Devilpage.cz / sk – Fanúšikovské stránky najväčšieho futbalového klubu na svete – MUFC
Nezaradené

Oko za oko, zub za zub…

…alebo ešte presnejšie koleno za koleno. Po včerajšom uverejnení článku o Royovi Keanovi som dostal nápad priblížiť Vám jeden z okamihov, ktorý Íra preslávil po jeho bojovnosti asi najviac.


Kapitola prvá: Haaland v úlohe provokatéra


Celá sága sa začala písať ešte v priebehu sezóny 1997/1998. Haaland vtedy obliekal ešte dres Leedsu United a Keane už samozrejme hrával za United, ktorí nejako nečakane práve v tomto zápase ťahal za kratší koniec. Obaja hráči sa na ihrisku nijak zvláštne nestretávali. Nór nastúpil ako stopér a Keane ako zvyčajne – v srdci zálohy. Aj tak však prišlo ku konfliktu. Najskôr to vyzeralo nevinne:Ľavé krídlo United, Ryan Giggs, vyslal Keana kolmicou do otvorenej obrany Leedsu ale Keane nikdy nepatril ku rýchlikom a o dosť vyšší Haaland sa pred neho vniesol ako divoká voda. Kapitán United si to nenechal len tak a neobratne v plnom behu súpera podkopol. Nasledovalo očakávateľné – obidvaja aktéri bežeckého súboja spadli na zem. Keane však nie a nie vstať, ale časom sa ukázalo, že zranenie predného krížového väzu, ktoré utrpel v tomto zápase ho vyradilo takmer na zvyšok celej prebiehajucej sezóny. Haalanda, ktorému sa nič nestalo sa Keanove správanie nezdalo a tak si to išiel okamžite k hráčovi v červenom vyriešiť. O simulovanie určite nešlo ale to Haaland nevedel. Nešlo o nič iné ako klasickú prvokáciu, ktorá ku futbalu neodmysliteľne patrí.


Flegmatik by takýto súboj prešiel bez mihnutia oka. Melancholik by sa akurát tak rozplakal, sangvinik by sa tomu možno zasmial…Ale Keano…ten nebol ani jeden typ z nich. Roy bol čistý cholerik a tak to aj dopadlo…



Kapitola druhá: Keane v úlohe Zorra pomstiteľa


Riekou Irwell už pretieklo mnoho hektolitrov vody, keď po nej pricestoval do centra Manchestru Alf-Inge Haaland. Urobil tak asi preto, aby sa ešte viac priblížil Keanovi, ktorý za 3 roky nič nepovedal a len potichu kul plán odplaty. Bolo to krátko po poludní 21. apríla/dubna 2001 keď rozhodca na Old Trafford fúkol prvý krát do píšťalky aby tak začal Manchesterské derby. Už už sa schyľovalo ku koncu derby, ale potom to prišlo. Roy Keane mal loptu pri pravej postrannej čiary. Vyštartoval po ňom jeden hráč, ktorého neuveriteľne ľahko obišiel, lenže potom si hodil loptu na dlhú nohu…A to sa stať nemalo…Proti lopte sa v tej chvíli vydal Haaland, ktorý teraz nezvyčajne hral stredopoliara a ocitol sa tak tvárou v tvár svojmu úhlavnému nepriateľovi. Zatiaľ, čo sa nórsky bežec snažil hrať loptu, Keane vycítil moment prekvapenia a neomylne trafil. V nasledujúcich sekundách sa divíkom v Divadle Snov naskytol hrôzostrašný pohľad na prehýbajúce sa pravé koleno Haalanda, ako dôsledok nechutného Keanovho šľapáku. Celý Old Trafford Onemel a už len potichu prizeral formálnej dohre v podobe červenej karty udelenej vinníkovi. Haaland ešte mohol hovoriť o šťastí pretože na nohe v okamihu stretu našťastie nestál. Stihol totiž ešte pred atakom odohrať loptu, pri čom logicky musel zdvihnúť nohu.  Bolo celkom zaujímavé pozerať, či Roy oplatí Haalandovi tri roky staré posmešky. Aby celé dielo skazy dokončil, ako by nestačilo to, čo urobil doteraz, dostal sa i cez urýchlene vytvorenú zátarasu z tiel spoluhráčov i súperov k Haalandovi, aby mu pekne zblízka oplatil ten istý fén, ktorý na neho adresoval nórsky blonďák pred tromi rokmi. Potom ako slušný chlapec odkráčal, dokonca s náznakom viny v tvári.


Kapitola tretia: Disciplinárny trest


Keane sa neobhajoval, ani neľutoval. „Dokonca som potom v šatni nemal žiadne výčitky svedomia. Beriem to tak, že sa stalo, čo sa stalo. Dostal, čo si zaslúžil – odplatu,“ povedal po zápase Ír. Tvrdá hra u neho nebola ničím výnimočným – ako defenzívny štít to mal v popise práce a túto činnosť si plnil na jednotku. Keď sa ho opýtali či by to dokázal urobiť opäť odpovedal: „Áno, myslím že áno.“ Myslíte si, že to povedal v rámci srandy? Mýlite sa, on to myslel smrteľne vážne.


Disciplinárne riešenie sa uskutočnilo až na začiatku ďalšieho ročníku a nebolo jedno. „Prvá obžaloba sa týka zárkoku Keana na Haalanda, ktorej pričítame motiváciu s istou túžbou po odplate,“ znelo oficiálne stanovisko FA a druhé obvinenie sa týkalo útočnej autobiografie. Aj tak bol trest viac než zarážajúci. Zaujímavé je, že sa Keane vôbec nebál. „Nebojím sa FA, je tu mnoho dôležitejších vecí, ktoré by ma mali strašiť,“ prehlasoval sebavedomo a to chvíľu pred vynesením rozsudku Keane lakťom zostrelil k zemi Jasona McAteera zo Sunderlandu. V tej dobe sa však Ír chystal na nutnú operáciu bedra/kyčle, ktorá ho mala vyradiť zhruba na 6 týždňov (pod nôž išiel 3.11 a trest mu začal bežať o deň neskôr).


5-zápasová stopka a rekordná pokuta vo výške 150 000 tisíc libier. Tak znelo uznesenie FA. Tento incident však Roya zmenil: „Musím sa pri hre ukľudniť. Myslím si, že som bol občas tam, kde som byť nemusel. Je mi 31, musím sa ukľudniť a povedať si, čo som robil zle. Nemyslím si, že by to malo ubrať kvalite mojich výkonov. Ba naopak, môže mi to pomôcť. Stále však budem tímovým hráčom.


O Keanovu očistu sa pokúsil okrem pár spoluhráčov aj bývalý stredopoliar Arsenalu Paul Davis. „Myslím, že sa vráti ešte silnejší a aj lepší ako človek. Nezmení ho to razantne, ale teraz bude viac odhodlaný urobiť čo najviac pre Manchester.“


A čo bolo ďalej? Roy vlastne o nič neprišiel. Pomsta bola sladká, pokuta ho obrala o 2 týždenné platy a 5-zápasový trest sa pekne prekryl s dobou rekonvalescenie. Čo je na tom, že mu fanušíkovia na celom svete začali hovoriť Roy „No Brain“ Keane? On bol víťaz. A Haaland? Dostal predsa to, čo si zaslúžil…


Pre zobrazenie komentárov sa musíte prihlásiť!