Devilpage.cz / sk – Fanúšikovské stránky najväčšieho futbalového klubu na svete – MUFC
Nezaradené

Analýza: Southampton – Manchester United

Manchester United predviedol opäť príšerný prvý polčas, aby si neskôr uchmatol víťazstvo.


Nigelovi Adkinsovi (manažér Saints) chýbal kľúčový playmaker Adam Lallana a tak vsadil na taktiku 4-3-1-2, s plynulým prechodom do formácie 4-3-3.


Sir Alex Ferguson urobil v zostave množstvo zmien a taktiež začal s formáciou 4-3-1-2.


Niežeby sme chceli prehliadnuť skvelý výkon Saints v prvom polčase, ale práve divné rozhodnutie Sira Alexa Fergusona, vybehnúť do tohto zápasu v onej formácii, bolo kľúčovým faktorom, ktorý umožnil domácim dominovať v prvom polčase. United striedajú formácie 4-4-2 a 4-5-1 už dlhšie, ale v tomto prípade im to absolútne nesedelo a chýbal akýkoľvek náznak kreativity a hry do šírky.


Podivná formácia


Pri známom točení kádra, Ferguson pravdepodobne vybral 11 hráčov, ktorým chcel dopriať zápasovú prax a až potom sa royhodol sformovať ich do nejakej formácie. Každopádne, ak už aj vybral týchto 11 hráčov, stále mohol (a asi aj mal) hrať systém 4-4-2, pričom Obertan by hral ostre krídlo a jeden z dvojice Anderson – Gibson by hral na druhej strane viac do šírky. Táto pozícia by im veľmi nesedela, ale určite by to sedelo viac tímu ako celku.


Jeden z hráčov, ktorému systém 4-3-1-2 sedel asi najmenej, bol Paul Scholes a to aj napriek faktu, že nehral až tak odlišnú rolu, akú zvyčajne zvykne hrávať. Paul bol najkreatívnejší hráč United na ihrisku, ktorý zo svojej pozície hĺbkového hráča miluje rozdávať dlhé pasy do krídelných priestorov. Kedže sme na krídlach nikoho nemali, Scholes nebol schopný nijako ovplyvňovať hru a hra United vyzerala doslova úboho.


Southampton na vrchole


Samozrejme, že ak dva tímy hrajú podobný systém, budú mať aj podobné základné úlohy. Southampton bol lepší z dvojice v prvom polčase, tak čo robili lepšie?


Kľúčová bola zóna krajných obráncov. Trojica útočných hráčov Southamptonu (dvaja útočníci + podhrot Guly Do Prado) pracovala ako celok, kde útočníci rozťahovali hru do šírky a to malo veľký vplyv na ovládnutie obranného pásma United ako celku, tj. zamestnávali ako stredných obráncov, tak aj krajných. V dôsledku toho, Fabio a O’Shea mohli len málo podporovať útok. Ako kontrast pôsobilo útočné trio United, ktorí hralo veľmi na stred a tým pádom mala dvojica Butterfield a Harding množstvo priestoru na podporu útoku.


Takisto v strede poľa hra Souphamptonu bola nabitá energiou. Richard Chaplow výdatne podporoval útok (čo koniec koncov vyústilo v jeho gól na 1:0), zatiaľčo Alex Chamberlain ovládal ľavú stranu zálohy a často krát sa zapájal do nebezpečných útokov absolutne nestrážený.


Stiahnutý Owen


Michael Owen bol v tomto zápase použítý ako podhrot, čo bol asi najviac prekvapujúci aspekt hry United. Ale to nebol dôvod zlého výkonu United v prvom polčase, pretože hral naozaj dobre a bol jeden z najlepsích hráčov na ihrisku. Jeho gól (prirodzene potom, čo bol presunutý do predu ako druhý útočník) prišiel potom, keď z hĺbky poľa poslal excelentnú prihrávku do krídla a sám akciu zakončil.


Michael Owen už nie je ten chladnokrvný zakončovateľ čo býval za svojích mladých čias, avšak svoju hru prispôsobil pomerne dobre svojim možnostiam a túto úlohu môže plniť po zbytok svojej kariéry.


Zmeny v druhom polčase


Príchod Naniho, Giggsa a zmena rozostavenia na 4-4-2 dodali hre United potrebnú širku a tempo. Útočné pojatie hry Southamptonu hralo pri tomto rozostavení do karát hráčom United, kedže ich krajným obráncom sa nedostávala žiadna podpora pri bránení krídelných hráčov United. Adkins na túto zmenu nedokázal dostatočne zareagovať a United začali čoraz viac ovládať hru. Výhoda Southamptonu sa postupne presúvala do stredu ihriska, kde ale Scholes s Giggsom dostatočne kontrolovali držanie lopty. Upustenie od bojovnosti Southamptonu môžeme pripísať aj nedostatočnej fyzičke, ale celkom jednoznačne to bolo aj kvôli zmene formácie United do ich prirodzeného rozostavenia, čo podporuje aj predošlý predpoklad, že prvý polčas bol skôr o tom čo Ferguson urobil zle, ako o tom, čo Adkins urobil dobre.


Vyhodnotenie


Aj zanietení odporcovia taktických hier musia pripustiť, že obrat prišiel celkom jednoznačne po Fergusonovej zmene v rozostavení. United roztiahli hru do širky a naplno využívali krajných záložníkov pri útokoch do obrany Southamptonu. United hrali lepšie ani nie pol hodinu, ale aj tak to stačilo na postup do 5. kola.


Nejde nezmieniť Javiera Hernandeza. V pozápasovom interview Ferguson prehlásil že Owen nedostane toľko príležitostí v prvom tíme, práve kvôli Mexičanovi. Má prirodzený dar strieľať dôležité góly – takmer všetky jeho góly boli buď víťazné, alebo otváracie. Hernandeza častokrát porovnávajú s Ole Gunnarom Solskjaerom kvôli ich mladučkému výzoru, obaja boli nevyprofilovaní hráči keď prišli do United, sú perfektnými zakončovateľmi a sú hráčmi okamihu. Ale Hernandez je dosť podobný aj Owenovi v mladom veku. Napríklad bol najrýchlejsím hráčom na nedávnych MS. Jeho víťazný gól bol mimoriadne podobný Owenovmu gólu proti City v minulej sezóne – pohyb zo stredu ihriska smerom od lopty naľavo, perfektná prihrávka od Giggsa, jeden dotyk a zakončenie presne k tyčke.



Zdroj:  zonalmarking



Pre zobrazenie komentárov sa musíte prihlásiť!