Sezóna Akadémie 2010 – 2011 časť. 2

    6

    Počas posezónnej prestávky pravidelne zaplavujú anglické denníky svojich čitateľov takmer výlučne „zaručenými“ prestupmi. Len tak medzi rečou, počas minulého leta malo do United „určite“ prísť viac než 100 hráčov v celkovej hodnote viac ako 1,5 mld. libier.


    Preto Vám teraz ponúkam druhý a posledný diel, ktorý Vám priblíži činnosť a úspechy našej akadémie v práve skončenej sezóne.


    Prvý diel si môžete pozrieť tu


    Anfield, 6. Kolo FA Youth Cupu. Na tento zápas bola radosť pozerať, pretože tu bolo prakticky všetko. Päť gólov, štyri červené karty, hlučné povzbudzovanie fanúšikov Ravela Morrisona, ktorý Liverpool poslal do kolien.  Rád by som popísal celú hru, ale spomeniem len štyroch kľúčových hráčov, ktorí zmenili priebeh celej hry. Ryan Tunnicliffe bol úžasný a dve asistencie Larnella Cole nemusím rozoberať. Morrison dal dva góly, z ktorých jeden bol klasické „nožničky“. To vyhralo hru na papieri, ale stále to ešte nebola kľúčová udalosť v hre. Adam Morgan dokázal znížiť na 2-1 pre Liverpool.  Potom Sam Johnstone dvakrát neuveriteľne vychytal spomínaného Morgana a toto bol bez pochýb okamžik, ktorý nakoniec tím doviedol tím k postupu do semifinále do dvojzápasu s Chelsea. Toto bol jeden z dôvodov, ktoré sa pričinili o to, že Johnstone sa stal mojím osobným hráčom roka. Za výkon na Anflielde a hetrik proti City by si to však zaslúžil aj Larnell Cole. Je ťažké uveriť, že United išli svojou cestou cez ťažké obdobie bez originál útočníka a dokázali uhrať také dobré výsledky. Tomuto ja hovorím túžba!


    Review akadémie nás ďalej privádza na začiatok apríla, do slnečného popoludnia na Stamford Bridge. Po výkone Jesseho Lingarda na spomínanom SB ide tiež do klobúka pre hráčov roka. Podľa môjho vkusu dostáva Jesse málo chvály na to, koľko práce pre tím urobí. Ok, všetci môžeme povedať že nie je moc veľký, ani moc silný, ale ja Vám niečo poviem. Stavím sa, že je niekoľko obrancov v lige, ktorí by proti nemu nechceli hrať každý týždeň. Kto ho môže nahradiť? Lawrence? Možno. Ekangamene? Asi nie. Lingard, tak isto ako Johnstone, mali obrovský podiel na úspechoch akadémie. Chelsea má momentálne niekoľko veľmi talentovaných hráčov v ich tíme. McEachran je veľmi nebezpečný, Chalobah je stúpajúca hviezda Chelsea aj Anglicka. Todd Kane, rýchly ofenzívny stredopoliar ma potenciál byť jedným z najlepších. Chelsea vyhrala zápas 3-2, ale cez polčas boli už jednou nohou vo finále. Vedenie o dva góly a United bez dvoch najlepších hráčov sa stále nemohli nájsť. Bolo potrebné dodať zápasu iskru. Túto iskru dodala dvojica Lingard a Paul Pogba, ktorí si získali môj obdiv za polčas odohraný na Stamford Bridge. Najskôr Jesse nakopol United vynikajúcou strelou z ostrého uhla, ktorá išla ponad obrancov Chelsea, no potom čelili United protiútoku. Bolo to vo chvíli keď si všetci mysleli že nemožné sa môže opakovať, teda že sa môže opakovať výkon na Anfielde. Paul Pogba sa potom vyznamenal strelou z malej vzdialenosti a ukázal prečo sa mu dostáva toľkej chvály a taktiež si čoraz hlasnejšie pýta miesto v prvom tíme. Osobne si myslím, že ešte potrebuje ku svojej hre pridať temperament, ale zatiaľ svoj talent rozvíja veľmi dobre a verím tomu, že raz bude pánom zálohy práve on.


    Odveta však bola o inom. Už to boli iní United, ako v prvom zápase a tento krát si pomaly išli pre víťazstvo. V tomto zápase Chelsea úplne zlyhal herný plán a po góle Morrisona si išli United pohodlne po postup. Tento gól bol veľmi dôležitý, pretože hráči United dostali dostatok času a priestoru a hlavne, neboli pod tlakom. Akciu založil Fornasier keď poslal peknú diagonálu na van Velzena, ten poslal loptu opäť do stredu, tentoraz na Pogbu a ten už nemal problém prihrať Morrisonovi do gólovej šance, v ktorej Ravel nezaváhal a prekonal Jamala Blackman. Mužom zápasu bol však podľa mňa Sean McGinty. Poslednú tretinu sezóny odohral na ľavej obrane a urobil toto miesto jeho vlastným. V tomto zápase tomu nebolo inak a po prvýkrát sa vyznamenal keď skvele vysunul Willa Keane a už to bolo 2:0. Keane dokončil jeho hetrik so „šmatľaým“ druhým gólom a premenenou penaltou. United si teda vybojovali pomerne ľahko miesto vo finále po boku Sheffield United.


    Hneď na ďalší deň odcestovali hráči akadémie na turnaj Claudia Sassi do Talianska. Po ich príchode to boli zmiešané pocity, najmä čo sa týka strelcov gólov. Prenos informácií na Twitteri bol doslova komický, najmä keď všetci bloggeri a reportéri vychádzali z protichodných informácií. Hráči nedopustili žiadnu hanbu, najmä keď si uvedomíte, že Sam Johnstone nehral a Joe Coll prišiel až namiesto Olivera Norwooda, ktorý si privodil zranenie. Nakoniec United tesne prehrali v nadstavenom čase.


    Po turnaji ostávalo odohrať už len pár zápasov a zápasy proti Evertonu a Barnsley boli bezvýznamné. Tieto zápasy prišli a odišli a tým to končí. Po nich sa však muselo uľaviť MCGuinnessovi, ktorý mal viacej hráčov a teda aj možností, ako zložiť zostavu.  Mimo iné sa vrátil aj John Cofie po zranení kolena. Nevydarený experiment, ktorý zapríčinil prehru 5-1 v Carringtone proti Leedsu mohol ohroziť víťazstvo v súťaži, keď sa z našich trafil iba GVV.


    Najvyššia návštevnosť Shefieldu United bola cez 23 000 ľudí. A to počítam všetky súťaže! Na prvé kolo finále FA Cupu sa ich dostavilo 29 977. Takmer o 7 000 prekonali ich kolegov z A-tímu. Byť niektorým z nich tak by som sa hanbil, že na akadémiu prišlo viac fanúšikov ako na „dospelákov“. Zápas sa odohrával vo výbornej atmosfére a aj tempe. Hra sa prelievala zhora nadol, akcia striedala akciu. Nakoniec zápas skončil 2-2, čo pre našich mladíkov bol sľubný výsledok. Aj za ten sa však musím poďakovať Ligardovi (ktorý ho dal dosť náhodne) a Willovi Keane.


    Odveta bola naplánovaná na 15. mája na Old Trafford a všetci očakávali víťazstvo v zápase, a teda aj v pohári pre United. Hráči sa hneď pustili do deštrukcie Sheffieldu, ktorých podporovalo 25 000 fanúšikov z tribún Divadla Snov. Kto doviedol k víťazstvu United túto noc? Hádajte! Ravel Morrison? Výborne! V každom polčase zaznamenal jeden gól ako urobil Will Keane. Joe Ironside zaznamenal aspoň čestný úspech pre Sheffield a tí tak neodchádzali z prázdnym košom. Akadémia opäť potvrdila pravidlo že Old Trafford je Divadlo Snov…no to Divadlo je však len pre hráčov a divákov Manchestru United. Pre ostatných je to divadlo hrôzy.


    Každý, kto to dokázal čítať až sem mu gratulujem a ďakujem za čas, ktorý strávil čítaním udalostí sezóny spísaných mnou. Dúfam, že ste si to užili, tak isto dúfam, že ste si užili celú sezónu v podaní našich mladíkov. Pre mňa to bol určite vzrušujúci rok a už sa nemôžem dočkať budúcej sezóny.





    Futbalista roka:


    Tu bolo mnoho výkonov počas sezóny, ktoré si podľa mňa toto ocenenie zaslúžili. Úspechy zažívali či už jednotlivci, alebo celý tím. Bol však iba jeden hráč, ktorý sa do môjho užšieho výberu nedostal. Paradoxne ním bol kapitán Tom Thorpe. Spôsob, prečo som ho nenominoval je jednoduchý. On velí v obrane v pokoji a s veľkou autoritou. Robí veľmi málo chýb a je vždy tam kde má byť. Willa Keane som tiež nechcel vybrať, ale jeho 17 gólov za sezónu, vrátane ôsmich gólov v FA Youth Cupe iba vo šiestich zápasoch mu účasť v tejto nominácii zaisťuje. McGinty si svojimi výbornými výkonmi určite zaslúži tiež byť v tejto nominácii. Jeho individuálny výkon proti Chelsea na Old Trafford túto nomináciu len potvrdil. Ryan Tunnicliffe, hráč, ktorého menoval samotný klub za hráča sezóny je bojovník s levím srdcom, no podľa mňa si toto ocenenie oveľa viac zaslúži Paul Pogba.  Samozrejme Jesse Lingard a Sam Johnstone sa tiež predvádzali vo veľmi dobrom svetle no u mňa vyhral Paul.


    Pre zobrazenie komentárov sa musíte prihlásiť!