Devilpage.cz / sk – Fanúšikovské stránky najväčšieho futbalového klubu na svete – Manchesteru United
Nezaradené

Diabol odchádza, nech žije diabol!

Legendy sa rodia a odchádzajú, aj takýto je jeden z hlavných údelov tých, ktorých ľudia na celom svete obdivujú, uznávajú a ospevujú. Čas odchodu je nezadržateľne za dverami, aj pre dvoch našich top hráčov nosiacich dlhé roky dres „červených diablov“.


Len pred nedávnom sme tu mali avizovaný posezónny  odchod našej holandskej brankárskej jednotky Edwina van der Sara, neprešlo ani niekoľko dní a situácia sa opakuje znovu. Dňa 2.februára/února. 2011 opustila brány Old Traffordu, jeho ďalšia veľká, žijúca legenda anglického futbalu, obranca Gary Alexander Neville. Všetci fanúšikovia „červených diablov“ veľmi dobre vedeli, že odchod jedného dňa určite musí prísť, vedel to aj samotný hráč, no k presnému obdobiu, sa aj napriek posledným, častým problémom so zraneniami, nechcel vyjadriť. A prečo by aj. Jeho úspechmi ovenčená futbalová kariéra, bola aj napriek ním v posledných sezónach, na tej najlepšej ceste ešte čosi veľkého dosiahnuť. Hoc mal už Gary „svoje roky“, mnohí fanúšikovia na neho a na jeho futbalové majstrovstvo, nikdy nezanevreli. S obdivom, láskou a veľkou úctou ho vždy vítali na trávniku Old Traffordu. Pri navliekaní kapitánskej pásky na ruku, sa v nich stupňovala eufória nadšenia ešte viac. A bol to zase len Gary, ktorý ich vedel vyprovokovať k ešte väčšiemu šialenstvu. Svojou prítomnosťou na ihrisku dodával celému tímu potrebné sebavedomie, silu, odhodlanie bojovať a prekonať aj tých najdlhších a najťažších 90.minút zápasu. Hoc sám už niekedy nevládal, jednoducho vedel, že ako kapitán nemôže zlyhať, lebo ak zlyhá motor celého stroja, zlyhá totálne všetko. Jeho odhodlanie po úspechu a víťazstvách burcovalo celé mužstvo bojovať vždy až do samého konca. Bol jedným z mnohých slávnych kapitánov Manchestru United, ktorý si svoju úlohu plnil naozaj zodpovedne. Pre neho nosenie žltej pásky okolo ruky, neznamenalo len nejaké nariadenie, ktoré bolo z kabíny dané a tak to muselo byť! Vôbec nie! Pri pohľade na neho ste si jednoducho museli povedať, áno toto je človek, ktorý tento tím na ihrisku dokáže dostatočne viesť. Gary nesklamal absolútne v ničom.


Počas zápasov sa musel starať nielen o seba, pri tom všetkom, organizoval aj obranu a celý tím, ktorý počas jedných 90.minút stretnutia, spadal na jeho plecia. Zastaviť aj toho najlepšieho a najnepríjemnejšieho útočníka, to bola úloha, ktorej sa nebál a aby zabránil gólu, riskoval všetko. Užíval si každý moment, každý dotyk s loptou, každý odohraný zápas a jeho slávne gólové oslavy, dávali odpovede na to, prečo vlastne niekto fandí klubu, akým je Manchester United. Neopakovateľné, nevšedné nabité emóciami, ktoré fanúšikov doháňali k radosti, či slzám. Aj takýto bol Gary Neville. Vďaka svojmu talentu, sa ho nedalo nevšimnúť. Manchester United si ho zobral pod svoje ochranné krídla a vypestoval z neho futbalistu veľkého mena. Svoju premiéru zažil ešte v juniorskom drese v roku 1992, keď mal 17 rokov, od tejto doby bol a je verný len jedinému klubu a jedným farbám. Poviete si v dnešnej dobre, veď je to nemožné! Tí ktorí by ho nepoznali, by mu možno zložili obdiv a uznanie, no stále by nechápali. V dobe futbalového šialenstva na prestupových trhoch v ktorých sa dennodenne točia veľké peniaze, je to naozaj neuveriteľné. Profesionálnych futbalistov naháňajúcich guľaté čudo na futbalových trávnikoch miliónových veľkokluboch, je v dnešných časoch, skutočne neúrekom. Upíšu sa jednému klubu na štyri, alebo päť sezón, seba i fanúšikom sľubujú nemožné, odovzdávajú maximu a o rok neskôr robia to isté, tým istý možno lepším, či hroším spôsobom, niekde úplne inde. Ostalo len málo tých, ktorí ak raz povedia „áno“ jednému klubu, je to navždy. A Manchester United mal to šťastie, že si takýchto hráčov dokázal nájsť. Gary bol jedným z nich.


Diabol odchádza, nech žije diabol. Skutočne nikto z nás nepočítal s tak nečakaným odchodom z futbalovej scény, no je to tu! Edwin van der Sar a Gary Neville nám po ukončení aktuálnej sezóny 2010/2011 s určitosťou povedia „zbohom“. Hráči odídu, no prichádza otázka, čo ďalej? Klub musím predsa existovať aj bez nich. Kto ich nahradí? A ak sa niekto nájde, bude jedného dňa za nich dostačujúcou náhradou? Dokáže to čo oni? Myslím si, že vyriešiť tento problém pre klub nebude až také ťažké, lebo on bol vždy pripravený na to, že aj tento moment raz príde. Už teraz si niekde vo svojej akadémii pestujú nového Garyho, či Edwina a budú to hráči, ktorí si prejdú tým istý, ako oni dvaja.


„Chcel by som, aby sa moje meno navždy zapísalo na Old Trafford,“ aj to boli slová Edwina van der Sara, ktorého koniec brankárskej kariéry sa už nezadržateľne chvíli ku koncu. Z tak početnej plejády slávnych legiend ešte slávnejšieho  klubu, si to svoje miesto v srdci štadióna z Manchestru už dávno našli.


 

Gary a Edwin sa už legendami stali a my pevne veríme, že ich mená budú žiariť na diabolskom štadióne čo najdlhšie, pretože takéto hviezdy nezhasínajú, ale svietia aj naďalej…








Článok pripravila syska024.


Pre zobrazenie komentárov sa musíte prihlásiť!