06/03/2021
Devilpage.cz / sk – Fanúšikovské stránky najväčšieho futbalového klubu na svete – MUFC
Nezaradené

Kariéra Sira Alexa Fergusona: 1991-1996

Tak a máme tu ďalší diel seriálu zameraného na Sira Alexa Fergusona. Predchádzajúce články boli o jeho začiatkoch, no teraz sa už pozrieme na Fergieho prácu v plnom prúde. Prvý diel si môžete pozrieť tu a druhý diel tu.


Možno, že Sir Alex začal veriť „kliatbe“ na Old Trafford, počas ktorej sa Manchestru United 25 rokov nepodarilo vyhrať ligový titul, no prišiel rok 1992 a toto prekliatie bolo prelomené.


Ligový titul ešte nikdy nebol tak blízko a zároveň tak ďaleko, ako v neľútostnom súboji United s Leedsom. Potom, čo vyhrali ligový pohár a Super Cup, sa tím okolo Briana McClaira musel prizerať hrozivej porážke na Anfielde v pohári. Pre niektorých to bol už posledný klinec do rakvy…


Boss vtedy prorocky vyhlásil: „Máme ten najväčší a najlepší tím v súťaži. Ak budeme všetci držať pohromade, neexistuje žiadny limit na to, čo môžeme dosiahnuť.“ Fergie mal už vtedy na pamäti, že „Class ´92“ vyhrala FA Youth Cup a mnohí z tohto tímu mali čo ponúknuť u seniorov.

Nasledovali úvodné zápasy Premier League. Porážka hneď v prvom zápase proti Sheffieldu United a následne aj od Evertonu neboli výsledky hodné potenciálnych majstrov.


„Samozrejme boli tu výkyvy. Naša dôvera nebola veľká.“ Uviedol Alex, keď United strácali už 10 bodov na vedúci tím ligy – Aston Villu. Fanúšikovia mali nervy opäť na pokraji, keď diabli prehrávali na Old Trafford so Sheffieldom Wednesday. Dve hlavičky Steva Bruce-a však výsledok zmenili a domácim sa opäť vrátila dôvera. Potom nasledovali víťazstvá nad Coventry, Chelsea a Crystal Palace. Aj Sir Matt Busby bol medzi davom, ktorý oslavoval víťazstvo 3:1 nad Blackburnom. Ale to bol iba začiatok…


Alexovi sa podarilo naplniť obrovské očakávania a klub získal prvýkrát vo svojej histórii double. Vtedy sa písal rok 1994. Iba jediná porážka od Aston Villy, ktorú vtedy viedol Ron Atkinson, zabránila zisku treble. No aj tak boli mnohí toho názoru, že táto sezóna je jedno z najlepších v histórii klubu.


Mimoriadne ťaženie klubu hodné Busbyho, ktorý zomrel toho roku vo februári. United boli favoritmi súťaže po celú sezónu aj napriek porážke od Blackburnu v apríli. Keď bol Oldham na pokraji víťazstva v semifinále FA Cupu prišiel v závere Mark Hughes a jeho parádnym gólom zariadil opakovaný zápas, ktorý diabli bez problémov vyhrali.


Už nič nestálo tímu v ceste za titulom, ani Chelsea, ktorá porazila United doma aj vonku, keď sa v každom zápase trafil Gavin Peacock. Rovnaký hráč sa postavil proti United aj v treťom zápase sezóny – finále FA Cupu, kde však bol aj so svojím tímom zmetený zo stola počas pohodlného víťazstva 4:0, ktorému dvoma gólmi pomohol aj Eric Cantona. Ten si už pomaly získaval status najlepšieho hráča tímu, aj napriek tomu, že v klube bolo mnoho iných významných osobností. „Sklamanie v Európe bolo ohromné, ale asi nikto nebol viac rozrušený ako ja,“ konštatoval. To však ešte nevedel, aká krutá bude sezóna 1994/1995…

Zbavení talizmanu Cantonu, ktorý si odpykával dlhý trest po faule na fanúšika Crystalu Palace v Selhurts Parku sa tím aj tak rútil v ústrety ďalšiemu double. Historická výhra 9:0 nad Ipswichom v deň podpisu Andyho Colea z Newcastlu a vyprášenie Manchestru City 5:0 s hetrikom Andreia Kanchelskisa tomu nasvedčovali.


Ale všetko sa zrútilo v posledných dvoch zápasoch sezóny. Porážka od West Hamu v poslednom zápase ligy znamenalo, že Kenny Dalglish s Blackburnom mohol zdvihnúť trofej pre víťaza, aj napriek porážke 2:1 od jeho bývalého klubu – Liverpoolu. Aby toho nebolo málo, tak o týždeň narazili United vo finále FA Cupu na Everton. Neville Southall a Paul Rideout vykonali pomstu a vrátili United porážku spred 10 rokov.


Liga Majstrov neposkytla tiež žiadnu slávu. Prehra 4:0 v Barcelone, víťazstvo 3:1 proti IFK Goteborg, ale posledná výhra 4:0 proti Galatasarayu aspoň ukázala potenciál Davida Beckhama.


Ako by mohli United – a Sir Alex – reagovať na takéto sklamanie? Vtedy ešte nikto nevedel, že sa podarí double onedlho zopakovať. Olej do ohňa pridal svojím vyhlásením televízny redaktor Alan Hansen, ktorý povedal teraz už mimoriadne známu vetu: „S deťmi nikdy nič nevyhráš.“ Po predaji Hughesa, Kanchelskisa a Paula Inceho sa nebolo čomu čudovať – málokto veril, že títo mladíci môžu niečo dosiahnuť. Tieto pochybnosti však opadli, keď United porazili Newcastle, ktorý kedysi viedol tabuľku o 12 bodov. Senzačná forma Cantonu a Petra Schmeichela mala hlavný podiel na týchto výsledkoch. Popri tom sa však začali ukazovať aj mladé hviezdy. Beckham, Nevillovci, Butt, Scholes a Giggs.


Víťazstvo 3:0 nad Middlesbrough v poslednom kole prinieslo na Old Trafford opäť ligový titul. O týždeň na to sa hralo finále FA Cupu, kde sa United stretli s Liverpoolom. Kapitán Cantona záverečným gólom poslal do divadla snov aj ďalšiu trofej. V tej dobe to vyzeralo, ako by život fanúšika červených diablov nemohol byť lepší. Aký kontrast oproti minulým rokom…


Pre zobrazenie komentárov sa musíte prihlásiť!