšikov spája žial.“ Toto pekné ľudské gesto bolo ale zabudnuté potom, čo tí z tých menej rozumných fanúšikov United rozvinuli transparenty s nadpisom „MUFC Istanbul Reds“  a „Galatasaray Reds“. Odplata zo strany fans Leedsu prišla okamžite, keď vymysleli posmešnú pesničku na leteckú tragédiu v Mníchove, pri ktorej zahynulo niekoľko futbalistov Manchestru United.

 

Klub však začal mať extrémne finančné problémy a nezachránila ho ani účasť v semifinále Ligy Majstrov v roku 2001. Finančné ťažkosti vyústili v roku 2004 až do pádu Leedsu o súťaž nižšie. Alan Smith miestny chlapec, ktorý bol známy svojím veľkým fandením svojmu klubu – Leedsu United, šokoval svojich fanúšikov, keď po zostupe klubu prestúpil k najnenávidenejšiemu rivalovi. Fanúšikovia ho nazvali „Judášom“. V Manchestri bol však vrelo privítaný a čoskoro sa stal obľúbeným hráčom fanúšikov. Hoci sa obidve strany pravidelne nestretávajú už od 21. Februára 2004, fanúšikovia oboch klubov k sebe stále cítia veľkú nenávisť.

 

Štatistiky

 

Štatistika zápasov


————– Výhry LUFC Remízy Výhry MUFC Góly LUFC Góly MUFC
Liga 23 32 37 98 127
FA Cup 3 3 4 5 10
Ligový Pohár 0 0 5 4 12
Spolu 26 35 46 107 149

 

 

Posledných 5 stretnutí


 

Dátum Domáci Skóre Hostia Štadión Súťaž
18.10.2003 Leeds 0-1 United Elland Road Premier League
28.10.2003 Leeds 2-3 United Elland Road Ligový Pohár
21.2.2004 United 1-1 Leeds Old Trafford Premier League
3.1.2010 United 0-1 Leeds Old Trafford FA Cup
20.9.2011 Leeds 0-3 United Elland Road Ligový Pohár

 

 

Prestupy Leeds -> Manchester


Meno Dátum Suma (£)
Joe Jordan 4.1.1978 350 000
Gordon McQueen 1.2.1978 500 000
Arthur Graham 1.8.1983 65 000
Eric Cantona 12.11.1992 1 200 000
Rio Ferdinand 22.7.2002 29 100 000
Alan Smith 26.4.2004 7 000 000

 

 

Prestupy Manchester -> Leeds


Meno Dátum Suma (£)
Freddie Goodwin 16.4.1960 10 000
Johnny Giles 1.8.1963 33 000
Brian Greenhoff 1.8.1979 350 000
Gordon Strachan 21.3.1989 300 000
Lee Sharpe 14.8.1996 4 500 000
Danny Pugh 27.5.2004 zadarmo
Liam Miller 4.11.2005 hosťovanie

 

 

Zaujímavosti

 

5 najpamätnejších zápasov

 

Leeds United 0-0 Manchester United (27. marec 1965) – Krvavé strety Denisa Lawa a Jacka Charltona nakoniec nevybojovali víťazstvo v semifinále FA Cupu ani pre jeden tím

 

– Manchester United 0-1 Leeds United (26. marec 1970) – Gól Byllyho Bremnera zaistil konečné víťazstvo Leedsu v opakovanom zápase FA Cupu

 

– Manchester United 1-0 Leeds United (17. apríl 1996) – Gól Roya Keana na konci zápasu rozhodol o víťazovi Premier League (Manchester United)

 

– Leeds United 0-4 Manchester United (7. september 1996) – Gól Erica Cantonu proti jeho bývalému tímu a taktiež manažérovi Howardovi Wilkinsonovi

 

– Manchester United 0-1 Leeds United (4. január 2010) – Prekvapujúci postup treťoligového Leedsu na úkor United bol spečatený jediným gólom zápasu, ktorý vstrelil Jermaine Beckford

 

Rozhovor s Danielom Harrisom a fanúšikom Leedsu United Anthonym Clavanem

 

Samotné meno Daniel Harris Vám pravdepodobne nič nehovorí. Je to skalný fanúšik Manchestru United a autor knihy On The Road: A journey through a season’. Daniel si našiel chvíľku času a vyjadril sa spoločne s fanúšikom Leedsu United, Anthonym Clavanem redaktorovi The Independent o jednej z najväčších rivalít na svete.

 

 

Clavane: „História skutočne ovplyvnila túto rivalitu. Píše sa obdobie priemyselnej revolúcie. Ich obrovský vzrast úspechu bavlnárskeho priemyslu zničil náš tradičný vlnársky priemysel, pretože bavlna bola podstatne lacnejšia. Yorkshirský tkáči boli odpísaný a toto bol začiatok nového bohatstva Manchestru. Pocit nadradenosti Manchestru, ktorý tak zničil hlavného súpera nadobudol nový rozmer. Určite tam bola obrovská závisť zo strany Yorkshiru. Naši autori, umelci, hudobníci sú ignorovaní – Keith Waterhouse, David Storey atď. Všetci spomínajú iba ľudí z Manchestru – Oasis, Coronation Street atď. Tí boli vždy miláčikmi médií. Harris určite tvrdí, že majú lepšiu hudbu, lepšiu literatúru, lepšie televízie a tak isto aj identitu a postoje.“

 

Harris: „V neskorých 60. a počiatočných 70. rokoch mal jasne navrch tím Dona Revieho, ktorý vyhral takmer všetko a Leeds sa stal popredným tímom v Anglicku na úkor aj Manchestru United, ktorý viedol Matt Busby. Ale keď sa na to pozrieme v opačnom svetle, Busby s jeho tímom pochopili význam športového ducha a futbalom sa bavili – pri týchto zápasoch sme sa vždy cítili ako boj dobra proti zlu. Leeds bol tím, ktorý mohol takmer každý nenávidieť, aj keď aj oni mali svoje svetlé stránky.“

 

            „Vzrušenie keď Ferguson podpísal Cantonu bolo obrovské. Čiastočne kvôli šoku, ale aj preto, že to bol jedinečný hráč, ktorý mohol a aj dostal United o level vyššie.

 

Clavane: „Predávať ho Fergusonovi bola najväčšia chyba klubu a bolo vidieť, že to bolo úplne krátkozraké rozhodnutie. Je nepopierateľné, že po jeho príchode išli United jednoznačne hore.“

 

Harris: „Nemali sme v pláne v sezóne 1992-93 vyhrať ligu, no po jeho príchode všetko vyzeralo inak. Tak isto nebolo na pláne vyhrať double v sezóne 1993-94 a taktiež 1995-96. Dôvod, prečo sme ho nevyhrali aj v sezóne 1994-95 bol veľkou vinou zapríčinený aj jeho dištancom. Bol symbolom klubu a aj keď to nemusí byť najlepší hráč, akého som kedy videl, bol nanajvýš dôležitý a nezabudnuteľný.“

 

Clavane: „Rozdielne osudy týchto klubov za posledných 20 rokov veľmi dobre ukazujú, čo sa môže vo futbale stať behom jedného-dvoch rokov. Manchester je momentálne v oblakoch, no tam bol aj Leeds, ktorý však zaplatil za toto lietanie obrovskú cenu.“

 

V diskusii sa môžete vyjadriť, ako pociťujete vy túto rivalitu. Beriete Leeds ako najväčšieho rivala aj keď sú už pravidelné Roses Rivalry minulosťou alebo beriete ako väčších rivalov povedzme tímy BIG4?

 

PS: Ak by mal niekto záujem o informácie ohľadom Leedsu, ako prekvapil futbalovú Európu a ako rýchlo padol na dno ozvite sa na makolp@devilpage.cz

 


Pre zobrazenie komentárov sa musíte prihlásiť!