Diabol odchádza, nech žije diabol!

    28

    Bez poriadneho brankára, nič veľkého vo svetovom futbale žiadny tím nedosiahne. Manchester United pod vedením skúseného trénera si vždy dokázal vybrať toho najlepšieho z najlepších  a holandský brankár Edwin van der Sar k tým naj určite patril.


    Po odchode Petera Schmeichela nastali pre klub veľmi krušné časy. Sir Ale Ferguson zaň dlhšiu dobu hľadal spoľahlivého nástupcu, ktorý by bol schopný tohto geniálneho brankára nahradiť. Predsa len Peter bol čosi viac ako len brankár. Zohrával v tíme tak dôležitú rolu, až si hádam nikto nedokázal predstaviť, že ten kto príde po ňom, sa mu môže jedného dňa vyrovnať. Ten niekto skutočne prišiel a samotného Sira Alexa táto nová posila do brány nestála viac ako 2 milióny libier. Edwin van der Sar, holandský futbalový brankár, sa tak  v júni/červnu 2005 stal oficiálne novou posilou do brány „červených diablov“.


    Svoju kariéru začínal v mládežníckom tíme rodnej krajiny vo Fereholte a neskôr odišiel do VV Noordwijk. Svojim neuveriteľným talentom natoľko vynikal, že bolo len otázkou času, kedy sa o neho začnú zaujímať i skauti z veľkých európskych klubov. A bol to práve Ajax a Juventus, kde sa Edwin po prvýkrát zoznámil s profesionálnym futbalom. No Holanďan potreboval viac. Rola „dvojky“ v tíme „starej dámy“ ho brzdila a bránila v rozkvete jeho obrovského brankárskeho potenciálu a talentu. No to čo mu nedokázal ponúknuť Ajax, ba ani Juventus, sa mu v United dostalo v o to väčšom množstve. Pred Edwinom tak stála neľahká výzva, nahradiť toho najlepšieho z najlepších vo veľkom a úspešnom klube akým bol (a je) Manchester United. Dnes už ale s určitosťou môžeme povedať, že investícia v podobe 2 miliónov má teraz cenu zlata.


    „Bude na smiech, nemá perspektívu, skončí ako Fabien Barthez,“ tvrdili mnohí skeptici pri jeho príchode na Old Trafford, no Edwin ich razom dokázal umlčať a už teraz sa právom zapísal na listinu tých najlepších brankárov na svete a v Manchestri United, tých najlepších od dôb Petera Schmeichela. Tento „zelený veselý obor“, ako ho mnohí nazývajú, bude navždy nepostrádateľnou súčasťou nášho klubu. Kto by ho nepoznal, mal by pocit, že bol súčasťou kádru už odjakživa, presne tak ako jeho spoluhráči Giggs, Scholes, Neville, či Brown. Manchester United ale nebol pred Edwina kolískou jeho brankárskej kariéry, no jeho charizma, láska, oddanosť, bojovnosť a vášeň pre klub, mu vrývali každým zápasom pečať skutočného diabla hlbšie a hlbšie do jeho vnútra. V konečnom dôsledku, aj samotný vek 40 rokov v ktorom „zavesil rukavice na klinec“, stupňuje tento fakt ešte viac.


    „Edwin má za sebou skutočne úžasnú futbalovú kariéru a my sme veľmi radi, že tú úspešnejšiu časť z nej mohol stráviť práve u nás. Ľudia si na neho budú pamätať ako na jedného z najlepších gólmanov na svete.“ Slová Sira Alexa Fergusona po finálovom zápase Champions League v Londýne, sú len ďalšími z mnohých ospevovaní tejto brankárskej osobnosti.


    Kvalitná obrana, ešte vypracovanejší stred poľa, vynikajúci útok, tím, ktorý hrá pod vedením skúseného trénera, by bol v podstate ničím, ak by vo svojich zadných radoch nemal niekoho, na koho by sa mohol v poslednej chvíli vždy spoľahnúť. Edwin určite bol jedným zo základných pilierov úspechu tohto slávneho klub. Aj s jeho pomocou sa Manchester United mohol tešiť už z mnohých víťazných zápasov v ktorých neraz zohrával najdôležitejšiu úlohu práve on. Jednoducho sme vedeli, že ak sa aj súperov útok dostane cez obranný val United, tam vzadu stál vždy niekto, kto si za žiadnu cenu nedovolil zlyhať! On nepotreboval nosiť kapitánsku pásku na to aby dokázal, že je vodcom tímu. Jeho zákroky dvíhali divákov zo sedadiel, bol istotou, zárukou víťazstva, neskonalej bojovnosti, jednoducho najlepším. Ľudia sa šli zblázniť z jeho prítomnosti na ihrisku.


    Pred niekoľkými rokmi ho viacerí odpisovali, vraj je už starý. Sám Edwin sa nechal počuť, že má chytania „plné zuby“ a po skončení jeho reprezentačnej kariéry nechýbalo veľa a slová by sa boli naplnili. No to by nemohla prísť jar sezóny 2008/2009. Práve v tomto období sa Holanďan postaral o nezabudnuteľný rekord v počte minút bez inkasovania gólu, ktorým prekonal samotného Petra Čecha z londýnskej Chelsea. Bolo to presne 21. februára/února 2009 v súboji proti Newcastlu United, kedy sa jeho nepriestrelnosť skončila  a zastavila na čísle 1 334 minúť. „Mal som zopár dobrých zákrokov,“ vyhlásil skromne po zápase. „Je to však veľmi ľahké chytať za takouto obranou.“


    Van der Sar, Vidic a Ferdinand, svätá trojica Manchestru United. Ich zohratosť, komunikácia počas hry, spolupráca a neoblomná túžba nepustiť, nepustiť a ešte raz nepustiť, súperov jednoducho privádzala do šialenstva a aj preto, už spomínaný rekord bol zásluhou všetkých troch. Určite nebudem jediná spomedzi všetkých fanúšikov, keď napíšem, že túto diabolskú zostavičku zbožňovali určite viacerí. Ak bol Manchester United najlepším tak to bolo aj vďaka ním. Útočníkom robili zo života peklo  a v diabolskom štadióne Old Traffordu, každým zápasom doslova škvarili všetko, čo im prišlo pod nohy.


    No skončilo to, je po všetkom, aj to najlepšie a najkrajšie raz pominie. No dá sa zabudnúť? Určite nie! Stačí len, že si spomenieme na jeho najväčší zápas, na najväčší a hádam najdlhší futbalovú večer – finále Champions League 2008 v Moskve. Spomienky, ktoré pri konfrontácií so sobotňajším zápasom boli  o to viac, sa však navždy vryjú do našich sŕdc. Nie Edwin my nikdy nezabudneme! Bol to tvoj večer, tvoja noc, tvoj penaltový Everest, tvoje slzy šťastia, radosti a dojatia. Bol si jednoducho najlepší, to ty si nám v Moskve, vyhral víťaznú trofej a premenil sny na skutočnosť. Jedno slovko „ďakujem“, bude vždy málom v porovnaní s tým, čo si nám dal ty. Nikdy nezabudneme…


    Pri jeho rozlúčke na Old Trafforde, 22. mája/května. 2011 na vypredanom štadióne, sa mohol spolu s fanúšikmi, spoluhráčmi a celým realizačným tímom, tešiť z posledného víťazného zápasu kariéry. Diabli ním korunovali celkové víťazstvo v Premier League na sezónu 2010/2011 a ziskom 19. ligového titulu sa Manchester United, stal najlepším a najúspešnejším futbalovým klubom v histórii anglického futbalu. V tomto dôležitom okamihu pri ňom okrem iných, stála aj jeho rodina. Práve tá je tým hlavným dôvodom, prečo svoju tak úspešnú brankársku kariéru ukončil.


    Tvoje rozhodnutie Edwin plne rešpektujeme, aj keď všetci dobre vieme, že tvoj čas určite nemusel prísť, lebo futbalovej verejnosti by si aj napriek všetkému, ešte stále mal čo ponúknuť. Tomuto klubu odovzdal všetko čo mal a vždy sa mu to vrátilo v o to väčšom množstve. Pýtate sa čo teraz? Čakáte na jeho nástupcu? Nebojte sa ten s určitosťou príde, lebo klub potrebuje ísť ďalej aj bez neho. No nech sa už medzi tri žrde United v najbližšej sezóne postaví ktokoľvek z už známych mien, jedno bude isté každému…. Odišiel Peter a všetci si mysleli, že už nik nemôže byť lepší ako on, že už nik nemôže v tomto klube zanechať tak výraznú stopu ako on, no stalo sa a prišiel Edwin. A nebola to len jeho mohutná postava, ktorá dávala všetkým na známosť: „Som tu a chcem vám dokázať, čo vo mne je,“ no bol to najmä jeho výnimočný talent a veľká osobnosť, ktorá ho predurčovala k tomu, aby sa jeho jediný sen už teraz stal skutočnosťou. „Chcem, aby sa moje meno navždy zapísalo na Old Trafford!“ Svoje miesto a to nielen v „Divadle snov“, ale aj v srdciach miliónov fanúšikov po celom svete už budeš mať navždy. Lúčime sa s láskou spomíname no „zbohom“ ti nikdy nepovieme, pretože ty Edwin budeš navždy jediným z nás.


    Diabol odchádza, nech žije diabol!


    Článok pripravila syska024




    Pre zobrazenie komentárov sa musíte prihlásiť!