Sezóna Akadémie 2010 – 2011 časť 1.

    6

    Dvojdielny článok o zhrnutí sezóny našej akadémie.


    Akadémia Manchesteru United získala už desiaty titul FA: Youth Cup, ktorý je pokladaný za vrchol sezóny akadémii klubov v Premier League. Tím zložený z mladučkých hráčov sa už teraz niektorí odvážia prirovnávať k novej „Class of 92′“. Článok je celý písaný v prvej osobe ako príbeh, nakoľko jeho autorom je fanúšik United. Pustite si nejakú príjemnú hudbu a môžete začať.


    Keby som sa spýtal aj tých najfanatickejších fanúšikov Manchesteru United na, pre nich, najhorší moment uplynulej sezóny,odpoveď by bola jednoznačná: prehra vo finále Ligy majstrov s Barcelonou. Avšak, pre mňa bolo najväčším sklamaním, že finále Youth Cupu sa odohralo deň po tom, čo boli hráči A-tímu korunovaní kráľmi Premier League rekordný 19-ty krát po zápase s Blackpoolom na Old Trafford. Keby sa Youth Cup odohral skôr, alebo zápas s Blackpoolom neskôr, potom som si istý, že oba mančafty by sa naraz zúčastnili čestného okruhu okolo Old Trafford. Predstav si, ako by si sa cítil ty, predstav si ako by si sa cítil, veď máš len 18. Pravdepodobne neuveriteľne, zrejme pyšne, určite ambiciózne.


    Podstata akadémie je v učení a zdokonaľovaní sa, no taktiež aj o skúsenostiach, pretože je jedno, akú ma hráč perspektívu alebo ako je po celé roky v akadémii vychovávaný, nič ho nedokáže pripraviť na nástup pred 76.000 fanúšikov medzi ktorými navyše sedia redaktori, žurnalisti, bloggeri, manažéri, skauti, tréneri či majitelia stánkov s pečenými kurčatami. Každý jeden z nich si myslí, že by bol na ihrisku lepší, každý jeden si myslí, že práve on je ten, ktorý nosí v hlave práve tú myšlienku, ktorá by učinila tento klub skutočne ešte väčším. Každý z nich má názor. Realitou je, že väčšina z nich nemá ani poňatia, no každého z nich spája túžba vidieť úspechy United plynúce z ich atraktívneho, zaujímavého, útočného futbalu. Preto je nesmierne dôležité, aby sa hráči akadémie nielen učili hrať futbal, ale aby boli poučení, ako ho hrať na špičkovej úrovni.


    Cesta za tohtoročným titulom akadémie sa dá v skratke označiť ako vynikajúca, aj keď na prvý pohľad by sa každému zdala ako obyčajná. Od úplne prvého zápasu proti Porstsmouthu na štadióne Altrincham som cítil, že tento tím vtáčatiek má na to, čo pred ním dokázalo 9 predošlých tímov mladíkov United. Paul Pogba sa oprel do lopty…či skôr by bolo vhodnejšie – vystrelil z raketometu krútiacu sa strelu do ľavého horného rohu bránky z vyše 23 metrov a United sa už viezli. Ich hra definovala pojem Manchester United a zdôraznila ich zjavnú neschopnosť robiť veci jednoduchým spôsobom. Náskok troch gólov a preradené na voľnobeh, no United dostali v závere dva zlepené góly a sťažili si koniec viac, ako bolo potrebné. Po zápase bolo viacmenej isté, že nejaké lahôdky z ich strany ešte prídu.

    Výlet do Upton Parku sa od začiatku zdal byť klamlivý a klamlivým sa stal aj na ihrisku. Hrozné počasie, nesúvislá hra a jediný gól v podaní Willa Keanea, ktorý napokon stačil na postup do ďalšieho kola, v ktorom už na domácej pôde mali diabli privítať Newcastle United.


    Medzitým v sezónnych zápasoch mladíci podávali pri najlepšom hodnotení akési nepravidelné výkony. V otváracom zápase vonku proti Chelsea na štadióne Cobham sa nám podarilo strhnúť nepriaznivý stav z 0-2 na pekných 3-2 a to po oživovacích góloch Michaela Keana a Seana McGintyho. Neskôr je vidieť, že pozitíva tohto zápasu hráči nosili v hlavách po zvyšok sezóny. Skôr, než budem pokračovať, je ten vhodný čas, aby som práve týchto dvoch hráčov umiestnil do mojej skupinky bojujúcej o cenu hráča roka (takzvaná cena TBC!) za ich výkony počas celej sezóny.


    Po výhre nad Chelsea United vyhrali aj nasledujúce dva zápasy a učinili tak vynikajúci štart do sezóny. Potom ale prišla nasledovná séria: 3 remízy, 2 výhry, 3 prehry, výhra, prehra – po nich prišiel už spomínaný zápas proti Portsmouthu. Paul McGuiness sa nebál nasadiť ani mladučkých hráčov ako Joe Rothwell, Liam Jacob, Ben Pearson, Jack Barmby a Jack Rudge už tak skoro na začiatku sezóny. Celkovo McGuiness doprial debut až 16 hráčom v sezóne. Obrovské zásluhy na úspechu idú bossovi. Vie lepšie, ako ktokoľvek iný, že výkony majú prednosť pred výsledkami a vývoj hráčov má tie najvyššie priority. To je predpoklad vyrobenia zo žiakov v profesionálov. Môže to znieť trochu pragmaticky – nazývať učenie a trénovanie týchto zverencov ako výrobu, no presne takto to vidím ja. Sú modelovaní v ohľaduplnom zmysle a klub z toho ťaží. To ma pekne navádza na hráča Ravela Morrisona, ktorý napriek tomu, že je neskutočne obdarený hráč a jedna z kľúčových postáv víťazného mladého tímu, nebude priradený do mojej skupinky nominantov na ocenenie hráč roku.


    Tak ako aj iné okrajové veci klubu, môžem komentovať len tie aktivity, ktoré sú jednoznačné z verejných zdrojov, týkajúce sa Ravelovych aktivít mimo ihriska. Jeho účasti na súde, vynechávanie tréningových jednotiek a nemiestne poznámky na Twitteri ho skôr činia obľúbeným na verejnosti. No keby ste ho chceli súdiť čisto z futbalovej stránky tak ako ja, len ťažko by ste hľadali slová, ktoré v dnešných časoch nie sú také klišé, aké často počúvame stále dookola. Vďaka tomu sa vám slová ako „temperamentný“ a „talizman“ ihneď vyjavia v pamäti pri pohľade na jeho prínos do hry. Okrem toho, jeho práca s loptou a klamlivé pohyby sú oslnivé, jeho balans je majestátny, jeho zakončenie je smrteľné, jeho prihrávky sú bezchybné a svižné. Nepochybne je to „jeden do budúcnosti“ a „svet mu leží pri nohách“. Ako je teda možné, že niekto s takým talentom sa stane viac spájaným s jeho správaním mimo ihriska, ako s jeho schopnosťami na ihrisku? Nie som v pozícii, aby som mohol odpovedať na otázky tohto typu, no keď všetci spravíme to málo a necháme tieto veci bokom, vyhneme sa kŕmeniu médii našimi požiadavkami pre tieto informácie a postavíme sa tomu, tak opozícii, či možno samotnému klubu sa výchovou podarí pomôcť tomuto zverencovi prejsť cez jeho problematické roky, aby tak napokon mohol zúročiť všetko vyššie spomenuté. Nechcem už uvažovať nad Ravelom viac, ako by som mal, už aj tak zaberá veľa odstavcov v novinách (plus nechcem sa dostať do problémov!).


    Aj tak si neodpustím jeden drahocenný príbeh o Ravelovi, keď hral za svoju školu na jednom z tréningových ihrísk Carringtonu. Očividne toho „Rav“ veľa nenahovorí, no vždy, keď bolo treba nosiť spoluhráčom nápoje pred zápasom a cez polčas zvnútra Carringotnu, bol po ruke. Vyznal sa v útrobách Carringtonu a samozrejme vedel presne, kde hľadať zdroje takýchto potrieb, zatiaľ, čo sa na neho spoluhráči s úctou dívali ako vychádza s kopačkami a zároveň s nápojmi! 10 minút pred koncom jeho tím prehrával 4-1. Počas tých 10 minút Ravel vsietil hat-trick a poslal zápas do predĺženia kde napokon jeho tím vyhral po penaltovom rozstrele….a keď vám práve prebehla hlavou myšlienka, čo ak Ravel skóroval z víťaznej penalty…máte naprostú pravdu! Vtedy mal len 15 rokov. Je to génius a úprimne si pre jeho dobro želám, aby každé jeho vystúpenie bolo úspešné…taktiež ale úprimne dúfam, že on sám sa chopí každej svojej možnosti, zahŕňajúc výlet do Spojených štátov na prípravné zápasy (všetko je možné!)


    Pri všetkom, čo som povedal, nesmiem podceniť, čo dosiahol manažér a tím za posledné sezóny, pretože Ravel je v United už od svojich ôsmich rokov. Jeho výchova je riadne zdokumentovaná a my už čo to vieme o jeho schopnostiach, povahe a inštinkte. Preto malo byť pre neho oveľa jednoduchšie stať sa priebojným charakterom v akadémii, avšak zdá sa, že to nie je jeho prípad. Veľká chvála ide zvyšku kádra za to, že sa nenechali zviesť na toto akési lákavé zlé jablko. Všetci sme chodili do školy, všetci vieme aké to je. Tlak rovesníkov vás môže naviesť na zlú cestu. Môžem z vlastných, síce minimálnych skúseností z kontaktu s týmito mladíkmi potvrdiť, že manažér a jeho tím ukovali dokopy jeden zázračne obdarený, no zároveň zázračne uzemnený mančaft mladíkov. Temperament a vyspelosť títo chalani ukázali po záverečnom hvizde na Old Trafford po poslednom zápase. V skutočnosti verím, že Ravel má introvertnú, takmer samotársku povahu. Určite mi to tak pripadá hlavne z jeho radovania sa, keď strelí gól.


    Mimochodom, kde som to prestal? Oh, áno….sezóna! Po spomenutej sérii nevyrovnaných výkonov zavítal v rámci Youth Cupu na Old Trafford Newcastle United. Aby som bol férový k hosťom, musím uznať, že nám spôsobovali problémy. Nepovedal by som, že si prišli po víťazstvo, ale zápasové zranenie Willa Keana spolu s rekonvalescenciou z operácie kolena Johna Cofieho privodilo United trapas s nedostatkom útočníkov…vlastne sme žiadneho nemali! To znamenalo, že Gyliano van Velzen musel hrať útočníka namiesto ľavej strany, kde strávil značnú čast sezóny. Nefungovalo to. GVV bol ešte menej platný útočník, než aký je krídelník. Znamenalo to potrebu adaptovať sa, znamenalo to, že tím to musí urobiť United spôsobom…jednoducho museli nájsť cestu, akou sa dostať cez hradby Newcastlu a to práve v ten večer, kedy nič nešlo podľa plánu. S pribúdajúcim časom sa zápas pomaly približoval k bezgólovej remíze. Na scénu prichádza Ravel Morrison (známe, že?) v záblesku zázraku. Naznačuje strelu, tým vyradil z hry dvoch obrancov, preletel do priestoru a vysiela škrípajúcu strelu rovno pod brvno. Konečné víťazstvo prameniace zo snahy a úsilia pozorne sledované vševidiacim okom Sira Alexa Fergusona.


    Následne 19. februára prichádza pre mňa rozhodujúci okamih sezóny – Micro Derby! Utd vs City, Carrington, sobota ráno, sme plní očakávaní, je to ako obrovská železničná výhybka, je to trošku búrlivé. Poškodí to hru? Očakávame náš veľký výkon, alebo len dúfame vo víťazstvo? Síce, máme všetko. Máme bez pochyby najlepšie výkony v lige v tejto sezóne. John Cofie a Will Keane opäť len na listine zranených, no Larnell Cole povzbudzoval tím k fantastickému výkonu. Dominoval v strede „parku“ a United demoralizovali City od začiatku až do konca. Cole vsietil svoj prvý hat-trick za akadémiu (a to bol teda hat-trick!) a tím bol od tejto chvíle pripravený chytiť túto sezónu za golier.


    Druhú, rovnako pútavú časť pre vás už čoskoro pripraví kolega makoLP

    ZDIEĽAŤ
    Predchádzajúci článokTom Cleverley je pripravený hrať Premier League
    Ďalší článokSir Alex Ferguson pripravuje revolúciu
    Asso
    Mám 25 rokov a pracujem v Bratislave. Manchesteru United fandím zhruba od roku 2000, kedy som si prvýkrát zahral počítačovú hru FIFA 2001 a v nej ma zaujal práve tím Manchesteru United na čele s obľúbencom publika - Davidom Beckhamom. Červeným diablom som neprestal fandiť ani po jeho odchode z klubu.


    Pre zobrazenie komentárov sa musíte prihlásiť!